Vlastníctvo zdrojov a cestovný ruch vo Vysokých Tatrách: Hľadanie rovnováhy

Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier z okna vlastnej spálne je snom mnohých Slovákov. Tento luxus je však spojený s vyššími cenami nehnuteľností v tejto podhorskej oblasti. Podľa posledného komentára Národnej banky Slovenska hodnota nehnuteľností v Prešovskom kraji, ako jedinom v krajine, koncom roka klesla, no v okrese Poprad experti zaznamenali opačný trend. Zakladateľ realitnej kancelárie RK38, Miroslav Antoška, potvrdil pre HN podobný, no výraznejší vývoj. „Predajnosť a likvidita je v našom regióne veľmi dobrá.“

Kalamita, obnova a rozvoj

Dva roky po prírodnej katastrofe, ktorá postihla Tatry 19. novembra 2004, si mienkotvorné denníky pripomenuli túto udalosť. Veterná smršť vtedy polámala 12 600 hektárov tatranských lesov a spôsobila smrť dvoch ľudí. Viac ako 90 % popadaného dreva sa podarilo odviezť a predať, okolie osád upratať. Pri medializácii Tatier sa však zabudlo na fakt, že polomy zaznamenali aj v Slovenskom Raji, na Muránskej planine a v Nízkych Tatrách.

Vláda SR zriadila do dvoch týždňov po prírodnom nešťastí Výbor vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier (1. december 2004). Systém zastúpenia záujmových skupín v rámci vládneho výboru v minulosti kritizovali ochranári, ktorí boli na jeho zasadnutia prizývaní len ako hostia. 19. novembra 2006 rokoval výbor prvýkrát od výmeny vlád.

Územné plánovanie a investície

Mesto Vysoké Tatry má rozlohu porovnateľnú s rozlohou Prahy a meria vo východo-západnom smere vyše 50 km. Trvalo v ňom žije vyše 4 600 obyvateľov. Územný plán je základný dokument, ktorý určuje, kde a v akom rozsahu môžu investori budovať lyžiarske strediská a prípadne nové služby priamo vo vnútornej zóne mestských častí. Ak mesto disponuje podrobným územným plánom na úroveň zóny (na 20 rokov je pre jednotlivé parcely zadefinovaná ich funkčné využitie), odpadne povinnosť pre stavby v intraviláne začínať územné konanie. Každá stavba podľa platného stavebného zákona prechádza územným konaním a stavebným rozhodnutím. Príslušný stavebný úrad pre mesto Vysoké Tatry určuje Krajský stavebný úrad v Prešove. Vzhľadom na polohu na území TANAP musí byť každá stavba, ak neurčí inak MŽP, posúdená z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie.

V súčasnosti mesto nedisponuje schváleným územným plánom, ani územným plánom zóny. Podľa zákona sa riadi územným plánom VÚC Prešov a každá stavba musí prejsť pomerne zložitým úradným schvaľovacím procesom vzhľadom na veľký počet zainteresovaných subjektov, ktoré do konania vstupujú. Mesto Vysoké Tatry má na svojej internetovej stránke zverejnenú koncepciu územného plánu, ako aj návrh ďalšieho strategického dokumentu - plánu hospodársko-sociálneho rozvoja. No na ich prijatie sa zatiaľ čaká.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Ochranári podmieňujú súhlas s rozširovaním podnikateľských aktivít schválením zonácie. Zonácia je problematická najmä pre spory s lesníkmi, spory ochranárov s podnikateľmi v cestovnom ruchu tvoria menšiu časť sporných území. Jadrom problému je podiel území bez ľudského zásahu.

Eurofondy a investičné projekty

Na cestovný ruch a Interreg bolo vyčlenených takmer 375 miliónov eur. Sektorový operačný program Priemysel a služby riadený rezortom hospodárstva delegoval implementáciu dvoch opatrení zameraných na cestovný ruch na Slovenskú agentúru pre cestovný ruch (SACR). Všetky výzvy prebehli ešte v roku 2004. V prípade verejnej sféry žiadosti presahovali dostupné peniaze štvornásobne, pri súkromných projektoch dokonca sedemnásobne. V júli mesto Vysoké Tatry začalo realizovať projekt „Budovanie a rekonštrukcia infraštruktúry CR v meste Vysoké Tatry, na ktoré získalo zo zdrojov EÚ a štátu 120 miliónov Sk. (ERDF: 94,7 mil. Sk, štátny rozpočet: 25,3 mil. Sk.). 5 % spolufinancuje mesto z vlastných zdrojov, čo je 6,32 mil. Sk. Zo zdrojov poľsko-slovenského Interregu Regionálne združenia pre rozvoj cestovného ruchu Vysoké Tatry (občianske združenie) realizuje projekt „Slovenská a poľská tatranská informačná sieť. Ním chcú prepojiť informačné a turistické centrá v mestách Vysoké Tatry, Poprad a Zakopane.

Skupina J&T založila spoločnosť Mountain Holiday & Ski Resorts Plc. (MH&SR) najmä pre účely investícií v oblasti komplexného pokrytia cestovného ruchu. V decembri 2003 MH&SR predložila železniciam ponuku na prenájom Tatranských lanových dráh prostredníctvom dcérskej spoločnosti RENTA Real Estates Management, a.s. Neskôr Renta lanovky odkúpila a zmenila názov spoločnosti na Tatranské lanové dráhy a.s. Noví majitelia sa zaviazali investovať do modernizácie a rekonštrukcie zariadení lanoviek. J&T sa stala developerom aj viacerých tatranských hotelov a kúpeľov. Ďalšia developerská organizácia so záujmami v regióne je Tatra Development Group a.s. - Liptovský Mikuláš. Lyžiarske stredisko Park Snow Vysoké Tatry patrí Prvej tatranskej a.s. Diskusiu v minulosti vyvolalo pridelenie eurodotácií podnikateľským subjektom previazaným práve na túto finančnú skupinu, napríklad v prípade prestavby liečebného domu na nadštandardný hotel celosvetovej siete. Za nejasnosti pri zostavovaní výberovej komisie kritizovali vtedajšiu vládu mimovládne organizácie CEPA a Transparency International.

Mestu Vysoké Tatry začala pomáhať banka pri projekte rekonštrukcie zničenej oblasti prameňa Kyselka v Starom Smokovci. Ide o obnovu areálu smokoveckej kyselky, ktorý padol tiež za obeť veternej kalamite pred dvoma rokmi. ISTROBANKA, a.s. a mesto podpísali koncom septembra 2006 Zmluvu o poskytnutí finančného daru z výťažku zbierky Občianskeho združenia ISTROBANKA pre Tatry. Pri obnove prameňov pomohlo ďalšie občianske združenie Čisté Tatry. Mesto financovalo štúdiu oddychovej zóny a vyčlenilo 400 tisíc Sk na spolufinancovanie sadových úprav a dočistenie areálu. Nadácia Ekopolis vytvorila spoločne s viacerými neziskovými organizáciami Fond Tatry.

Cestu slobody rekonštruuje popradské stredisko Správy ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Na rekonštrukciu komunikácii na území PSK získal aj úver z Európskej investičnej banky, ktorého hodnota predstavuje 1,3 mld. Sk a prostredníctvom prostriedkov EÚ, EIB, verejno-súkromných partnerstiev takto financuje rekonštrukciu cestnej siete v jeho pôsobnosti.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Výzvy a problémy

Výkonný riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý povedal, že Tatry stratili minimálne rok. „Víchrica síce ľudí prebrala z istej letargie, odštartovala investície do rekonštrukcií a modernizácie, avšak sme trochu nešťastní z toho, že všetky veci sa musia riešiť cestou výnimiek a celý proces sa tým neúmerne predlžuje,“ dodal. „Zonáciu by sme potrebovali aj my, aby sme mohli schváliť územný plán mesta a tým jasne povedať všetkým podnikateľom, kde sa bude dať stavať a kde nie,“ vysvetlil primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. „Nové zastupiteľstvo ho (územný plán) prijme najneskôr do polovice budúceho roka.

Sporné strany v Tatrách sú s doterajším vývojom nespokojné a volajú po jasných pravidlách hry. Zástupcovia spoločnosti J&T sa vyjadrili: „Veľa sa hovorilo, ale doterajším vývojom sme sklamaní. Takýto stav je absolútne neakceptovateľný,“ povedala pre ČTK Danka Velecká zo spoločnosti Tatranské lanové dráhy (TLD). TLD chce modernizovať stredisko v Tatranskej Lomnici za asi dve miliardy korún. Nemôžu však začať, pretože väčšina zjazdoviek je v najprísnejšie chránenom území. „Asi nie je vôľa zmeniť tento stav. „Určitý posun nastal. Pre rôzne rezorty - lesníci, kúpeľníci, ochranári - platí rôzna legislatíva, ktorá si často odporuje. Rok bolo takmer nemožné sadnúť si naraz so všetkými za jeden stôl,“ uviedol nedávno pre Pravdu Igor Polčan, zástupca spoločnosti J&T. „Výsledkom je dohoda, že sa investorský plán rozdelí do etáp, aby sme nemuseli čakať na zonáciu. Časť sa bude riešiť už skôr, pred schválením územného plánu mesta. Pôjde o rozšírenie zjazdovky v spodnej časti areálu nad Tatranskou Lomnicou a vynovenie sedačky v Lomnickom sedle, na najvyššie položenej lyžiarskej trati na Slovensku. „Pri územnom pláne je zbytočné hovoriť o termínoch, už ich bolo stanovených nespočetne veľa a žiadny sa nedodržal. Podľa nás ho treba prijať čím skôr,“ vysvetlil Ján Gavalier z 1. tatranskej, ktorá prevádzkuje lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese.

K problému vlastníctva lesov sa navrhuje upraviť zákon a spolu s ním schváliť mechanizmus na určovanie sadzieb za výšky nájmu. „Jeho výšku treba určiť jednotlivo v závislosti od podmienok,“ hovorí predseda Liptovsko-tatranského združenia vlastníkov lesa Bohdan Pálka. „Treba jasne povedať, či štát ročne zhromaždí pol miliardy korún, aby sa územie dalo prenajať či odkúpiť. Ak nebude mať dosť peňazí, nebude mať národný park rozlohu 57-tisíc hektárov, ale podstatne menšiu,“ myslí si šéf Národného lesníckeho centra Július Novotný. Podľa neho treba rešpektovať vlastníka územia. „Ak čosi štátna ochrana chce, musí dať vlastníkovi záväznú ponuku,“ vysvetlil. O niečo jednoduchšia by mala byť dohoda ochranárov so štátnymi lesmi. „Kompromis o zónach nebude vyhovovať lesníkom aj ochranárom. Tí sa nikde na svete nedohodnú tak, aby boli úplne spokojné obe strany,“ tvrdí riaditeľ Správy TANAP-u Tomáš Vančura. Podľa Vančuru spor vyrieši ,,verejný záujem“ vyjadrený politickým rozhodnutím. A na to, aby vláda dobre rozhodla, jej treba dať dobré podklady. Podľa neho je 39 % územia pre najviac chránenú A zónu málo „Park by bol len v skalnom teréne, bol by skoro mimo územia lesa,“ vraví Vančura. „Pre nás je kľúčových 55 percent územia,“ dodáva Vančura. Ochrana prírody by mala byť podľa riaditeľa Správy Tatranského národného parku na prvom mieste. „Riešenie problémov vo Vysokých Tatrách patrí medzi priority vlády. V Tatrách sa od kalamity spred dvoch rokov podarilo umelo zalesniť 582 hektárov a prirodzenou obnovou ďalších 97 hektárov územia. „Považujem to za výrazný úspech,“ povedal minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Zatiaľ nie je jasné, či bude zmena aj v stratégii vládneho výboru pre obnovu Vysokých Tatier. Podľa Martina Macharika, tajomníka vládenho výboru sa snažia o kompenzáciu neštátnych vlastníkov pozemkov a lesov v chránených územiach. Vlastníci sa často sťažujú Ústavnému súdu, že nemôžu so svojím majetkom hospodáriť, lebo ide o zákonom chránené územie.

Samospráva a turizmus

Aktuálne sa vo Vysokých Tatrách najviac rozvíja cestovný ruch, ale je tu veľa nedoriešených problémov po zmene pomerov po roku 1989. Návštevníci vnímajú Vysoké Tatry skôr ako celok, ale oficiálne sú na ich území dve samosprávy - obec Štrba (tri osady) a mesto Vysoké Tatry (15 osád) - ktoré spájajú cesty a Tatranská elektrická železnica. Región Tatier je vzácne prostredie, kde treba stále hľadať rovnováhu medzi záujmom turistov, podnikateľov, domácich obyvateľov, samosprávy a ochrany prírody. Zároveň treba reagovať na rastúci počet domácich a zahraničných turistov, na tlak na kvalitu a rozsah dopravy a parkovania, na celkový obraz Tatier po 30 rokoch vrátane zástavby rôznej architektonickej kvality.

Veža snov a športová infraštruktúra na Štrbskom Plese

V poslednej dobe došlo na území Štrbského Plesa k zmene nájomcu Veže snov. Projekt kritizovali niektorí odborníci a časť verejnosti. V rámci procesu územného plánovania sa k všetkým zamýšľaným stavbám a využitiu územia vyjadrujú všetky dotknuté štátne orgány a inštitúcie (je ich dnes vyše 30). Práve ony majú obhajovať a chrániť verejný záujem, aby sa do územného plánu nedostalo niečo, čo môže následne spôsobiť výstavbu stavieb, ktoré nie sú vhodné v danom území. Orgány ochrany prírody sú povinné dať k takýmto stavbám záväzné stanovisko, ktoré sú pre orgán územného plánovania (obec) záväzné. A rovnako v procese územného či stavebného konania sa povinne k stavbám vyjadrujú tieto štátne orgány a inštitúcie, a to práve preto, aby v mene štátu chránili verejný záujem a dodržanie právnych predpisov. Ak dajú k stavbe kladné stanovisko, stavebný úrad je povinný vydať územné rozhodnutie či stavebné povolenie. Veža bola postavená v súlade s platným územným plánom a so súhlasom štátnych orgánov a inštitúcií. Pri výstavbe veže investor nezdôvodňoval obci, ale stavebnému úradu a príslušným štátnym orgánom zmenu funkčného riešenia prízemia veže. Táto zmena nebola z hľadiska stavebného úradu podstatnou zmenou, preto ju príslušné orgány akceptovali. Malá plocha múzea bola pričlenená k malej reštaurácii.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Športová infraštruktúra na Štrbskom Plese patrí sčasti obci Štrba, a to skokanské mostíky a lyžiarsky bežecký areál. Jeho prevádzka stojí obec cca 250-tisíc eur ročne. Obec už tri roky pripravuje modernizáciu celého tohto športového areálu, ale naráža na problém s vlastníctvom pozemkov pod areálom.

Podpora regiónu a budúcnosť Tatier

Štát sa správal k regiónu Vysokých Tatier podobne ako k ostatným mestám a obciam, sporadicky Tatrám pomohol, ak bola aktuálne nejaká okolnosť či mimoriadna udalosť, ale nešlo o systémovú a koncepčnú podporu. Zmenilo sa veľmi veľa, najmä však zásluhou miestnej a regionálnej samosprávy, už menej samotného štátu. Kompetencie obce či mesta nestačia na to, aby sme mohli všetky zámery, ale zároveň aj potreby a problémy, či už obyvateľov, alebo turistov, vyriešiť.

Podľa starostu Štrby existujú štyri fundamenty, ktoré ovplyvňujú život v Tatrách: ochrana prírody v podobe národného parku, šport, rekreácia a kúpele. Tatry potrebujú vyvážený a udržateľný rozvoj a dohodu relevantných subjektov, ktoré sú zo zákona zodpovedné za ich rozvoj. Veľa ľudí o tom hovorí, ale veľmi málo o tom môže rozhodnúť a prevziať aj zodpovednosť.

ZMOS presadzoval systémové financovanie všetkých miest a obcí. Niektoré mestá mali snahu, aby boli z titulu svojho významu financované viac, podobne aj región Vysokých Tatier. Sú tri „nohy“, na ktorých stojí život vo Vysokých Tatrách - šport, rekreácia a kúpele. Všetky tri oblasti je potrebné rovnomerne a uvážene rozvíjať. Šport je samostatná kapitola a očakáva sa, že cez Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR sa bude viac riešiť jeho rozvoj.

Jeden z príkladov je niekoľko rokov nedoriešená zonácia TANAP-u. Zonácia národného parku by mala určiť jasné pravidlá udržateľného rozvoja územia Vysokých Tatier. S tým súvisí aj to, čo v Tatrách chýba - verejná infraštruktúra. Z pohľadu ochrany prírody je dobré, že Správa TANAP-u má opätovne právnu subjektivitu a môže samostatne konať. Ďalším príkladom sú nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sú už desiatky rokov umiestnené verejnoprospešné stavby - cesty, chodníky, parkoviská či verejné priestranstvá a pod. A to dnes komplikuje akúkoľvek ich modernizáciu a obnovu, aj z finančných prostriedkov EÚ.

Doprava a infraštruktúra

Asi najväčší problém predstavuje doprava. Súčasná verejná doprava nebola v minulosti nastavená na taký počet turistov. Ani kapacita cestnej siete nepostačuje narastajúcej intenzite osobnej automobilovej dopravy. Skokanské mostíky boli symbolom rozvoja, ktorý oblasť zažila vďaka majstrovstvám sveta v lyžovaní v roku 1970. Verejná doprava je riešená komplexne. Sú navrhnuté opatrenia v oblasti parkovania i odľahčenia územia od individuálnej dopravy. S tým priamo súvisí akútna potreba posilnenia verejnej dopravy, najmä Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ). Vybudovanie niekoľkých jednoduchých výhybní na súčasnej trati by umožnilo nasadiť viac vlakových súprav. TEŽ je majetkom štátu. Na mieste je rovnako snaha o rozšírenie TEŽ smerom do Tatranskej Kotliny. Prešovský samosprávny kraj realizoval projekt komplexnej rekonštrukcie Cesty slobody popod celé Tatry v dĺžke 43 km, čím sa zvýšila kvalita, plynulosť a bezpečnosť premávky popod Tatry.

Obec Štrba má platný územný plán, ktorý bol aktualizovaný v roku 2023 práve preto, aby obec získala lepšie nástroje na reguláciu výstavby na svojom území, ktoré jej predtým chýbali. Obec aktuálne nepotrebuje nový územný plán.

tags: #vlastníctvo #zdrojov #a #cestovný #ruch #Vysoké