Vlastníctvo pozemkov v Československu v 50. rokoch a súčasné snahy o register užívacích vzťahov k pôde

Úvod

Vlastníctvo pozemkov bolo v Československu v 50. rokoch výrazne ovplyvnené politickými zmenami a kolektivizáciou. Po druhej svetovej vojne a nástupe komunistického režimu došlo k rozsiahlym zmenám vo vlastníckych vzťahoch k pôde. V súčasnosti sa na Slovensku opäť diskutuje o vlastníctve pozemkov a o potrebe zavedenia registra užívacích vzťahov k pôde. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na historický vývoj vlastníctva pozemkov v Československu a analyzovať súčasné snahy o zavedenie registra užívacích vzťahov k pôde na Slovensku.

Pozemková reforma v Československu po prvej svetovej vojne

Pozemková reforma v Československu bola rozporuplnou súčasťou etablovania nového štátu. Ten bol založený na fikcii československého národa a chýbajúcu legitimitu sa snažil nahradiť sociálnou reformou - prerozdelením bohatstva majetných vrstiev medzi široké masy. Nominálne demokratický štát tak už v prvých dňoch svojej existencie poprel základné ľudské právo vlastniť majetok.

Zákonný rámec bol vytvorený už v roku 1919, no reálne sa pozemky začali prideľovať až v roku 1921, keď sa na Slovensku začali prípravné práce na pozemkovú reformu v rámci 28 pracovných programov (veľkostatkov). Práce na pozemkovej reforme na Slovensku trvali až do roku 1936, pričom do tohto času bolo prídelové konanie ukončené na 2407 pracovných programoch. Štátna kolonizácia a kolonizácia kúpou z voľnej ruky prebiehali v priebehu niekoľkých rokov.

Revízia pozemkovej reformy v roku 1947

Ďalšia etapa nasledovala v roku 1947, keď vláda prostredníctvom zákona zo dňa 11. júla 1947 presadila revíziu prvej pozemkovej reformy z roku 1919, cieľom ktorej bolo redistribuovať veľké pozemkové vlastníctvo, ktoré v roku 1919 nebolo zabrané.

Kolektivizácia po roku 1948

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa reforma zintenzívnila a 21. marca 1948 bol prijatý zákon o trvalej úprave vlastníctva pôdy, ktorý obmedzil veľkosť súkromného vlastníctva pôdy na maximálne 50 hektárov pôdy, v prípade cirkevných inštitúcií max.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Po roku 1949 komunisti začali zvyšovať tlak na zakladanie družstiev podľa vzoru sovietskych kolchozov. Prvý zákon o jednotných roľníckych družstvách bol prijatý v januári 1949 a postupne sa zintenzívnil nátlak na súkromných roľníkov. Používali sa donucovacie metódy, ako vysoké povinné dodávky, zdaňovanie, administratívne prekážky a politický tlak. Mnohí sedliaci boli označení za „kulakov“ (nepriateľov režimu), voči ktorým sa uplatňoval teror. Do roku 1960 bolo v JRD a štátnych majetkoch viac ako 85 % poľnohospodárskej pôdy. Roľníci stratili právo na individuálnu hospodársku činnosť a stali sa zamestnancami.

Reštitúcie po roku 1989

Po páde komunistického režimu v novembri 1989 začalo dochádzať k navrácaniu majetku pôvodným vlastníkom, čo zahŕňalo najmä pôdu vyvlastnenú počas kolektivizácie. V zákone č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde (reštitučný zákon) bolo stanovené, že bývalí vlastníci alebo ich dediči môžu požiadať o vrátenie pôdy do výmery 150 hektárov alebo dostali finančnú náhradu. Mnohí roľníciu sa k pôde nehlásili z dôvodu straty väzieb, iní stratili dokumenty. Maďari olúpení o svoju pôdu a vysídlení v období 1945-48 boli z reštitúcií vylúčení - práve oni sú z väčšej časti tými "neznámymi vlastníkmi". Časť poľnohospodárskej pôdy ostala v družstvách, pričom bývalí vlastníci dostali podiely v podobe tzv. družstevných akcií.

Súčasný stav a potreba registra užívacích vzťahov k pozemkom

Čaká sa naň celé roky a to aj v snahe veriť tomu, že do užívacích vzťahov k pôde sa konečne zavedie poriadok. O potrebe registra užívacích vzťahov k pozemkom sa na Slovensku hovorí celé roky. Predbežnú informáciu o príprave zákona, ktorý by ho mal vniesť do praxe, zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva ešte v decembri 2024. Následne sa návrh zákona dostal do pripomienkového konania, v rámci ktorého bolo možné podať pripomienky od konca mája do 19. Celkovo bolo vznesených 158 pripomienok, z toho 57 zásadných. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila 20. augusta, následne sa dostal na septembrovú schôdzu parlamentu. Ten ho v prvom čítaní schválil v utorok 23. septembra, a to 79 hlasmi z prítomných 141 poslancov. Za hlasovali všetci prítomní zástupcovia klubov Smer - SD, Hlasu - SD, SNS, ako aj traja nezaradení poslanci.

Kritické hlasy a obavy

Práve po prvom čítaní návrhu v parlamente, hoci v rozprave veľký záujem nevzbudil, sa na margo navrhovaného registra užívacích vzťahov ozvali kritické hlasy. Zatiaľ čo jedna strana tvrdí, že sa tak stane, tá druhá hovorí o protiústavnosti a snahe dohodiť pozemky, na ktoré sa môžu poberať dotácie, úzkej skupine jednotlivcov a finančných skupín. Tie hovoria najmä o protiústavnosti, legalizácii chaosu a presadzovaní práva silnejšieho. Dôvodom má byť systém, akým má register vzniknúť.

„Ako sa uvádza hneď v úvode zákona, tento register má prednosť pred akoukoľvek inou evidenciou. Jednoduchá veta, ktorá znamená, že celý Kataster nehnuteľností, evidenciu vlastníckych vzťahov a práva vlastníkov, môžeme dať nabok. Zároveň tento zákon hovorí, že to, čo je registrované v tomto registri, netreba preukazovať pred orgánmi verejnej moci. Podľa neho by tak register takpovediac zaviedol systém „štát v štáte“.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Na každý obhospodarovaný hektár pritom možno poberať aj dotácie. „Register užívacích vzťahov by mal byť jediný oprávnený register na poberanie dotácii. Dotácie môže získať iba ten, kto je zapísaný v registri. Takto zapísaný užívateľ rozhoduje prakticky o tom, aká činnosť sa bude vykonávať na danej parcele. Aj keď ju vlastní niekto iný. „Aj keď ste vedený v katastri ako vlastník pozemku a máte list vlastníctva, tak to nestačí, pretože register má na účely vyplácania podpôr prednosť pred Katastrom nehnuteľnosti. Ak do 60 dní nebudete schopní preukázať svoje právo k pozemkom, bude ich užívať a dotácie bude poberať ten, kto sa zapíše do registra ako prvý. Keď podávate žiadosť o register prenajímaných alebo vlastnených pozemkov a tieto Vaše pozemky sú už registrované na iného užívateľa (tzv. križovanie), máte 60 dní na to, aby ste preukázali svoje práva k pozemkom.

Podľa samotného návrhu zákona návrh na zápis do registra (podobne ako na vykonanie zmien alebo výmaz údajov) podáva žiadateľ cez elektronický formulár, a to do 90 dní od vzniku vlastníckych vzťahov (prípadne ich zmien). Povinnou prílohou je geometrické a polohové určenie užívaného pozemku alebo jeho časti. Návrh predkladaný okresnému úradu musí obsahovať označenie užívateľa a oprávnenej osoby, označenie pozemku, údaje o práve užívania k pozemku a autorizáciu oprávnenou osobou. Spomínanou oprávnenou osobou, ktorá má vykonať autorizáciu návrhu žiadateľa, má byť advokát. „Jeho úlohou nebude kontrolovať obsahovú a vecnú správnosť údajov uvedených v žiadosti. Jeho úlohou, za ktorú si dobre zaplatíte, je administratívna kontrola, či Vaša žiadosť obsahuje tie tabuľky a tie prílohy, ktoré od Vás požaduje štát.

„Register bude elektronickým nástrojom, ktorý prinesie prehľadnú evidenciu užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde. Jeho cieľom je odstrániť duplicity a spory pri vyplácaní priamych platieb, zjednodušiť administratívne procesy a zabezpečiť, aby podpora v podobe finančných prostriedkov smerovala len k reálnym užívateľom pôdy.

Odozvy z praxe

Po zavedení registra užívacích vzťahov k pozemkom volajú poľnohospodári dlhodobo. Aktuálny návrh sa v pripomienkovom konaní stretol s viacerými výčitkami, hoci obavy o to, že pri zápisoch a možnosti čerpať dotácie na zaregistrované hektáre pôdy pôjde o boj silnejšieho so slabším a prvého s druhým, z predložených pripomienok nevyplývajú.

„Žiadame, aby registrujúcim orgánom bola Pôdohospodárska platobná agentúra, prípadne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V roku 2025 bolo 13 896 žiadateľov o priame platby. Vzhľadom na uvedený počet žiadateľov je nepredstaviteľné, aby okresné úrady v sídle kraja stíhali vykonávať zápis alebo výmaz údajov z registra. Rovnakú pripomienku predložila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorej členom je aj SPPK. „PPA z dôvodu, že poskytuje priame platby a dotácie, nemôže byť registrujúcim orgánom. Ministerstvo taktiež nemôže byť registrujúcim orgánom z dôvodu, že riadi PPA. PPA nie je orgán štátnej správy.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Návrh prešiel prvým čítaním hladko aj napriek výzve kritikov na jeho stiahnutie. Do 10. októbra ho má prerokovať Ústavnoprávny výbor aj Výbor NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Následne sa do pléna vráti v druhom čítaní - očakávať to možno počas októbrovej schôdze parlamentu.

Dôsledky historických zmien vlastníctva pôdy

Potvrdila sa tiež stará pravda, že každá lúpež uľahčí ďalšiu - po pozemkovej reforme z roku 1919 nasledovali benešove dekréty, potom v r. 1947 revízia pozemkovej reformy, v r. 1948 nová pozemková reforma - o scudzení pôdy nad 50 ha a napokon kolektivizácia. Po roku 1989 nasledovali reštitúcie, fenomén „neidentifikovaných vlastníkov“ a s tým spojené podvody na Pozemkovom fonde a podvody s agrodotáciami z Bruselu.

tags: #vlastníctvo #pozemkov #Československo #50. #roky