Podmienky prenájmu priestorov: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje podrobný prehľad podmienok prenájmu priestorov na Slovensku, s dôrazom na právne aspekty, daňové povinnosti a rozdiely medzi prenájmom bytových a nebytových priestorov. Článok je určený pre širokú škálu čitateľov, od bežných občanov až po profesionálov v oblasti nehnuteľností.

Právny rámec prenájmu nehnuteľností

Právne aspekty predaja a prenájmu nehnuteľností sú špecificky upravené v § 38 zákona o DPH od roku 2019. Cieľom zákonodarcu bolo oslobodiť od dane dodanie stavieb určených na bývanie, ak od kolaudácie uplynulo viac ako 5 rokov, teda ak ide o staršiu nehnuteľnosť. To, či je stavba alebo jej časť určená na bývanie, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia, ktoré povoľuje užívanie stavby na určený účel. Ak sa spolu s rodinným domom, bytovým domom, bytom alebo apartmánom dodáva aj pozemok, uplatní sa rovnaký daňový režim, teda oslobodenie od dane, aj na tento pozemok. Platiteľ dane sa nemôže rozhodnúť pre zdanenie takejto transakcie. Rovnaký postup sa uplatňuje aj pri dodávaní garáže.

Definície základných pojmov

Metodický pokyn k uplatňovaniu dane z pridanej hodnoty pri dodaní a nájme nehnuteľnosti alebo jej časti podľa § 38 zákona o DPH sa odvoláva na štyri typy vyhlášok (č. 259/2008 Z. z., 532/2002 Z. z, 277/2008 Z. z. 461/2009 Z. z.). Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať základné pojmy:

• Byt: Miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky (§ 2 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a § 43b ods. 4 stavebného zákona). Príslušenstvom bytu sú miestnosti a priestory, ktoré sú určené na to, aby sa s bytom užívali (§ 43b ods. 6 stavebného zákona).
• Nebytový priestor: Priestor, ktorý nie je bytom alebo príslušenstvom bytu (§ 2 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov).
• Rodinný dom: Stavba, ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie (§ 43b ods. 1 stavebného zákona). Spadá pod všeobecný názov bytové budovy.
• Bytový dom: Budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určenej na bývanie a má viac ako tri byty, pričom byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a § 43b ods. 2 stavebného zákona). Podľa § 44 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. musí mať bytový dom najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt.
• Apartmán v bytovom dome: Miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktoré sú spôsobilé plniť rovnakú funkciu ako byt. Podľa § 5 ods. 8 vyhlášky č. 277/2008 Z. z. je apartmán súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí, pričom jedna z týchto miestností spĺňa podmienky obývacej miestnosti. Súčasťou apartmánu by malo byť samostatné hygienické zariadenie. Hoci apartmán je považovaný za nebytový priestor, keďže nespĺňa normy požadované pri bytových jednotkách.

Zmeny na prenajatej veci a náhrada nákladov

Nájomca je často nútený prenajaté priestory rekonštruovať, čím zvyšuje ich hodnotu. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca môže vykonávať zmeny na veci len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže požadovať len vtedy, ak sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, nájomca je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Občiansky zákonník rozlišuje dve kategórie náhrady nákladov vynaložených nájomcom na úpravu predmetu nájmu:

Prečítajte si tiež: Výstavba mosta a financovanie

1. Náklady spojené so zmenou prenajatej veci.
2. Protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu (§ 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo 1222/2007 uviedol, že nájomca nie je vždy povinný odstrániť všetky stavebné a iné úpravy, ktoré na predmete nájmu vykonal, ak by to viedlo k poškodeniu predmetu nájmu alebo k neúmerne zvýšeným výdavkom nájomcu. Ustanovenie § 13 zákona č. 116/1990 Zb. sa nevzťahuje na tie úpravy, ktoré sa stali trvalou súčasťou predmetu nájmu a ktorých odstránenie by viedlo k nezanedbateľnému poškodeniu.

Dohoda o vylúčení nároku na náhradu nákladov

Prenajímateľ a nájomca sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť, že nájomca po skončení nájmu nebude mať nárok na náhradu vynaložených nákladov na rekonštrukciu predmetu nájmu alebo jeho zhodnotenie. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo 1222/2007 dospel k záveru, že ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dispozitívneho charakteru a pripúšťa odchylné dojednanie v zmluve. Je tu teda nutné v čo najširšej miere rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov súkromnoprávneho vzťahu dohodnúť sa inak.

Súd v konaní sp. zn. 29 Odo 645/2001 vyslovil záver, že neplatnosť vzdania sa budúcich práv na základe dohody podľa ustanovenia § 574 ods. 2 OZ môže nastať len ohľadne tých práv (budúcich nárokov), ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, prípadne iných právnych skutočností, pričom vznik týchto práv (nárokov) je založený obligatórne. Avšak tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv (nárokov) a teda ako dohodu neplatnú podľa ustanovenia § 574 ods. 2 OZ.

Správa bytových domov a spoločenstvá vlastníkov

Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje správu bytových domov a práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezbariérový prístup

Formy správy domu

Správu domu vykonáva:

1. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“).
2. Iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“).

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu prostredníctvom spoločenstva alebo správcu. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu.

Spoločenstvo vlastníkov

Spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.

Návrh na zápis do registra je povinný podať zvolený predseda alebo poverený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome do 30 dní od schválenia zmluvy o spoločenstve alebo správca pri vzniku spoločenstva zo zákona. Návrh na zápis zmien alebo zániku zapisovaných údajov je povinný podať príslušnému správnemu orgánu predseda alebo poverený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome do 30 dní odo dňa, keď zmena nastala.

Zmluva o spoločenstve sa uzatvára v písomnej forme na neurčitú dobu a schvaľuje sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu podpisuje osoba zvolená za predsedu a iná osoba poverená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Prečítajte si tiež: Výstavba zariadení pre seniorov na Slovensku

Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok.

Spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu.

Orgány spoločenstva

Orgánmi spoločenstva sú:

1. Predseda.
2. Rada (ak je zriadená).
3. Zhromaždenie.

Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva.

Rada je dozorný orgán spoločenstva a má najmenej troch členov. Členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Členom rady nemôže byť predseda. Funkčné obdobie rady je tri roky. Členovia rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva a kontrolujú, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade s týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami spoločenstva.

Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie rozhoduje o veciach, o ktorých rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa § 14 až 14b. Rozhoduje tiež o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva.

Zánik spoločenstva

Spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Likvidácia sa nevyžaduje, ak majetok spoločenstva prechádza na iné spoločenstvo po zlúčení, rozdelení alebo splynutí.

Správca domu

Ak správu domu nevykonáva spoločenstvo, vykonáva ju správca na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu a nesmie ho použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo zánik schválené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať.

Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu.

Daňové aspekty prenájmu nehnuteľností

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa vzťahuje na občana pri prenájme nehnuteľnosti, ak prenajíma nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenska, napr. dom, byt, garáž, pozemok, poľnohospodársku pôdu, a to na pokračujúcej báze za účelom dosahovania opakovaného príjmu z tohto majetku bez ohľadu na to, či je nehnuteľnosť prenajatá slovenskej alebo zahraničnej osobe. V takomto prípade sa občan považuje za zdaniteľnú osobu.

Zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Obrat pre účely DPH

Obratom na účely zákona o DPH sa rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku. Obrat sa počíta od nuly od 1. 1.

Prenájom nehnuteľnosti a DPH

Prenájom nehnuteľného majetku predstavuje právo užívať nehnuteľnosť dané nájomcovi vlastníkom za protihodnotu na dohodnuté obdobie a vylúčiť z užívania akúkoľvek inú osobu. Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodený od dane.

Platiteľ dane pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti zdaniteľnej osobe sa môže podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí. Pri uplatnení voľby zdanenia nájmu nehnuteľnosti alebo jej časti sú rozhodujúcimi skutočnosťami postavenie nájomcu a účel užívania nehnuteľnosti. Platiteľ dane (prenajímateľ) môže rozhodnutie o zdanení uplatniť len vtedy, ak nájomca je zdaniteľnou osobou a súčasne ide o nájom stavby alebo jej časti, ktorá nie je určená na bývanie.

Vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri dodaní služby (§19 ods. 2 zákona o DPH) vzniká dňom dodania služby, teda dňom, keď je služba poskytnutá, prípadne keď je jej poskytnutie ukončené.

Povinnosť registrácie pre DPH

Občan (zdaniteľná osoba) je povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH, ak v kalendárnom roku presiahne obrat z prenájmu nehnuteľností (alebo iných služieb či dodaní tovarov) 50 000 eur. Platiteľom dane sa stáva až prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roka, ak sa nestane dovtedy platiteľom z iného dôvodu. Žiadosť o registráciu pre daň je občan povinný podať do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom presiahol obrat 50 000 eur (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o DPH).

Ak občan (zdaniteľná osoba) prenájme nehnuteľnosť, ktorou hodnota bez dane dodaných tovarov v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur, stáva sa platiteľom dňom dodania tejto nehnuteľnosti.

Dobrovoľná registrácia pre DPH

Občan (zdaniteľná osoba) sa môže stať platiteľom pred presiahnutím obratu 50 000 eur alebo pred presiahnutím obratu 62 500 eur (§ 4 ods. 7 zákona o DPH). Daňový úrad zaregistruje túto osobu, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Prenájom majetku obcami

Obce často prenechávajú svoj majetok do nájmu iným subjektom, najmä nebytové priestory pre podnikateľské subjekty. Pri prenajímaní bytových priestorov obec spolupôsobí pri vytváraní vhodných podmienok na bývanie v obci (§ 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).

Nedôsledne upravené zmluvné vzťahy medzi obcou a nájomcom ohľadne vzájomných práv a povinností z nájomného vzťahu sú predmetom častých súdnych sporov. Obce sa často o opotrebenie, údržbu a investície do jej majetku nájomcom počas trvania nájmu nezaujímajú so starostlivosťou riadneho hospodára.

Podľa čl. 65 ods. 1 Ústavy SR obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Obec má právo s vecou disponovať vrátane práva vec prenajímať.

Krátkodobý a dlhodobý prenájom

Možnosti a podmienky krátkodobého a dlhodobého prenájmu nebytových a bytových priestorov, ich častí a iných nehnuteľností určených na ubytovanie sú upravené vo viacerých právnych predpisoch. Pri prenechávaní nehnuteľných priestorov na prenájom i na ubytovanie nejde o ucelenú právnu úpravu, ktorá by jednotným spôsobom upravovala možnosti a podmienky ich poskytovania.

Pri prenechávaní uvedených priestorov iným tretím osobám treba vychádzať z viacerých právnych rámcov, ktoré na seba nadväzujú a ktoré treba posudzovať vo vzájomnej spojitosti a regulačnej prepojenosti:

1. Občianskoprávny rámec.
2. Živnostensko-právny rámec (zákon č. 455/1991 Zb.).
3. Daňová regulácia (zákon č. 511/1992 Zb. a zákon č. 595/2003 Z. z.).

Východiskom na účely správneho určenia regulácie nakladania s nehnuteľnosťami v medziach uvedeného občianskoprávneho, živnostenského a daňového rámca je správna kvalifikácia a rozlíšenie skutočnosti, či ide v danom prípade o prenajímanie bytových priestorov, nebytových priestorov, prípadne o prenájom iného druhu nehnuteľností alebo o poskytovanie ubytovacích služieb.

Rozlíšenie statusu prenajímateľa

Treba rozlišovať, v akom právnom postavení osoba prenajímateľa prenecháva nehnuteľnosť do užívania. Podľa platnej právnej úpravy to môže mať pre rôzne kategórie osôb veľmi závažné dôsledky na možnosť obmedzenia alebo dokonca zákazu prenajímania nehnuteľnosti.

Právne predpisy upravujúce prenájom:

• Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.
• Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
• Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
• Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Prenájom bytových a nebytových priestorov

Prenajímanie priestorov určených na bývanie sa riadi predovšetkým súkromnoprávnou úpravou, ktorá vymedzuje právny rámec, v medziach ktorého možno prenajať priestor určený na bývanie (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenia § 717 a § 718 upravujú podmienky, podľa ktorých možno prenajať obytné miestnosti určené na trvalé bývanie; na rozdiel od nájmu bytov alebo ich častí ide o priestory, ktoré nemajú charakter bytov (projektovo) určených na bývanie rodín s deťmi.

Problematiku prenajímania nebytových priestorov fyzickými a právnickými osobami upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Súhlas obce s prenájmom nebytových priestorov

Do 30. júna 2004 bol súhlas obce (jej samosprávneho orgánu) podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytového priestoru nachádzajúceho sa na jej území, ak išlo o nebytové priestory určené na prevádzkovanie obchodu a poskytovanie služieb. Za súčasného právneho stavu sa už súhlas obce nevyžaduje (nemôže vyžadovať).

Poskytovanie ubytovacích služieb

Poskytovanie priestorov využívaných na ubytovanie sa rovnako riadi súkromnoprávnou úpravou, ktorá vymedzuje východiskový právny rámec, v medziach ktorého možno poskytnúť priestory určené na ubytovanie. Touto úpravou je Občiansky zákonník, ktorý v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených, tzv. hotelového typu, za ktoré nemožno považovať iba hotelové zariadenia, ale aj ubytovacie zariadenia inej kategórie s menším vybavením a nižšou úrovňou a rozsahom poskytovaných služieb (nocľahárne, útulky a iné obdobné zariadenia).

Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (§ 43c) platí, že v prípade ubytovacích zariadení hotelového typu ide o priestory, ktoré sa nachádzajú v tzv. nebytových budovách, za ktoré treba považovať stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely.

Rozlíšenie prenájmu a ubytovania

V súvislosti s posudzovaním a rozlíšením podmienok regulácie priestorov využívaných na poskytovanie (krátkodobých) ubytovacích služieb a bytových a nebytových priestorov využívaných na (trvalé alebo dočasné) prenajímanie je osobitne dôležité ich kvalifikované rozlíšenie, s poukazom na to, že na odlišný charakter týchto priestorov sa vzťahuje odlišný právny režim.

Zmluvné strany pri poskytovaní ubytovacích služieb

Pri poskytovaní ubytovacích služieb by zmluvnou stranou (prenajímateľom alebo poskytovateľom ubytovania) mala byť obec, nie obecný úrad, ktorý nemá postavenie právnickej osoby a tým ani spôsobilosť na právne úkony. Právne spôsobilým na uzatváranie zmlúv je sama obec v postavení samostatnej právnickej osoby, za ktorú koná starosta príslušnej obce (primátor mesta) v postavení najvyššieho výkonného orgánu.

tags: #vybudovanie #priestoru #na #prenajom #podmienky