
Vydržanie predstavuje významný a osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v slovenskom právnom systéme. Tento inštitút umožňuje jednotlivcom nadobudnúť vlastníctvo majetku na základe dlhodobého a kvalifikovaného užívania. Cieľom tohto článku je komplexne preskúmať vydržanie, jeho podmienky a rôzne aspekty, ktoré s ním súvisia.
Vydržanie je definované ako osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ktorý je upravený v § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
Uhorské obyčajové právo, ktoré platilo na území Slovenska do 31. decembra 1950, rozlišovalo dva typy vydržania:
Na to, aby mohlo dôjsť k platnému vydržaniu vlastníckeho práva, musia byť splnené určité zákonné podmienky:
Prečítajte si tiež: Ako vydržať spoluvlastnícky podiel
Konanie o potvrdení vydržania upravuje Civilný mimosporový poriadok. Toto konanie sa začína vždy iba na návrh. Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode sa nachádza predmetná nehnuteľnosť. Návrh na začatie konania môže podať osoba, ktorá o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, prípadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Účastníkmi konania sú:
Tiež treba upozorniť na to, že návrh na potvrdenie vydržania nemusí vždy prichádzať do úvahy, a je potrebné posúdiť iné možnosti.
Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať len voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania návrhu už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom… ak už vydržacia doba uplynula právnemu predchodcovi navrhovateľov, procesným prostriedkom uplatnenia vlastníckeho práva navrhovateľov je podanie žaloby o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patrili do dedičstva po ich právnom predchodcovi.
Oprávnený držiteľ má však ešte možnosť obrátiť sa na príslušný súd so žalobou o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Žalovaným v tomto prípade bude osoba, ktorá je v katastri nehnuteľnosti uvedená ako posledný vlastník dotknutej nehnuteľnosti (ak je takýchto osôb viacero, tak žalované budú všetky tieto osoby) a účastníkom konania bude v tomto prípade aj SPF. K žalobe je potrebné priložiť všetky dôkazy, ktoré osvedčujú vydržanie vlastníckeho práva. Príslušný súd potom v rámci súdneho konania preskúma splnenie zákonných podmienok vydržania a ak budú splnené vydá rozhodnutie, v ktorom uvedie, že od určitého dňa oprávnený držiteľ nadobudol vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti vydržaním.
Prečítajte si tiež: Postup pri vydržaní vlastníctva štátom
V praxi môže nastať situácia, že nadobúdateľ nehnuteľnosti, najmä pri pozemkoch, sa chopí držby susednej parcely, ktorú nekúpil, so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. V zmysle judikatúry je jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.06.2006, sp. zn. 22Cdo 954/2005), je tolerované prekročenie výmery až do výšky 50 %. Vo výnimočných prípadoch aj viac, no vždy záleží od konkrétnych okolností.
Chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2, písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže neexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1) a 2) nadobudli na základe kúpnej zmluvy.
Podľa § 151o ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenie § 134 tu platí obdobne.
Predpoklady vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 Občianskeho zákonníka). Ako je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí, tak je základným predpokladom vydržania práva zodpovedajúceho z vecného bremena fakt, že ten kto užíva určitú nehnuteľnosť za účelom prejazdu alebo prechodu je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako oprávnený z vecného bremena.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty kúpnej zmluvy vo vzťahu k obci a vydržaniu
tags: #vydržanie #ako #originálny #spôsob #nadobudnutia #vlastníckych