Vydedenie potomkov: Podmienky a aspekty podľa slovenského práva

Vydedenie je právny inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi vylúčiť alebo obmedziť dedenie svojho potomka, ktorý by inak bol neopomenuteľným dedičom. Upravuje ho zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Tento článok sa venuje podmienkam a aspektom vydedenia podľa slovenského práva.

Právny rámec vydedenia

Vydedenie je upravené v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka. Ide o jednostranný právny úkon pre prípad smrti, ktorým poručiteľ prejavuje vôľu, aby jeho potomok nedostal dedičský podiel, ktorý by mu inak prináležal zo zákona. Listina o vydedení má charakter negatívneho závetu a môže byť súčasťou závetu alebo samostatným dokumentom.

Kto môže byť vydedený?

Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Dôsledky vydedenia možno rozšíriť aj na potomkov vydedeného (vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto, a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods. 2 OZ v listine o vydedení výslovne uvedená.

Forma a náležitosti listiny o vydedení

Listinu o vydedení môže zhotoviť len poručiteľ, a to samostatne. Spoločná listina viacerých poručiteľov by bola takisto spojená s neplatnosťou tohto právneho dokumentu. Je teda vylúčené, aby napríklad manželia spolu ako dvaja poručitelia spísali jednu listinu o vydedení. Vydedenie môže byť uskutočnené jednak v rámci závetu alebo na samostatnej listine o vydedení, na ktorú sa vzťahujú formálne náležitosti závetu. Osobitné podmienky OZ stanovuje pokiaľ listinu o vydedení spisujú osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok života.

Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špecifickým náležitostiam stanoveným pre tento úkon. Listina o vydedení musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. V prípade, ak listina o vydedení tieto údaje neobsahuje, Občiansky zákonník absenciu týchto údajov spája s neplatnosťou listiny o vydedení, na základe ustanovenia § 476 ods. 1 OZ.

Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo

Listina o vydedení môže byť:

• Napísaná a podpísaná vlastnou rukou (holografná listina).
• Zriadená v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografná listina).

Svedkami nemôžu byť osoby uvedené v § 476f OZ: Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Notár po spísaní listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice zabezpečí bezodkladne aj jej zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov.

Dôvody vydedenia

Pre platnosť vydedenia je nevyhnutné, aby bolo uskutočnené len na základe niektorého zo zákonných dôvodov. Dôvod alebo aj viaceré zo zákonných dôvodov vydedenia musia byť v listine o vydedení uvedené. Dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. Súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa.

Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 OZ patria:

1. Neposkytnutie pomoci: Ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. O neposkytnutie pomoci pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.
2. Neoprávnený nezáujem: Ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák. totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.
3. Odsúdenie za trestný čin: Ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný.
4. Neusporiadaný život: Ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život. Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.

Dôvod vydedenia musí byť v listine o vydedení presne uvedený a dostatočne konkretizovaný tak, aby bolo jasné, ktorý dôvod mal poručiteľ na mysli. Tento dôvod musí existovať v čase, keď poručiteľ listinu o vydedení spísal.

Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti

Zrušenie vydedenia

Vydedenie nie je neodvolateľné. Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ. Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia.

Dôsledky vydedenia

V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne nevylúči. Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti.

Dedičská nespôsobilosť vs. vydedenie

Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. Kým vydedením je možné vylúčiť iba neopomenuteľných dedičov, dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť napr. odpustením. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.

Súdne konanie o platnosti vydedenia

Dedič alebo dedička môže vydedenie súdne napadnúť v prípade, ak nesúhlasí s jeho dôvodmi. Ako žalobca by bol však zaťažený dôkazným bremenom. Dokazovanie v takomto konaní je veľmi komplikované, keďže si musíme uvedomiť, že osoba, ktorá spisovala listinu o vydedení, už nežije. Teda nevie podať priame svedectvo o skutočnostiach zmienených v tejto listine. Tieto konania sú aj pomerne časovo náročné. V prípade, že by vás otec vydedil hoci aj ako jedinú dcéru, budete môcť podať žalobu na súd o neplatnosť vydedenia.

Alternatívy k vydedeniu

Ak poručiteľ nechce, aby jeho majetok získali po jeho smrti deti, môže zvážiť prevod majetku za života, napríklad darovaním. Tento postup sa často využíva pri rodinných domoch, ku ktorým si môže nechať zriadiť vecné bremeno doživotného užívania. Vďaka správne zriadenému vecnému bremenu bude mať poručiteľ právo bývať v nehnuteľnosti až do svojej smrti; dedičia však už nebudú môcť počítať s jej nadobudnutím, pretože v dobe úmrtia už nebude vo vlastníctve poručiteľa. Prepis majetku na blízke osoby ešte za života má navyše jednu výhodu - môžete vďaka nemu ušetriť na dedičských poplatkoch.

Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie manželky

tags: #vydedenie #detí #podmienky