Vysvetlenie námietky zaujatosti v kontexte civilného sporového poriadku

Tento článok sa zaoberá problematikou námietky zaujatosti v slovenskom civilnom sporovom konaní, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok (CSP). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tento inštitút, jeho význam pre spravodlivý proces a ako sa k nemu pristupuje v aplikačnej praxi.

Úvod do problematiky zaujatosti

Zaujatosť sudcu predstavuje závažnú prekážku spravodlivého súdneho konania. Princíp nestrannosti súdu je jedným zo základných pilierov právneho štátu a demokratickej spoločnosti. Z tohto dôvodu právny poriadok poskytuje účastníkom konania možnosť namietať zaujatosť sudcu, a tak zabezpečiť, aby o ich veci rozhodoval sudca, u ktorého nie sú žiadne pochybnosti o jeho nestrannosti.

Právny rámec námietky zaujatosti

Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Subjektívna a objektívna nestrannosť

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti súdu rozlíšil ESĽP vo svojom rozhodnutí Piersack c. Belgicko. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti (viď tézu ESĽP, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť.

Dôvody na vznesenie námietky zaujatosti

Dôvody, ktoré môžu viesť k námietke zaujatosti, sú rôznorodé. Môžu vyplývať z osobných vzťahov sudcu k účastníkom konania, z jeho majetkových záujmov, z jeho predchádzajúceho postupu v danej veci alebo z iných okolností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Zmeny v úprave námietky zaujatosti v CSP

Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, priniesol určité zmeny v úprave námietky zaujatosti. Hoci základné princípy zostali zachované, CSP posilnil zodpovednosť strán za procesné úkony a zaviedol prísnejšie sankcie za zneužívanie procesných práv.

Prísnejší režim posudzovania námietok zaujatosti

Podľa ustanovenia § 58 CSP „Ak nadriadený súd šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti nevyhovie, môže uložiť strane poriadkovú pokutu do 500 eur“. Tento prísnejší režim má zabrániť obštrukčným praktikám a zabezpečiť efektívny priebeh súdneho konania.

Sudcovská koncentrácia

CSP zužuje poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu. Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania.

Aplikačná prax a výklad námietky zaujatosti

Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) a Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) sa opakovane zaoberali problematikou námietky zaujatosti. V judikatúre týchto súdov možno nájsť usmernenia pre posudzovanie námietok zaujatosti a pre interpretáciu príslušných ustanovení CSP.

Rozumné posudzovanie zaujatosti

Pri extenzívnom ponímaní zaujatosti by sme dospeli k záveru, že každý sudca rozhodujúci určitú vec je svojim spôsobom zaujatý - preto je potrebné zaujatosť posudzovať rozumne a na základe reálnych okolností, ktoré môžu objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o zaujatosti sudcu.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Spotrebiteľské vzťahy sudcov

Sama okolnosť, že sudkyne sú odberateľkami vody jednej z účastníčok exekučného konania (ako dodávateľky) a že teda medzi nimi existuje spotrebiteľský vzťah, nemôže byť dôvodom zakladajúcim ich vylúčenie v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Aj sudcovia denne vstupujú do rozmanitých právnych vzťahov, pričom mnohé z nich majú povahu spotrebiteľských právnych vzťahov. Ak by mala byť opodstatnená argumentácia povinnej obsiahnutá v jej námietke zaujatosti, bol by každý sudca Slovenskej republiky - bez ďalšieho - vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v konaní, účastníčkou ktorého je niektorá banka (a je jedno či banka, v ktorej má sudca účet, alebo iná banka).

Šikanózne a zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti

S podobnými obštrukčnými praktikami ako oddiaľovať rozhodnutie vo veci samej sa možno stretnúť bežne - napr. sme sa aktuálne stretli s námietkou zaujatosti, ktorú v jednom spotrebiteľskom spore (kde išlo okrem iného o neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej banka bezdôvodne a jednostranne zvyšovala úrokovú sadzbu) uplatnila žalovaná banka a to v čase medzi odročením pojednávania za účelom verejného vyhlásenia rozsudku a samotným vyhlásením rozsudku viac ako rok po pridelení zákonného sudcu. Ak by boli námietky zaujatosti tohto druhu akceptované, viedlo by to k paralyzácii rozhodovacej činnosti súdov, pretože by nemal kto rozhodovať.

Základné princípy civilného sporového konania

Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

Priorizácia súdu ako právno - ochranného orgánu

V čl. 1 je vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako právno - ochranného orgánu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd, ktorého základným atribútom je inštitucionálna nezávislosť od ostatných zložiek verejnej moci. Zákon zveruje isté právno - ochranné decízne funkcie napríklad správnym orgánom, rozhodcovským súdom a pod.

Princíp právnej istoty

Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR (ďalej len „ÚS SR“), ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ÚS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odklonil od tejto konštantnej línie v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Prečo namietať zaujatosť voči vyšetrovateľovi?

Interpretácia ustanovení CSP

V navrhovanom článku 3 CSP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CSP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona.

Analógia legis a analógia iuris

Navrhovaný článok 4 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl.

Zákaz zneužitia procesných práv

Navrhovaný princíp je procesným ekvivalentom zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorý je latentne prítomný v európskych právnych poriadkoch, napr. aj § 3 ods. 1 slovenského Občianskeho zákonníka a pod. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať (napr.

Rovnosť strán sporu

Navrhovaný princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu.

Dispozičný princíp

Čl. 7 upravuje dispozičný princíp, ktorým je sporové konanie takmer bezo zvyšku ovládané. Dispozičný princíp sa v sporoch prejavuje predovšetkým žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôže vzniknúť.

Kontradiktórnosť sporového konania a prejednací princíp

Čl. 8 a čl. 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.

Arbitrárny poriadok

Čl. 10 vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Súd určuje tempo a priebeh konania s prihliadnutím na princíp hospodárnosti tak, aby bol naplnený účel zákona. CSP sa vyvarúva stanovovaniu zákonných lehôt pre sudcu, (celkom výnimočne sa stanovujú, ak je to účelné s prihliadnutím na povahu veci) a v súlade s princípom arbitrárneho poriadku umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t.j. V konkrétnom prípade na riadny priebeh konania dohliada, lehoty určuje a potrebné opatrenia ukladá sudca alebo súdny úradník.

Posudzovanie procesných úkonov

Čl. 11 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle.

Zásada ústnosti

Navrhované znenie čl. 12 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná.

Princíp priamosti a bezprostrednosti

Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku strán sporu so súdom. Čl.

Verejná kontrola súdnej moci

Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci.

Hodnotenie dôkazov

Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv.

Legalita

Navrhovaný čl. Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr.

Hospodárnosť konania

Navrhované znenie čl. 17 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j.

Civilný proces

Navrhované znenie čl. Pojem civilný proces je moderným vyjadrením staršieho pojmu občianske súdne konanie, avšak zahŕňa v sebe prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí i s otázkou právomoci tzv. Právomoc súdu v civilnom sporovom konaní môžeme definovať ako súhrn oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy. V navrhovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná a obligatórna zúžená právomoc civilných súdov, pričom sa zakotvuje generálna klauzula, ktorá zabezpečuje právomoc súdov v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach. Pojem „súkromnoprávny“ je tu volený zámerne, nakoľko CSP upravuje tzv. civilný proces (porovnaj § 1). Súkromnoprávny spor bude spravidla podliehať režimu CSP, a len zákon môže ako výnimku stanoviť, že súkromnoprávny spor či inú súkromnoprávnu vec nie sporového charakteru prejedná a rozhodne iný orgán dotovaný zákonnou decíznou kompetenciou. Pojem orgán je tu použitý v najširšom zmysle (môže ísť nie len o orgán verejnej moci, správny orgán, ale v najširšom zmysle napr. Delená právomoc - z právnej úpravy sa odstránila delená právomoc ako inštitút. Takáto úprava stratila zmysel, keďže ostala iba v prípade z. č. 514/2003 Z. z. V navrhovanom znení § 5 až 8 je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných súdov. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa z. č. 244/2002 Z. z. Uplatnenie námietky nedostatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodc…

tags: #csp #namietka #zaujatosti #vysvetlenie