
Úmrtie blízkeho človeka je mimoriadne ťažká životná udalosť, ktorá so sebou prináša nielen smútok, ale aj množstvo administratívnych povinností. Jednou z nich je aj vyrovnanie finančných záležitostí zosnulého, čo často zahŕňa prístup k jeho bankovým účtom a investíciám. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako postupovať pri výbere prostriedkov z účtu po úmrtí, s ohľadom na dedičské konanie, dispozičné práva, investície a ďalšie dôležité aspekty.
Dedičské konanie je právny proces, ktorého cieľom je prejednať majetok a dlhy zomrelej osoby a určiť dedičov. Priemerná dĺžka dedičského konania sa v jednoduchých prípadoch pohybuje od 2 do 6 mesiacov, za predpokladu menšieho objemu majetku a dohody medzi dedičmi.
V úvode dedičského konania notár zisťuje majetok a dlhy zomrelej osoby. Notár ľahko zistí bankové produkty, ako sú bežné účty, termínované vklady a sporiace účty. Avšak, nebankové dlhy a investičné účty sú mimo jeho systém. Do tohto systému sú prihlásené iba tunajšie banky a pobočky zahraničných bánk. Ak dedičia nahlásia notárovi vedomosť o inom produkte v banke, vie notár zaslať tzv. dopyt.
Je dôležité si uvedomiť, že to, čo zisťuje notár pri dedičskom konaní, nemusí znamenať, že ide o celý majetok. Preto je kľúčové, aby pozostalí aktívne spolupracovali a poskytli notárovi všetky relevantné informácie o majetku zosnulého.
Keďže notár nedisponuje systémom, ktorý by preveroval investičné inštitúcie, mali by o poručiteľových investíciach vedieť aspoň niektorí pozostalí. Ak nejakých viete, oznámte notárovi, ktorý spracúva dedičské konanie, v akej inštitúcií mal pozostalý investičný účet. Notár totiž bez vašej informácie alebo podozrenia nezistí, či mal pozostalý nejaké zabudnuté investičné účty. Väčšina starších ľudí má dnes investície v banke. Tieto investície sa dajú dohľadať cez rozšírenú žiadosť skrz notára (spoplatnená služba) alebo vedia dedičia priamo kontaktovať banku. Ak ale ide o investície vo finančných inštitúciách, musíte si na to sadnúť a vyhrnúť rukávy. V prípade, že poznáte finančnú inštitúciu, v ktorej sa investovalo, mali by ste ju informovať a informovať o tom svojho notára. Ak o existencií investovania neviete, jediným spôsobom, ako to zistiť, je buď zaradom kontaktovať všetky inštitúcie alebo sa pozrieť na výpisy bežného účtu. Túto informáciu môže byť, ale ťažké zistiť, ak išlo o jednorazovú investíciu spred niekoľkých rokov. V prvom rade by som ale skúsil skontaktovať banku, v ktorej mal pozostalý bežný účet. Ľudia často investujú cez vlastnú banku a jej partnerov.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Dôležitou otázkou je aj zahrnutie 2. a 3. piliera do dedičského konania. Tieto piliere sa zahŕňajú do dedičského konania iba vtedy, keď nie je určená oprávnená osoba. Oprávnenou osobou môže byť ktokoľvek, často sa určuje iba 1 osoba, spravidla manželka alebo deti zomrelej osoby. Z tohto dôvodu sa odporúča mať uvedenú oprávnenú osobu na druhom pilieri. Ak ju uvedenú nemáte, z výšky tohto majetku sa totiž bude platiť aj poplatok.
Závet je dôležitý dokument, ktorý umožňuje poručiteľovi ovplyvniť rozdelenie svojho majetku po smrti. V jednoduchosti závetom môžete odkázať časť alebo všetok svoj majetok jednej alebo viacerým osobám, nesmie sa však zároveň porušiť zákon, ktorý určuje minimum maloletým a plnoletým potomkom. Z tohto dôvodu sa odporúča vždy spisovať závet s notárom. Nestojí to toľko peňazí, aby to stálo za tie hádky o dedičstvo.
Je závet ľahko napadnuteľný, ak ho spíše človek takpovediac „na kolene“? Tým, že závet je prísne formálny úkon, má svoje pravidlá.
Dispozičné právo k účtu zaniká smrťou majiteľa účtu. To znamená, že aj keď ste boli disponentom účtu, po smrti majiteľa už nemáte právo s ním disponovať. K výberu z bežného účtu po smrti by nemalo dôjsť (občas ale k tomu dochádza, aj keď menej často, než by si bežný človek myslel). V týchto prípadoch môžu sankcionovať disponentov finančné inštitúcie podľa sadzobníka poplatkov. Ide totiž o neoprávnený výber po smrti poručiteľa. Jedinou výnimkou je spoločný bežný účet (spoločné práva sú odlišné od dispozičných práv).
Ak ste vybrali prostriedky po smrti manžela, môže to byť problém, aj keď ste disponentom. Notár zisťuje majetok ku dňu smrti poručiteľa, ktorú banky posielajú ku koncu bankového dňa. Notár v dedičskom konaní nerieši to, či došlo k výberu, nakoľko v konaní sa prejednáva hodnota majetku ku dňu smrti poručiteľa. Ak došlo k výberu po smrti, majetok sa delí právoplatne dedičom. Ak výberom disponent ukrátil ostatných dedičov a vybral peniaze úmyselne, môžu sa dedičia obrátiť na orgány činné v trestnom konaní.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Podľa §33 Občianskeho zákonníka splnomocnenie stráca svoju platnosť po úmrtí podielnika. V prípade úmrtia podielnika môžu príbuzní získať prístup k investíciám len na základe dedičského rozhodnutia alebo darovacej zmluvy. Ak splnomocnenec vyberie peniaze predtým, ako správcovská spoločnosť obdrží oznámenie o úmrtí, v konečnom dôsledku bude musieť disponent vrátiť vybrané peniaze, vrátane ušlého zisku. Pri rozhodovaní o nakladaní s peniazmi môže byť dôležité aj splnomocnenie overené notárom. Disponovať môžete s investíciou len počas života majiteľa účtu. A to buď spoločne alebo samostatne (aj bez podpisu vlastníka).
Vždy platí, že dlhy sa dedia spolu s majetkom. Dedič zodpovedá za náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Príklad: Dedenie hypotéky - ak hypotéku s nehnuteľnosťou dedia 3 dedičia, vznikne spoločný dlh.
Dedičstva sa môžete vzdať až po smrti poručiteľa. Notár vás musí informovať o vašom práve vzdať sa dedičstva. Budete mať mesiac na to, aby ste sa rozhodli, či dedičstvo prijmete alebo nie. Ak by ste tak spravili, vzdáte sa majetkov aj dlhov (osobitne to nejde). Dedičstva sa môžete vzdať len pre seba, to znamená, že sa ho nemôžete vzdať s rovnakými právnymi účinkami v mene svojich potomkov.
Diváčka z Košíc má problém s macochou. Tá po smrti otca vybrala z jeho účtu dôchodok. K účtu nemala dispozičné právo. Dôchodok treba vrátiť štátu. Po smrti dôchodcu nemá nikto nárok na tieto peniaze - teda dôchodok a treba ich vrátiť štátu. Napriek tomu Zuzanina macocha po smrti jej otca vybrala z účtu peniaze. "Aj keď nie je spoludisponentka, vybrala všetky peniaze. Aj dôchodok. Ten však banka musela vrátiť štátu. Banka musí zo zákona vrátiť dôchodok štátu. Keďže Zuzana ani jej súrodenci nemali prístup k otcovmu osobným veciam je evidentné, že ide o zneužitie platobnej karty, teda krádež. "Pokiaľ ide o vybratie finančných prostriedkov dôchodku po smrti dôchodcu, tak tieto musí vrátiť ten, kto ich neoprávnene vybral. Ak banke vznikla povinnosť vrátiť ich štátu, tak banke ich má refundovať ten, kto ich vybral a nie je správny postup, keď si banka uplatňuje túto náhradu paušálne voči dedičom," uviedla advokátka Bronislava Pavelková.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Banka nemôže vymáhať peniaze od dedičov. Ak sa preukáže, že sa na úkor banky v tomto prípade neobohatili dedičia, tak neexistuje žiadny právny rámec na to, aby od nich banka vymáhala peniaze v rámci dedičského konania. V podstate tam banka vymáha bezdôvodné obohatenie. "5 skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je presne stanovených. A jednou z tých skutkových podstát je, ak sa za niekoho plnilo, čo mal plniť sám. Peniaze z dôchodku mal vrátiť ten dôchodca, ktorý však zomrel a niekto peniaze vybral. Refundovať by ich mal ten, kto ich skutočne vybral. Nie dedičia," dodáva Pavelková.
V dnešnej dobe je už väčšina bankomatov monitorovaných kamerou. Z výberu by mal existovať záznam kedy a kto vybral peniaze. Ak banka nemá záznam, nič to nemení na tom, že tie chýbajúce peniaze môžu žiadať až potom, keď zistia kto ich vybral. Dedičom rozhodne žiadna povinnosť nevzniká. Nech to rieši banka. Dedičia môžu podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. A polícia bude mať za úlohu zistiť, kto peniaze vybral.
Úmrtie fyzickej osoby je z pohľadu zákona potrebné nahlásiť na mnohých miestach. Okrem iného aj v banke. Existuje na to špeciálny formulár: Oznámenie o úmrtí. Robí tak v zmysle zákona, pretože čaká na dedičské konanie, ktorého je bankový účet súčasťou.
V prípade úmrtia blízkej osoby však v mnohých prípadoch nestačí riešiť len samotný bankový účet, ale aj úverové produkty. Banky pozostalým odporúčajú bezodkladne informovať príslušnú banku o úmrtí. Ak teda peniaze vyberiete alebo pošlete z bankového účta zosnulého po jeho smrti, môže to byť vyhodnotené ako krádež, resp. neoprávnené nakladanie s cudzím majetkom. V prípade vlastníctva účtu, vkladu alebo vkladnej knižky totiž banka súdnemu komisárovi oznámi zostatok, ktorý bol na účte, vklade alebo vkladnej knižke ku dňu smrti poručiteľa. Dedia sa finančné prostriedky vo výške, v akej boli na účte v deň poručiteľovej smrti a príslušenstvo týchto pros-triedkov.
Pri dedičskom konaní teda súd nakladá aj s informáciou o stave účtu zo dňa, kedy dotknutá osoba zomrela. Táto suma je aj v rozhodnutí o dedičstve rozdelená medzi dedičov. Ak však finančné prostriedky na účte chýbajú, je na dotknutých dedičoch, aby sa domáhali vydania zvyšku dedičstva od toho, kto uvedené finančné prostriedky vybral, a to výz-vou na zaplatenie a potom prípadne návrhom na súd na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ak chcete ovplyvniť svoje zdedenie majetku, môžete časť svojho majetku darovať svojim deťom. Darovať je možné len medzi žijúcimi osobami a teda zmluva, podľa ktorej obdarovaný začne mať úžitok z daru až po darcovej smrti, nie je platná. Ak je predmetom daru nehnuteľný majetok, napríklad byt alebo dom, zákon vyžaduje písomnú darovaciu zmluvu. Okrem toho je potrebné predložiť žiadosť o zápis prevodu vlastníctva príslušnému katastru nehnuteľností. Notár vám poradí najvhodnejší postup pre vašu situáciu s ohľadom na váš majetok, vaše deti a ich príslušnú situáciu.