Živnosť a zmluvy: Vzory a dôležité aspekty pre podnikanie na Slovensku

Podnikanie formou živnosti je populárna voľba pre mnohých na Slovensku. Okrem samotného živnostenského oprávnenia je však pre úspešné podnikanie nevyhnutné mať prehľad o rôznych typoch zmlúv, ktoré sa s podnikaním spájajú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluvách relevantných pre živnostníkov, vrátane vzorov a dôležitých aspektov, na ktoré je potrebné dbať.

Úvod do podnikania a živnosti

Podnikanie je komplexná činnosť, ktorá si vyžaduje nielen dobrý nápad, ale aj znalosť právnych predpisov a schopnosť uzatvárať zmluvy. Živnosť je jednou z foriem podnikania, ktorá umožňuje fyzickým osobám vykonávať podnikateľskú činnosť na vlastný účet a vlastnú zodpovednosť.

Zmluvy v podnikaní živnostníka

Živnostníci sa počas svojej podnikateľskej činnosti stretávajú s rôznymi typmi zmlúv. Tieto zmluvy upravujú vzťahy s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi a inými obchodnými partnermi. Dôležité je, aby živnostník rozumel obsahu a dôsledkom týchto zmlúv a vedel ich správne uzatvárať.

Zmluva o spolupráci

Zmluva o spolupráci je upravená v Zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Do záhlavia zmluvy je potrebné doplniť identifikačné údaje objednávateľa a vykonávateľa, ktorí ako zmluvné strany uzatvárajú zmluvu. Je potrebné doplniť hlavný predmet podnikania objednávateľa a názov/obchodné meno vykonávateľa a jeho hlavný predmet podnikania. V treťom odseku je potrebné doplniť, v akej oblasti v rámci svojej podnikateľskej činnosti má vykonávateľ vedomosti a skúsenosti, alebo čoho sa tieto vedomosti a skúsenosti týkajú. Rámcová zmluva o spolupráci čiastočne stanovuje podmienky. Bližšie podmienky budú stanovené v ďalších zmluvách, v tomto prípade v samostatných objednávkach. Tento typ zmluvy využívajú často podnikatelia, ktorí opakovane spolupracujú a spoluprácu si chcú zjednodušiť, preto si rámcovo upravia podmienky vykonávania danej činnosti/služby. Vykonávateľ sa touto zmluvou zaväzuje pre objednávateľa vykonávať konkrétnu činnosť/službu, podľa objednávok, ktoré môžu byť buď ústne alebo písomné. Vždy sa odporúča zvoliť formu písomnej objednávky. V tomto bode je potrebné doplniť lehotu, do kedy objednávateľ zašle alebo oznámi vykonávateľovi objednávku vopred, napr. najneskôr do 15 pracovných dní pred predpokladaným dňom realizácie objednávky. Vykonávateľ musí objednávku objednávateľovi potvrdiť buď ústne alebo písomne. V zmluve je určená lehota do troch dní od doručenia alebo predloženia objednávky. Odsúhlasenie termínu vykonania danej služby sa pritom považuje za potvrdenie objednávky vykonávateľom. V tejto časti je potrebné doplniť názov služby, ktorú sa zaväzuje vykonávateľ pre objednávateľa vykonať. Ak objednávateľ neodsúhlasí zvýšenie ceny za poskytnuté služby, objednávka sa považuje za zrušenú, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Vykonávateľ sa zaväzuje vykonávať dané služby/činnosti pre objednávateľa podľa objednávok, či už ústnych alebo písomných. Vykonávateľ tieto činnosti/služby môže vykonávať aj prostredníctvom svojich zamestnancov. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Objednávateľ má povinnosti objednať si u vykonávateľa potrebné služby/činnosti najneskôr 1 deň pred nástupom na ich výkon alebo aj v inom časovom termíne. V tomto bode je stanovené, že zmluva sa uzatvára na neurčitý čas. V tomto bode je stanovené, že ktorákoľvek zo zmluvných strán môže vypovedať túto zmluvu z akýchkoľvek dôvodov i bez udania dôvodu v dvojmesačnej výpovednej dobe. Od zmluvy možno podľa Obchodného zákonníka odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, Obchodný zákonník, či iný zákon.

Mandátna zmluva

Mandátna zmluva je upravená v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Uzatvára sa medzi mandantom (pre koho bude vykonávaná dohodnutá činnosť) a mandatárom (kto pre mandanta vykoná dohodnutú činnosť). Mandatár je povinný zariadiť dohodnutú záležitosť s náležitou odbornou starostlivosťou, tak aby mandantovi nevznikla škoda alebo iná ujma. Mandatár je povinný konať v mene mandanta osobne a nie je oprávnený na svoju činnosť používať iné osoby. Ak mandatár poruší povinnosť zariaďovať záležitosť osobne, zodpovedá za škodu, ktorú týmto konaním spôsobí. Mandatár nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore so záujmami mandanta. V prípade takéhoto konania zodpovedá mandatár mandantovi za vzniknutú škodu. Za predpokladu, že mandatár nemôže z objektívnych príčin vykonávať svoju činnosť po dlhšiu dobu, musí o tom bez zbytočného odkladu informovať mandanta a je povinný mandanta oboznámiť s opatreniami, ktoré sú potrebné na to, aby sa zabránilo bezprostrednej škode zapríčinenej nevykonaním činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi úradné doklady, veci alebo iný prospech, všetko čo získa v mene mandanta pri zabezpečovaní predmetu tejto zmluvy od tretej strany. Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku tretej osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti. Uzavretím takejto zmluvy vzniká zmluvný vzťah medzi mandantom a treťou osobou, pričom mandatár nie je z predmetnej zmluvy zaviazaný. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že mandatár bude vo vzťahoch uvedených v predošlom odstavci tohto článku zmluvy v pozícií ručiteľa, čím preberie zodpovednosť za porušenie zmluvného záväzku treťou osobou. Mandatár je povinný informovať mandanta o postupe plnenia predmetu činnosti . Mandatár sa zaväzuje bezodkladne informovať mandanta o všetkých dôležitých skutočnostiach súvisiacich s výkonom jeho činnosti . Mandatár sa zaväzuje predložiť mandantovi zoznam všetkých podkladov, informácií a vecí, ktoré sú potrebné pre riadne a včasné splnenie predmetu zmluvy. Mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Za škodu na prevzatých veciach zodpovedá mandatár od prevzatia veci až do jej vrátenia mandantovi. Mandatár povinný dať prevzaté veci včas poistiť. Mandatár nezodpovedá za vady v dokončenej a zariadenej záležitosti pre mandata, ak tieto vady boli spôsobené použitím podkladov, informácií a vecí, odovzdaných mandatárovi od mandanta. Mandatár sa zaväzuje vrátiť mandantovi všetky podklady a ostatné veci, ktoré prevzal od mandanta alebo ktoré prevzal za neho pri plnení povinností podľa tejto zmluvy. Mandatár zaväzuje uskutočňovať predmet zmluvy podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, o ktorých mandatár vie, alebo by vedieť mal a mohol. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri výkone zariaďovania záležitosti a ktoré by mohli mať vplyv na zmenu mandantových pokynov, resp. ktoré môžu mať vplyv na priebeh vykonávanej činnosti. Ak na základe oznámenia mandatára nedôjde ku zmene pokynov zo strany mandanta, mandatár postupuje podľa pôvodných pokynov mandanta, a to tak, aby bolo možné dosiahnuť účel tejto zmluvy. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že mandatár sa počas výkonu svojej činnosti nesmie od pokynov mandanta odchýliť. Ak mandatár zistí, že pokyny mandanta sú nevhodné alebo neúčelné pri plnení predmetu činnosti, alebo že odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na toto mandanta včas upozorniť. Ak v tomto prípade bude mandant na plnení predmetu činnosti podľa svojich pokynov trvať, mandatár má právo: v plnení predmetu činnosti pokračovať podľa pôvodných pokynov mandanta, pričom s ohľadom na druh nevhodnosti pokynov mandanta sa v príslušnom pomere zbavuje zodpovednosti za neúspešné splnenie predmetu činnosti a za prípadné nedostatky v ním poskytovanej službe, v prípade pokračovania v plnení predmetu činnosti požadovať od mandanta, aby svoje zotrvanie na pôvodných pokynoch potvrdil mandatárovi písomne, odstúpiť od zmluvy, pričom odstúpením od zmluvy vzniká mandatárovi nárok na náhradu všetkých do tej doby účelne vynaložených nákladov súvisiacich s plnením predmetu zmluvy. Mandatár sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri zariaďovaní obchodnej záležitosti pre mandanta. Všetky obchodné, odborné a technické informácie, ktoré boli mandatárovi zverené pre účely plnenia tejto zmluvy, mandatár nebude poskytovať tretím osobám bez písomného súhlasu mandanta, ani ich nepoužije pre iné účely ako pre plnenie podmienok tejto zmluvy. Povinnosť mlčanlivosti trvá počas trvania zmluvného vzťahu, ako aj po jeho skončení. Porušenie povinnosti mlčanlivosti je dôvodom na okamžité odstúpenie od zmluvy zo strany mandanta s tým, že mandant má zároveň nárok na náhradu škody, ak mu porušením tejto povinnosti zo strany mandatára vznikla. Mandant môže dávať mandatárovi pokyny k rozsahu zariaďovaných záležitostí a spôsobu zariaďovania. Tieto pokyny mandanta sú pre mandatára záväzné. Mandant je povinný mandatárovi odovzdať včas podklady, informácie a veci, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitostí podľa tejto zmluvy, ak z ich povahy nevyplýva, že mandatár si ich má obstarať sám. V prípade omeškania mandanta s odovzdaním podkladov, vecí alebo informácií potrebných pre riadnu realizáciu predmetu zmluvy, mandatár nie je povinný začať činnosť podľa tejto zmluvy. Zároveň platí, že ak mandant neodovzdá včas podklady, informácie a veci mandatárovi, mandatár sa nemôže pre nezariadenie záležitosti dostať do omeškania. Mandant je povinný poskytnúť mandatárovi všetku potrebnú súčinnosť tak, aby mandatár mohol zariadenie záležitosti uskutočniť riadne a včas. Zmluva zaniká jej splnením, dohodou zmluvných strán, výpoveďou niektorej zo zmluvných strán, zánikom mandatára ako právnickej osoby. Mandant môže zmluvu vypovedať čiastočne alebo v celom rozsahu kedykoľvek bez udania dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom jej doručenia mandatárovi. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď mandantovi doručená, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný. Vypovedaním zmluvy nie je do dňa jej skončenia dotknutá ani pomerná časť odmeny, ani úhrada nákladov spojených s výkonom funkcie mandatárom.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v zamestnaní

Zmluva o spolupráci s fyzickou osobou

Zmluva o spolupráci s fyzickou osobou predstavuje jednoduchý a flexibilný spôsob, ako si zabezpečiť pomoc pri jednorazových alebo opakovaných činnostiach bez toho, aby bolo potrebné uzatvárať pracovný pomer. V praxi sa využíva v situáciách, keď jedna osoba potrebuje služby alebo výpomoc od druhej, no nejde o živnosť ani dlhodobý pracovnoprávny vzťah. Hoci Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu, písomná zmluva výrazne posilňuje právnu istotu. V zmluve sa uvedú mená, adresy, dátumy narodenia a čísla občianskych preukazov. Popis činností by mal byť konkrétny a zrozumiteľný.

Spoločenská zmluva spoločnosti s.r.o.

Spoločenská zmluva je nevyhnutným dokumentom pri zakladaní spoločnosti s.r.o.. Aké sú jej podstatné náležitosti a aký je rozdiel medzi spoločenskou zmluvou a zakladateľkou listinou? Spoločenská zmluva je základným dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú zakladá viac ako jeden zakladateľ. Sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti o spoločnosti s.r.o. ako napríklad obchodný názov, sídlo, vlastnícke pomery, štatutárne orgány a ich konanie, predmety podnikania a iné podstatné údaje. Spoločenská zmluva je povinnou súčasťou pri podaní návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. Obsahová stránka spoločenskej zmluvy a zakladateľskej listiny je rovnaká, rozdiel je len v počte zakladateľov/spoločníkov. Ak má spoločnosť dvoch a viac zakladateľov, hovoríme o spoločenskej zmluve. Zakladateľská listina je jednostranný právny úkon a jedna strana nemôže sama so sebou uzatvoriť zmluvu. Obchodný zákonník stanovuje povinné (obligatórne) náležitosti spoločenskej zmluvy. Je potrebné, aby bolo súčasťou spoločenskej zmluvy obchodné menu spoločnosti. Pri obchodnom mene je dôležité, že obchodné meno nesmie byť zhodné, ani zameniteľné, s už existujúcim obchodným menom inej právnickej osoby. Obchodné meno sa v spoločenskej zmluve uvádza s dodatkom obsahujúcim skratku právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným „s.r.o.“, alebo „spol. Aj sídlo spoločnosti je povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Je to adresa na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku a poštovú schránku. Sídlo sa v spoločenskej zmluve uvádza vo forme úplnej a plnej adresy obsahujúcej názov obce, poštové smerovacie číslo, názov ulice alebo iného verejného priestranstva, orientačné číslo (prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice). Sídlom môže byť len skolaudovaná nehnuteľnosť so súpisným číslom. V spoločenskej zmluve je uvedená aj výška základného imania a výška vkladov jednotlivých spoločníkov. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 €. Hodnota vkladu (obchodného podielu) spoločníka musí byť aspoň 750 €. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Spoločnosť má ako predmety podnikania neobmedzený počet voľných, viazaných alebo remeselných živností a tieto sú uvedené v spoločenskej zmluve. V spoločenskej zmluve sa uvedú všetci konatelia spoločnosti. Konateľ je štatutárnym orgánom a koná v mene spoločnosti. Aj spôsob konania konateľov musí byť uvedený v spoločenskej zmluve. Prax pozná dva štandardné spôsoby konania konateľov - samostatne a spoločne. Pri viacerých konateľoch má spoločnosť na výber, či bude konať každý samostatne, alebo sa pri konaní v mene spoločnosti bude vždy vyžadovať podpis oboch konateľov. Ďalšou osobou, ktorú je potrebné uviesť v spoločenskej zmluve, je správca vkladov. Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve. V spoločenskej zmluve musí byť jednoznačne uvedené, či spoločnosť poskytla alebo neposkytla výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť. V spoločenskej zmluve je povinnosťou uviesť predpokladané náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti. Uvádza sa len odhadovaná suma, štandardne 500 € a táto suma je len symbolická, nakoľko v účtovníctve sa zaúčtujú až reálne náklady na založenie spoločnosti. Rezervný fond sa štandardne vytvára až z prvého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla, takže sa rezervný fond v spoločenskej zmluve uviesť nemusí. V praxi sa v spoločenskej zmluve uvádzajú ustanovenia § 124 odsek 1 Obchodného zákonníka, napr. „Spoločnosť vytvára rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, za rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške 5 % z čistého zisku. Určenie dozornej rady nie je zákonom vyžadované a v praxi sa využíva len vo veľkých spoločnostiach. Spoločenská zmluva môže stanoviť vydanie stanov spoločnosti. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Okrem spoločenskej zmluvy je na založenie spoločnosti s.r.o. potrebné priložiť aj iné dokumenty. Po príprave spoločenskej zmluvy a ostatných potrebných zakladateľských dokumentov je nevyhnutným krokom k založeniu spoločnosti s.r.o. získanie živnostenského oprávnenia pre danú spoločnosť. Následne sa podá návrh na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra na príslušný Okresný súd a zaplatí súdny poplatok 150 €.

Ďalšie typy zmlúv

Okrem vyššie uvedených zmlúv sa živnostníci môžu stretnúť aj s ďalšími typmi zmlúv, ako napríklad:

  • Kúpna zmluva: Pri predaji tovaru alebo služieb.
  • Zmluva o dielo: Pri vykonávaní prác na zákazku.
  • Nájomná zmluva: Pri prenájme priestorov alebo zariadení.
  • Zmluva o pôžičke: Pri poskytovaní alebo prijímaní peňažných prostriedkov.
  • Pracovná zmluva: Ak živnostník zamestnáva zamestnancov.
  • Distribútorská zmluva: Upravuje vzťah medzi spoločnosťou a distribútorom a stanovuje všeobecné podmienky a pravidlá spolupráce.
  • Zmluva o faktoringu
  • Komisionárska zmluva
  • Zmluva o preprave veci
  • Inkaso
  • Zmluva o kontrolnej činnosti
  • Zmluva o budúcej zmluve
  • Franchisingová zmluva
  • Zmluva o tichom spoločenstve
  • Skladovacia zmluva
  • Zmluva o úvere
  • Exkluzívna zmluva
  • Inominátne zmluvy: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Ide o nepomenované, tzv. inominátne zmluvy. Obsah ustanovení takýchto zmlúv nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ide ale o nepomenované zmluvy, preto práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým zmluvnou úpravou.
  • Zmluva o nájme dopravného prostriedku
  • Zmluva o prevode obchodného podielu
  • Zmluva o poskytovaní poradenských služieb
  • Zmluva o zasielateľstve

Pozor na znaky závislej práce

Ak sa živnostník rozhodne pre obchodný vzťah so spoločnosťou namiesto pracovného pomeru, je dôležité dávať si pozor na naplnenie všetkých znakov závislej práce, t.j. zakrytého pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektoráty práce sa zameriavajú aj na toto v súvislosti s nelegálnou prácou. Znaky závislej práce definuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Ak určitá obchodná alebo občianska zmluva obsahuje tieto znaky, tak sa v danom prípade jedná o zakrytý pracovnoprávny vzťah a zamestnávateľ teda „nelegálne“ zamestnáva prostredníctvom inej zmluvy ako je pracovná zmluva. Nižšie uvedené znaky teda nemôžu byť naplnené. Nie je pri tom podstatné ako zmluvu nazvete t.j. či je to zmluva o dielo, zmluva o poskytovaní služieb, zmluva o spolupráci a pod.

Vzory zmlúv a tlačivá

Na internete je dostupných množstvo vzorov zmlúv a tlačív, ktoré môžu živnostníci využiť. Je však dôležité si uvedomiť, že každý prípad je individuálny a vzor zmluvy je potrebné prispôsobiť konkrétnym potrebám a okolnostiam. Odporúča sa konzultovať s právnikom, aby sa predišlo prípadným problémom v budúcnosti. Advokátska kancelária Dávida Štefanku vypracovala vzory zmlúv s podrobným popisom, ako si zmluvy upraviť pre vlastnú potrebu.

Prečítajte si tiež: Cukrárenská výroba Košice: práca

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad nároku na príspevok

tags: #živnosť #zmluva #vzor