Dohoda o vykonaní jednorazovej činnosti: Podmienky a aspekty

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vykonávanie jednorazových činností na základe rôznych typov zmlúv, s dôrazom na pracovnoprávne aspekty a daňové povinnosti v Slovenskej republike. Cieľom je objasniť pravidlá a podmienky, ktoré sa vzťahujú na sezónne zamestnávanie a iné formy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako aj zohľadniť novelizácie Zákonníka práce, ktoré upresňujú pravidlá pre zamestnávanie mladistvých zamestnancov a študentov.

Závislá práca a jej definícia

Predmetom právnej úpravy Zákonníka práce sú individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Legálna definícia pojmu závislá práca je zakotvená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Cieľom právnej úpravy bolo stanoviť, aká práca sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch (závislá práca) a aké sú jej znaky.

Kľúčové znaky závislej práce

Kľúčovou pre posúdenie právneho vzťahu fyzickej osoby, ktorá vykonáva prácu pre iného, sa stáva voľba výkladového prístupu k § 1 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. či o závislú prácu ide vtedy, ak sú naplnené všetky znaky uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce (kumulatívny prístup), alebo postačuje naplniť len niektoré znaky uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce (nekumulatívny prístup). Ďalšou dôležitou skutočnosťou je preskúmanie faktickej situácie vždy v konkrétnom prípade (posúdenie okolností konkrétneho prípadu).

Zmluvné formy a ich využitie

Obsah právneho vzťahu predurčuje určenie príslušnej zmluvnej formy, nie naopak. Ak práca napĺňa znaky závislej práce, takáto práca sa môže vykonávať len výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba) a výnimočne za podmienok stanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. Ak práca nenapĺňa znaky závislej práce, je potrebné posúdiť akým(i) právnym predpisom sa bude spravovať a na základe akého zmluvného typu (môže ísť aj o nepomenovanú zmluvu - § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).

Sezónne zamestnávanie

Zákonník práce upravuje aj pravidlá vzťahujúce sa na sezónne zamestnávanie. Sezónne práce môžu byť vykonávané v pracovnom pomere, ako aj na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Prečítajte si tiež: Aspekty odbornej starostlivosti pri realizácii diela

Zamestnávanie mladistvých

Od 1. augusta nadobúda účinnosť novela Zákonníka práce, ktorou sa upresňujú pravidlá vzťahujúce sa na zamestnávanie mladistvých zamestnancov.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Pravidlá pre zamestnávanie osôb na základe dohody o brigádnickej práci študentov upravujú ustanovenia deviatej časti Zákonníka práce. Tieto sa novelou (zákonom č. 76/2021 Z. z.) s účinnosťou od 1. marca zmenili. Do Zákonníka práce bola zavedená tzv.

Príležitostné príjmy a ich zdaňovanie

Ktorákoľvek fyzická osoba si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza, neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka - zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad.

Daňové a odvodové povinnosti

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Dohoda o vykonaní práce (DVP) alebo dohoda o pracovnej činnosti (DPČ) upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nejde ale o klasický pracovný pomer a od pracovného pomeru ich odlišuje aj spôsob ich ukončenia. Zamestnávateľ po dohodách siaha obvykle v prípade brigády a jednorazovej alebo mimoriadnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Žalovaný a dobrovoľná dražba: právny pohľad

Dohoda o vykonaní práce (DVP)

Dohoda o vykonaní práce je určená pre príležitostné privyrobenie do 350 hodín ročne v kalendárnom roku a musí byť uzatvorená písomne. Ak máte u rovnakého zamestnávateľa podpísaných DVP viac, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie však neplatí v prípade dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov. Minimálna výška odmeny pri práci na dohodu je rovnaká ako minimálna mzda. Tá v prepočte na hodinovú sadzbu činí sumu 4,69 eura. Horná hranica obmedzená nie je a závisí od dohovoru so zamestnávateľom. Pri práci na DVP zamestnanec nemá automaticky výhody plynúce z práce v trvalom pracovnom pomere. Z príjmu vyplateného na základe dohody o vykonaní práce platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Výnimkou sú poberatelia dôchodku, za ktorých sa zdravotné poistenie neplatí. Zároveň si poberatelia dôchodku môžu určiť jednu DVP alebo DPČ, na ktorú sa im bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia.

Dohoda o pracovnej činnosti (DPČ)

Tieto dve dohody bývajú často zamieňané kvôli podobnému názvu. Ich účel je však trochu iný. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (napríklad vymaľovanie interiéru presne určeného rodinného domu) a dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená druhom práce (napríklad maľovanie interiérov). Od 1. Dôležitý rozdiel medzi DVP a bežnou DPČ spočíva v tom, že DPČ obmedzuje maximálny počet odpracovaných hodín na 10 hodín týždenne (štvrtina klasickej pracovnej doby). Od 1. januára existuje aj osobitný poddruh DPČ - DPČ na výkon sezónnej práce, ktorá má obmedzenie 520 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu sa započítava aj pracovná činnosť vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej DPČ na výkon sezónnej práce. Je možné ju použiť len na činnosti podľa prílohy č. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. V praxi sa 40 hodín priemeruje za celú dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce (najviac však za štyri mesiace), ktorá môže byť uzavretá najdlhšie na 8 mesiacov. Výška odmeny sa riadi rovnakými pravidlami ako pri DVP, takže minimálne 4,69 eura za hodinu odvedenej práce. Pri bežnej DPČ platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie zamestnanec aj zamestnávateľ. Poberatelia dôchodku si môžu určiť jednu DPČ alebo DVP, na ktorú sa im bude uplatňovať tzv. odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia vo výške 200 eur za kalendárny mesiac. Ak si dôchodca vyberie DPČ ako dohodu s odvodovou odpočítateľnou položkou, tak až po presiahnutí príjmu 200 eur bude z presahujúcej sumy zamestnanec aj zamestnávateľ platiť plné sociálne poistenie.

Ukončenie dohôd

DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.

Príkazná zmluva a jej daňové aspekty

Pri práci na príkaznú zmluvu je kľúčové, či ide o závislú alebo nezávislú činnosť. Tá druhá možnosť je výhodnejšia, keďže v takomto prípade nemusíte platiť sociálne odvody. Predmetom príkaznej zmluvy môže byť zaobstaranie hnuteľnej či nehnuteľnej veci, správa majetku, uzavretie zmluvy, vykonanie právnych úkonov vo vzťahu k úradom, súdom či tretím osobám. Len zo samotnej skutočnosti, že ide o príkaznú zmluvu, však ešte nie je jasné, aké povinnosti sú s ňou spojené.

Zdaňovanie príjmov z príkaznej zmluvy

Z daňového hľadiska sa neposudzuje samotné pomenovanie zmluvy, ale jej skutočný obsah, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť vykonáva. Zjednodušene môžeme hovoriť o troch základných situáciách, ktoré sa líšia charakterom vykonávanej činnosti. Tá môže mať podobu závislej činnosti vykonávanej fyzickou osobou, nezávislej jednorazovej činnosti vykonávanej spravidla nepodnikajúcou fyzickou osobou, alebo nezávislej pravidelnej (alebo opakovanej) činnosti, ktorú vykonáva spravidla podnikajúca alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Prečítajte si tiež: Vymáhanie výživného exekúciou

tags: #vykonanie #jednorazovej #cinnosti #zmluva #podmienky