Žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby: Rozbor judikatúry a súvisiacich otázok

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou dobrovoľných dražieb, konkrétne prípadmi, keď žalovaný navrhuje ich vykonanie. Analyzuje sa relevantná judikatúra, právne predpisy a súvisiace otázky, ako ochrana práv spotrebiteľov, princíp právnej istoty a zásada nemo plus iuris.

Civilný sporový poriadok a jeho novinky

V polovici júla bol zverejnený paragrafovaný návrh Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý má nahradiť Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) prijatý v roku 1963. Návrh CSP bol následne predložený do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). CSP pozostáva z piatich častí: všeobecné ustanovenia, konanie v prvej inštancii, osobitné procesné postupy, opravné prostriedky a spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Súčasťou sú aj nové inštitúty, ktoré O.s.p. nepozná.

Princíp právnej istoty

Na prvý pohľad zaujme značný dôraz na princíp právnej istoty, zakotvený hneď v článku 2. V zmysle článku 2 ods. 1 CSP účelom tohto zákona je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

Sudcovská koncentrácia konania

Jedným z nových inštitútov je sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 144 CSP. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania nadväzujú aj ustanovenia nachádzajúce sa v prvej hlave druhej časti CSP (§ 158 CSP). Tieto totiž opätovne oprávňujú súd neprihliadnuť na tie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli vyjadrené hneď v prvotnej fáze súdneho konania (súd je napríklad v zmysle § 158 ods. 3 CSP oprávnený poučiť žalobcu, že nemusí prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré neuviedol už vo svojom vyjadrení bezprostredne nasledujúcom po žalobnom návrhu, t.j. v podaní, ktorým sa žalobca má možnosť vyjadriť k podaniu žalovaného, ktorým žalovaný reagoval na žalobný návrh).

Ďalšie zmeny v CSP

Advokát zastupujúci stranu má byť pripravený vždy nechať sa na pojednávaní zastúpiť iným advokátom (okrem prípadov, ku ktorým došlo krátko pred pojednávaním). V zmysle § 174 ods. 2 CSP od advokáta možno s výnimkou dôvodov, ku ktorým došlo krátko pred pojednávaním, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Za nesporné sa považujú tie tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, pričom na účinné popretie sa zároveň vyžaduje uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (§ 142 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Dobrovoľná dražba a princíp "nemo plus iuris"

Otázkou je, či vydražiteľ nadobúda príklepom vlastnícke právo k predmetu dražby aj v prípade, ak "vlastník" predmetu dražby nebol v skutočnosti vlastníkom.

Argumenty pre prelomenie zásady "nemo plus iuris"

  • § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách (ZDD): Ak boli porušené ustanovenia ZDD, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Ak "vlastník" nebol v skutočnosti vlastníkom, išlo o porušenie ustanovení ZDD, v dôsledku ktorého sa možno síce domáhať neplatnosti dražby, avšak len v prekluzívnej lehote troch mesiacov. Ak v tejto lehote dražbu nikto nenapadne, je už ďalej nenapadnuteľná a vydražiteľ je vlastníkom.
  • § 27 ods. 1 ZDD: Uhradením ceny na vydražiteľa prechádza vlastnícke právo na vydražiteľa. Toto ustanovenie je hmotnoprávnou normou o nadobúdaní vlastníctva, pričom podmienkou nie je platný titul pôvodného vlastníka (kvázi originárne nadobudnutie vlastníctva).
  • Teleologický argument: Účelom dobrovoľnej dražby je dosiahnutie najvyššieho možného výťažku. Tento cieľ by mohol byť prílišným dôrazom na dodržiavanie zásady nemo plus iuris zmarený. Vydražiteľ v dražbe nemá zväčša možnosť pred dražbou detailne skúmať title chain vydražovanej veci a spolieha sa na verejnosť dražby.

Argumenty pre zachovanie zásady "nemo plus iuris"

  • Nadobudnutie vlastníctva je len iným typom súkromnoprávnej zmluvy, v ktorej zásada nemo plus iuris jednoducho platí a jej prelomenie by zákonodarca musel výslovne ustanoviť (ako v § 446 ObZ, § 486 OZ alebo v § 19 ods. 3 ZCP).
  • Dobrovoľná dražba nie je osobitným typom zmluvy, ale "iná skutočnosť ustanovená zákonom" podľa § 132 OZ a nejde o prevod vlastníctva, ale o prechod. Aj v tomto prípade by však zákonodarca musel prelomenie nemo plus iuris výslovne ustanoviť.

Ochrana spotrebiteľa a ústavné práva

V kontexte dobrovoľných dražieb je dôležité dbať na ochranu práv spotrebiteľov a ich ústavných práv, predovšetkým práva na obydlie.

Právo na obydlie

Zásah do práva na obydlie je možný len v nevyhnutných prípadoch a musí byť primeraný sledovanému cieľu. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby by nemal viesť k neprimeranému zásahu do práva na obydlie. Toto je v súlade s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd musí preskúmať, či veriteľ nemohol uspokojiť svoju pohľadávku inými, menej invazívnymi spôsobmi.

Neodkladné opatrenie

V prípade hrozby výkonu dobrovoľnej dražby, ktorá by mohla neprimerane zasiahnuť do práv spotrebiteľa, je možné žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd môže neodkladným opatrením zakázať vykonanie dražby, ak sú splnené podmienky podľa § 324 a nasl. CSP. Žalobca musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

tags: #žalovaný #nie #je #oprávnený #navrhnúť #vykonanie

Ďalšie články