Dôvody na odstúpenie od dražobnej zmluvy

Dražobná zmluva je dôležitý dokument, ktorý upravuje vzťah medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. V niektorých prípadoch však môže nastať situácia, keď je potrebné od tejto zmluvy odstúpiť. Tento článok sa zaoberá dôvodmi, ktoré môžu viesť k odstúpeniu od dražobnej zmluvy podľa slovenského práva, najmä so zreteľom na zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

Úvod do problematiky dražieb

Dražby sú špecifickým spôsobom predaja majetku, ktorý sa riadi zákonom o dobrovoľných dražbách. Tento zákon upravuje práva a povinnosti účastníkov dražby, vrátane dražobníka, navrhovateľa dražby a vlastníka predmetu dražby. Cieľom dražby je spravidla speňažiť majetok za čo najvyššiu cenu, no niekedy sa môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré znemožnia riadny priebeh dražby alebo spochybnia jej platnosť.

Základné pojmy a princípy

Účastníci dražby a ich povinnosti

Zákon o dobrovoľných dražbách definuje niekoľko kľúčových účastníkov dražby. Medzi nich patrí dražobník, navrhovateľ dražby a účastníci dražby. Dražobník je osoba, ktorá organizuje dražbu a musí spĺňať určité kvalifikačné predpoklady, ako napríklad vysokoškolské vzdelanie a prax. Navrhovateľ dražby je osoba, ktorá dražbu iniciuje, a môže ňou byť napríklad záložný veriteľ. Účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá sa dražby zúčastňuje s cieľom nadobudnúť predmet dražby.

Povinnosti dražobníka

Dražobník má množstvo povinností, ktoré mu ukladá zákon. Medzi ne patrí povinnosť viesť riadnu spisovú evidenciu, zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby a zverejniť oznámenie o dražbe. Dražobník je tiež povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

Zmluva o vykonaní dražby

Zmluva o vykonaní dražby je kľúčový dokument, ktorý upravuje vzťah medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Táto zmluva musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a odchod do dôchodku

Dôvody na odstúpenie od dražobnej zmluvy

Upustenie od dražby

Dražobník môže upustiť od dražby z rôznych dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone. Medzi tieto dôvody patrí napríklad zistenie, že predmet dražby nie je možné dražiť, alebo ak navrhovateľ dražby nesplní svoje povinnosti. O upustení od dražby je dražobník povinný písomne vyrozumieť osoby uvedené v § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách.

Zmeny v rozsahu práv a povinností

Ak dôjde k zmenám v rozsahu práv a povinností viaznucich na predmete dražby, dražobník je povinný vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe. Ak tieto zmeny majú zásadný vplyv na hodnotu predmetu dražby, môže to byť dôvod na odstúpenie od dražobnej zmluvy.

Neplatnosť dražby

V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Ak súd určí, že dražba je neplatná, dražobník je povinný o tom bez zbytočného odkladu vyrozumieť osoby uvedené v § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách.

Zmarenie dražby

Ak je dražba zmarená vydražiteľom, dražobná zábezpeka zložená vydražiteľom sa použije na úhradu nákladov zmarenej dražby. V takomto prípade môže navrhovateľ dražby odstúpiť od dražobnej zmluvy a navrhnúť vykonanie opakovanej dražby.

Novela zákona o dobrovoľných dražbách

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá má za cieľ stransparentniť proces dobrovoľných dražieb a zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní. Novela sa zameriava na zefektívnenie procesu doručovania, zvýšenie právnej ochrany vlastníka veci a zvýšenie právnej ochrany vydražiteľa.

Prečítajte si tiež: Alarmujúca situácia: Týranie seniorov

Transparentnosť a ochrana účastníkov

Novela zákona o dobrovoľných dražbách sa zameriava na zvýšenie transparentnosti dražieb a ochranu účastníkov dražby. Explicitne sa zakotvuje oznamovacia povinnosť dražobníka, ktorý je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby.

Zverejňovanie informácií o dražbách

S cieľom stransparentniť priebeh dražieb sa navrhuje rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb zverejňovali. Pri nehnuteľnostiach je to v súčasnosti úradná tabuľa obce a Notársky centrálny register dražieb. Navrhované rozšírenie zverejňovania vo vybraných prípadoch smeruje na publikovanie v Obchodnom vestníku a v periodickej tlači s minimálne pôsobnosťou pre obec.

Súčasná judikatúra a výklad zákona

V právnej teórii existujú rôzne názory na to, či je nadobudnutie vlastníctva prostredníctvom dražby originálne alebo derivatívne. Podľa niektorých názorov je príklep pri dražbe inou právnou skutočnosťou v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdy v prípade dobrovoľných dražieb rozhodujú inak ako v prípade exekučných dražieb. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Zabezpečenie záväzkov prevodom práva

V súvislosti s novelou zákona o dobrovoľných dražbách sa navrhujú aj zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom.

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR a odmietnutie ponuky

tags: #dovody #na #odstupenie #od #dražobnej #zmluvy