
V prostredí globálneho obchodu sa podnikatelia často stretávajú s medzinárodnými neplatičmi, čo ich núti obrátiť sa na zahraničné orgány za účelom vykonania exekúcie v inom štáte. Európska únia, ako spoločenstvo štátov, vyvíja úsilie na zjednodušenie a zefektívnenie súdnej spolupráce medzi členskými štátmi. Tento článok sa zameriava na problematiku vedenia exekúcie na území Európskej únie a podmienky vykonateľnosti európskeho exekučného titulu.
V rámci Európskej únie funguje niekoľko alternatívnych postupov slúžiacich na výkon (exekúciu) súdnych rozhodnutí či iných úradných listín. Každý spôsob vykazuje svoje špecifiká, stanovuje vlastné podmienky a pred zvolením jedného z nich je dôležité zhodnotiť ich použiteľnosť pre Váš konkrétny prípad.
V zásade môžeme rozlíšiť tri postupy:
Každý z postupov je upravený samostatným nariadením EÚ, prípadne príslušnou vnútroštátnou úpravou upresňujúcou postup v danom štáte.
Použiteľnosť európskych nariadení upravujúcich vyššie uvedené možnosti exekúcie na území EÚ je viazaná na 3 základné podmienky, ktoré musia byť pred samotnou exekúciou bezpodmienečne splnené. V prvom rade sa musí jednať o vec občianskoprávnu či obchodneprávnu (napríklad nesplatená faktúra alebo pôžička), nariadenie musí byť platné a účinné (nie je možné potvrdiť súdne rozhodnutie či schválený zmier, ak boli vydané pred 21. 1. 2004, pretože príslušné nariadenie ešte neexistovalo) a zainteresované štáty musia byť členskými štátmi EÚ.
Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP
Európsky exekučný titul (EET) je osvedčením, ktoré umožňuje pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín (tj. dokumentov priznávajúcich Vašu pohľadávku) v rámci EÚ.
Príklad: Slovenský podnikateľ disponuje rozsudkom slovenského súdu proti rakúskemu partnerovi. Aby s týmto rozsudkom mohol zahájiť exekúciu v Rakúsku potrebuje práve EET.
Jeho získanie Vám umožní zahájiť exekúciu voči zahraničnému dlžníkovi v inom štáte bez nutnosti získať v tomto štáte tzv. prehlásenie o vykonateľnosti - v náväznosti na uvedený príklad: v Rakúsku už preto nepotrebujete viesť samostatné konanie pred rakúskym súdom, aby uznal slovenský rozsudok. To znamená, že ak disponujete EET zahraničné orgány už nebudú preskúmavať dané rozhodnutie/listinu a vy sa môžete obrátiť priamo na miestneho exekútora.
Aby ste však toto osvedčenie získali, musí sa jednať o nesporný peňažitý nárok, pričom nárok sa považuje za nesporný ak dlžník výslovne súhlasil, či nevzniesol žiadne námietky - dlžník napríklad obdržal platobný rozkaz, avšak nepodal odpor a veriteľovu pohľadávku tak nerozporoval.
O osvedčenie EET je možné požiadať súd, ktorý rozhoduje o Vašom spore, a to buď na začiatku súdneho konania alebo v jeho priebehu. Tento postup je vhodné použiť ak už vopred viete, že exekúciu budete pravdepodobne uplatňovať v zahraničí. Napríklad: dlžník nemá majetok na Slovensku, ale má ho v Rakúsku, tj. v záujme vymoženia pohľadávky v Rakúsku môže zasiahnuť iba rakúsky exekútor.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť
Súdu nemusíte vôbec vysvetľovať prečo EET chcete, stačí ho len požiadať o vydanie osvedčenia. V tejto situácii je dôležité, aby boli splnené minimálne procesné požiadavky stanovené nariadením. Jedná sa hlavne o doručovanie písomností dlžníkovi (musí vedieť, že bolo voči nemu zahájené nejaké konanie, že sa má niekam dostaviť, atď.), o poskytnutie dostatočných informácií o uplatňovanom nároku (kto dlžníka žaluje, čo požaduje, z akého dôvodu) a o možnostiach jeho napadnutia. Bez splnenia týchto požiadaviek nie je možné rozhodnutie osvedčiť ako EET, takže si pri podávaní žaloby skontrolujte, či ste uviedli všetky dôležité informácie - dlžník tak nebude môcť namietať, že o niečom nevedel.
V prípade, že už rozhodnutie súdu máte a rozhodli ste sa, že je pre Vás výhodnejšie viesť exekúciu v zahraničí, je možné požiadať o potvrdenie rozhodnutia ako EET aj neskôr, a to v časovo neobmedzenej lehote. Svoju žiadosť pošlite súdu, ktorý vydal rozhodnutie. Za účelom zjednodušenia postupu je pre dodatočné osvedčenie EET vytvorený špeciálny formulár (príloha nariadenia), ktorý si môžete stiahnuť na internete.
Ako náhle sa rozhodnutie stane vykonateľné (to znamená, že uplynula lehota stanovené pre splnenie povinnosti - napr. 15 dní od doručenia platobného rozkazu / 3 dni od právnej moci rozsudku) a súd zistí, že boli dodržané všetky vyššie uvedené podmienky, vydá osvedčenie o EET na príslušnom formulári. Vy následne môžete s rozhodnutím a daným formulárom iniciovať exekúciu kdekoľvek v rámci EÚ.
Veľmi podobný postup funguje aj pri osvedčovaní súdnych zmierov a verejných listín (napríklad notárske zápisnice), kedy je opäť dôležité vyžiadať si osvedčenie o EET od príslušných orgánov členského štátu, v ktorom došlo k ich spísaniu či schváleniu. Na Slovensku sú vo všetkých prípadoch príslušné obecné súdy, i keď k spísaniu došlo napríklad u notára.
V rámci Európskej únie panuje medzi členskými štátmi atmosféra vzájomnej dôvery v oblasti rozhodovania sporov. Rozhodnutia jedného členského štátu sú preto v druhom automaticky uznávané bez nutnosti zahájenia zvláštneho konania. To znamená, že nemusíte žiadať cudzí súd, aby znova preskúmal všetky skutočnosti, ktoré už raz boli skúmané napr. slovenským súdom. Dôvody pre neuznanie sú veľmi špecifické, jedná sa napríklad o rozpor s verejným poriadkom, nezlučiteľnosť s iným rozhodnutím v danej veci či nedodržanie podmienok stanovených nariadením pre „slabšie“ strany ako sú napríklad spotrebitelia.
Prečítajte si tiež: Podmienky vykonateľnosti rozhodnutia
Na rozdiel od predchádzajúceho postupu vedúceho k osvedčeniu o EET stanovuje nariadenie Brusel I úplne iný postup. Novelou tohto nariadenia bolo vymáhanie cezhraničných pohľadávok ešte viac zjednodušené, nakoľko došlo k zrušeniu vyhlásenia vykonateľnosti.
V prvom rade je potrebné uvedomiť si, na ktoré orgány v cudzom štáte sa musíte za účelom vykonania exekúcie obrátiť. Nariadenie Brusel I síce hovorí, že súdne rozhodnutia z jedného členského štátu sú v ďalšom členskom štáte uznávané automaticky (takže ich už nikto viac nepreskúmava), avšak neznamená to, že sú hneď zahraničným exekútorom tiež vykonateľné. Ešte pred zahájením samotnej exekúcie je nutné získať tzv. prehlásenie o vykonateľnosti, ktoré dosvedčí, že Váš exekučný titul môžete vymáhať aj v zahraničí. Ktorákoľvek zo strán môže podať návrh na zahájenie konania o vykonateľnosti. V tomto prípade sa predmetný návrh adresuje súdu alebo príslušnému orgánu v štáte, kde chcete exekúciu viesť, teda nie v štáte, kde bolo vydané rozhodnutie či spísaná listina tak ako to bolo v prípade EET.
Príklad: Slovenský podnikateľ disponuje rozhodnutím slovenského súdu, ale pretože jeho protistrana je z Rakúska, kde vlastní aj značný majetok, rozhodne sa viesť exekúciu tam. Obráti sa teda na rakúsky súd, kde zaháji konanie o vykonateľnosti slovenského rozhodnutia v Rakúsku.
Celý postup sa následne riadi právom štátu, v ktorom žiadate o prehlásenie vykonateľnosti. Žiadateľ musí k návrhu pripojiť predmetné rozhodnutie, osvedčenie od orgánu, ktorý ho vydal a na požiadanie taktiež preklad písomností. Ako už bolo povedané, súd či iný príslušný orgán nepreskúmava samotné rozhodnutie, ale iba kontroluje splnenie formálnych náležitostí (priloženie požadovaných listín). Ak je všetko v poriadku, rozhodnutie bude zahraničným súdom prehlásené za vykonateľné, tj. v danom štáte na základe tohto rozhodnutia už môžete bez problémov iniciovať exekúciu.
Možno si teraz kladiete otázku prečo v takmer rovnakej situácii, keď už mám právoplatné slovenské rozhodnutie, raz žiadam o osvedčenie EET slovenské súdy a inokedy sa obraciam na zahraničné orgány, aby mi vykonateľnosť rozhodnutia potvrdili? Je síce pravdou, že ako jednoduchší postup sa javí požiadať vlastné súdy o potvrdenie EET. V danej situácii je však dôležité uvedomiť si, že európskym exekučným titulom je možné osvedčiť len nesporné nároky, tj. prípady, kedy dlžník nič nenamieta. V praxi je však takýchto situácií menej. Dlžníci sa väčšinou snažia bojovať do poslednej chvíle, namietajú a využívajú dostupné opravné prostriedky, napríklad voči platobnému rozkazu radšej podajú odpor. V takomto prípade už nie je možné hovoriť o nespornom nároku a ak chceme viesť exekúciu v zahraničí, musíme sa obrátiť aj na zahraničné orgány so „žiadosťou o pomoc“- prehlásenie o vykonateľnosti podľa nariadenia Brusel I.
Uvedený postup je opäť možné aplikovať aj na súdne zmiery či verejné listiny.
Poslednou skupinou sú rozhodnutia vydané v rámci tzv. európskych konaní, ktorých postup je priamo upravený „európskym právom“. V prípade, že disponujete rozhodnutím vydaným v takomto konaní, bude Vaša cesta za vymožením pohľadávky ešte o niečo ľahšia. Európske platobné rozkazy a rozhodnutia vydané v rámci konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú uznávané a vykonávané v členských štátoch EÚ bez potreby doložky vykonateľnosti a bez možnosti napadnúť ich uznanie. EÚ stanovila presný postup a podmienky, za akých je takéto rozhodnutie možné vydať, čo jej umožnilo upustiť od ďalšieho zbytočného preskúmavania. Disponovanie jedným z týchto typov rozhodnutí Vám umožní „preskočiť“ konanie o prehlásení vykonateľnosti a Vy môžete rovno mieriť za exekútorom.
Vo všetkých troch prípadoch sa samotné exekučné konanie riadi právom členského štátu výkonu, tj. právom štátu, v ktorom žiadate o zahájenie exekúcie voči dlžníkovi. Jednotná európska úprava neexistuje a jednotlivé špecifiká krajín si musíte zistiť v ich právnom poriadku.
Už skôr bolo uvedené, že procesným predpokladom exekúcie je existencia exekučného titulu, ktorého presné označenie je zároveň obligatórnym údajom uvádzaným v návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 41 ods. 1 EP exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Uvedené ustanovenie Exekučného poriadku kladie už na prvý pohľad dôraz na vykonateľnosť rozhodnutia súdu, ktorú je potrebné chápať tak, že rozhodnutie súdu, ktoré je vykonateľným, umožňuje aj nútenú realizáciu povinnosti uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia, pokiaľ táto nebola splnená dobrovoľne. Realizácia povinnosti na plnenie obsiahnutej vo výroku exekučného titulu je teda možná aj výslovne proti vôli povinného.
Význam vykonateľnosti rozhodnutí súdov je vyjadrený okrem iného aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000, ktorý uvádza, že výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. Exekučnými titulmi pre exekučné konanie sú v prevažnej väčšine vykonateľné rozhodnutia súdov vydané či už v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní. Primárnu časť exekučných titulov, čo by rozhodnutí súdov, pravdaže tvoria rozhodnutia vydané v občianskom súdnom konaní.
Väčšina zo súdnych rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní sa stáva vykonateľnou márnym uplynutím lehoty na splnenie, ktorá bola odporcovi stanovená vo výroku rozhodnutia. Uvedené je typické pre rozsudky. Lehota na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, jej konkrétnu dĺžku určí súd. Zriedkakedy je ale táto lehota dlhšia ako 15 dní. Vo výnimočných prípadoch môže vykonateľnosti rozsudku aj predchádzať jeho právoplatnosť. Ide o rozsudky predbežne vykonateľné na základe zákona (napr. rozsudok na výživné) alebo na návrh účastníka konania. Vykonateľnosť takéhoto rozsudku nastáva márnym uplynutím lehoty stanovenej súdom, ktorá začína plynúť odo dňa jeho doručenia.
Pomerne frekventovanými exekučnými titulmi sú platobné rozkazy, ktoré nadobúdajú vykonateľnosť súčasne s právoplatnosťou. Táto nastáva márnym uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia platobného rozkazu na podanie odôvodneného odporu oprávnenou osobou. Podľa § 174 ods. 1 O. s. p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Pokiaľ bol odpor proti platobnému rozkazu podaný oneskorene, bez odôvodnenia (o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze) alebo neoprávnenou osobou, súd uznesením takýto odpor odmietne. Odmietnutie odporu súdom bez ohľadu na to, z ktorého z vyššie uvedených dôvodov bol odmietnutý, má za následok právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu.
V prípade uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nastáva vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia uplynutím lehoty stanovenej súdom, ktorá začína plynúť po doručení tohto rozhodnutia.
Pokiaľ v trestnom konaní bolo, či už trestným rozkazom alebo odsudzujúcim rozsudkom, rozhodnuté, že obžalovaný (odsúdený) je povinný poškodenému nahradiť škodu vo výške stanovenej vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie súdu predstavuje pre exekučné konanie exekučný titul plne rovnocenný rozhodnutiam vydaným v občianskom súdnom konaní. Vykonateľnosť výroku, ktorým súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody, nastáva súčasne s právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku alebo trestného rozkazu.
Pokiaľ súd v rámci výroku o náhrade škody rozhodol len o časti nároku poškodeného na náhradu škody a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na konanie vo veciach občianskoprávnych, poškodený sa v exekučnom konaní môže ako oprávnený domáhať nútenej realizácie povinnosti obžalovaného nahradiť mu škodu v tom rozsahu (výške), v akom súd zaviazal obžalovaného k jej náhrade poškodenému.
V prípade, ak súd poškodeného v trestnom konaní odkáže s jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych, takýto trestný rozkaz alebo odsudzujúci rozsudok už nepredstavuje pre exekučné konanie exekučný titul. Dôvod je ten, že súd o nároku poškodeného na náhradu škody (a ani o jej výške) vecne nerozhodol, a to aj napriek tomu, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda. Na konanie vo veciach občianskoprávnych súd odkazuje poškodeného podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku v tom prípade, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. V trestnom konaní môže súd odkázať poškodeného aj na konanie pred iným príslušným orgánom.
V prípade, ak súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby, rozhodne o nároku poškodeného vždy tak, že poškodeného s nárokom na náhradu škody odkáže na konanie vo veciach občianskoprávnych (prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom), oslobodzujúci rozsudok súdu preto rovnako nemožno za žiadnych okolností použiť ako exekučný titul.
Skúmanie vykonateľnosti súdnych rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní z pozície exekučných titulov nespôsobuje v praxi pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie zásadne problémy. Výnimkou nie je ani prípad, ak vykonateľnosť takého exekučného titulu bola odložená. K odkladu vykonateľnosti dochádza na návrh povinného, keď povinný súčasne s podaním mimoriadneho opravného prostriedku (napr. dovolania) požiada o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, proti ktorému mimoriadny opravný prostriedok podal. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia v pozícii exekučného titulu spôsobuje, že nie je možné, aby boli vykonávané úkony smerujúce k vykonaniu exekúcie. Napokon môže dôjsť až k tej situácii, že exekúcia bude zastavená, takýto záver je ale pravdaže závislý od výroku, ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia prichádza do úvahy ešte aj vtedy, ak účastník podal proti právoplatnému rozsudku návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p. Ustanovenie § 233 O. s. p. dokonca výslovne uvádza, že ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Podanie návrhu na obnovu konania oprávnenou osobou však samo osebe ešte nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Zákon ale umožňuje súdu, aby ešte pred rozhodnutím o návrhu na obnovu rozhodol tak, že nariaďuje odklad vykonateľnosti rozhodnutia v prípade, ak je pravdepodobné, že návrhu na obnovu sa vyhovie. Na podklade rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť sa odkladá, následne nemožno vykonávať exekúciu.
Výpočet vykonateľných rozhodnutí iných orgánov ako súdnych je predmetom úpravy § 41 ods. 2 písm. a) až i) EP. Tento výpočet je potrebné chápať ako taxatívny. Z vyššie uvedeného výpočtu sa v exekučnom konaní možno najčastejšie stretnúť s exekučným titulom ako s notárskou zápisnicou a vykonateľným rozhodnutím orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.
Čo sa notárskych zápisníc týka, ich vykonateľnosť nastáva márnym uplynutím času na dobrovoľné plnenie, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici, alebo dňom, uplynutím ktorého povinný s vykonaním exekúcie vyjadril súhlas. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) EP uvádza, že notárska zápisnica musí obsahovať právny záväzok, čo znamená, že jej obsahom musí byť vyjadrenie právneho vzťahu vyjadrujúceho na strane jednej právo veriteľa na plnenie od dlžníka a na strane druhej povinnosť dlžníka splniť tento záväzok oprávnenému. Súčasne v každej notárskej zápisnici ako vo vykonateľnom exekučnom titule nesmie chýbať vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a vyjadrenie súhlasu povinnej osoby, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Úprava formálnej a obsahovej stránky notárskej zápisnice je bližšie obsiahnutá v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). - odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Popri notárskych zápisniciach sa v praxi dá ako s exekučným titulom často stretnúť tiež s vykonateľnými rozhodnutiami orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste. Ide napríklad o prípady uloženia pokuty útvarmi policajného zboru SR pri porušení predpisov o premávke na pozemných komunikáciách. Môže však ísť aj o prípad majetkových deliktov, kde výška spôsobenej škody nedosahuje výšku 8 000 Sk (napr. ukradnutý mobilný telefón), teda nejde o trestný čin krádeže, ale o priestupok proti majetku. V tomto prípade orgán verejnej správy (nie však súd), ktorý rozhoduje o priestupku, môže osobe, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku, uložiť aj povinnosť nahradiť poškodenému takto spôsobenú škodu v určenej lehote.
Čo sa týka blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, ktoré sa v praxi ako exekučné tituly vyskytujú spomedzi správnych rozhodnutí azda najviac, je nutné upozorniť na skutočnosť, že v súlade s § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) výkon tohto rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Uvedené sa pravdaže vzťahuje aj na ostatné rozhodnutia vydané v správnom konaní. Lehota troch rokov podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.je prekluzívna, exekúcia v tejto lehote musí byť vykonaná, inak jej uplynutím právo priznané exekučným titulom zaniká. Rovnako zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 88 ods. 1 ustanovuje, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie.
Skutočnosť, že v priebehu predmetnej prekluzívnej lehoty bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora alebo súdny exekútor v rámci tejto lehoty požiadal súd o vydanie poverenia, a to mu aj bolo vydané, nič nemení na skutočnosti, že pokiaľ rozhodnutie nebolo vykonané v lehote 3 rokov, právo ním priznané zaniká.
Pozornosť tejto prekluzívnej lehote by mal venovať tak oprávnený, ako aj súdny exekútor. Malo by byť predovšetkým v záujme oprávneného, aby návrh na vykonanie exekúcie podal čo najskôr po tom, čo sa takéto rozhodnutie stalo vykonateľným. V prípade zbytočného vyčkávania sa totiž nevyhne riziku, že s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie, čas, ktorý súdny exekútor venoval vypracovaniu žiadosti o udelenie poverenia a lehotu 15 dní, ktorú zákon stanovuje na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, ostane v konečnom dôsledku len málo času na samotný výkon exekúcie. Nezriedka dochádza k tej situácii, že súdnemu exekútorovi ostane reálne na vykonanie exekúcie tak málo času, že právo priznané exekučným titulom zanikne skôr, než súdny exekútor uskutoční voči povinnému aspoň prvé z úkonov smerujúcich k vykonaniu exekúcie. Následne súd exekúciu zastaví z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP a pohľadávka oprávneného voči povinnému ostane nevymoženou.
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 1 EP súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Ide o to, že súd vyznačí na rozhodnutí skutočnosť, že toto nadobudlo vykonateľnosť, pričom súdy majú vyhotovené na tieto účely pečiatky so štátnym znakom, ktorými opatria toto rozhodnutie. Exekučný titul podľa § 41 ods. 2 EP opatrí potvrdením o vykonateľnosti ten orgán, ktorý je na to oprávnený (spravidla to bude rovnako ako v prípade súdnych rozhodnutí ten orgán, ktorý vo veci rozhodoval na prvom stupni). Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo spravodlivosti. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí. Potvrdenie o vykonateľnosti dohody, ktorej súdnu exekúciu zákon pripúšťa, vydáva orgán, ktorý dohodu schválil.
Ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu len vtedy, ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhoduje súd. V týchto prípadoch treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti. Nesplnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti má ten následok, že inak vykonateľné rozhodnutie je do momentu, keď sa preukáže, že podmienka bola splnená, prakticky nevykonateľné. Dôkazné bremeno, čo sa týka preukázania splnenia podmienky, je na oprávnenom. Splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti môže oprávnený najspoľahlivejšie preukázať notárskou zápisnicou, ktorej obsahom je vyhlásenie povinného, že podmienka alebo vzájomná povinnosť je splnená. Nie je možné ale vylúčiť ani prípad, že povinný odmietne participovať svojím vyhlásením na preukázaní splnenia podmienky alebo vzájomnej povinnosti. V takomto prípade oprávnenému ostáva už len podanie určovacej žaloby, ktorou sa bude domáhať, aby súd vyslovil, že došlo k splneniu podmienky alebo vzájomnej povinnosti.
tags: #vykonateľnosť #európskeho #exekučného #titulu #podmienky