Vykonateľnosť neodkladného opatrenia: Podmienky a aspekty

Neodkladné opatrenia predstavujú dôležitý nástroj v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje súdom rýchlo a efektívne reagovať na situácie vyžadujúce bezodkladnú úpravu právnych pomerov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na vykonateľnosť neodkladných opatrení, ich podmienky a rôzne aspekty s nimi spojené.

Úvod do problematiky neodkladných opatrení

Neodkladné opatrenia sú v súčasnosti jedným z najčastejšie využívaných procesných inštitútov na dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu v sporových veciach a účastníkmi konania v mimosporových veciach. Súdy sú však zaťažené rozhodovaním o nich v osobitnej lehote, často v dôsledku nesprávneho využívania tohto inštitútu. To ovplyvňuje dĺžku konania, ktorá je rozhodujúca najmä pri rozhodovaní o maloletých deťoch.

Účelom tohto článku je nastoliť v odbornej verejnosti náhľad na odôvodnenosť aplikácie neodkladných opatrení a poukázať na nedostatky pri ich využívaní. Cieľom je dosiahnuť lepšie poznanie tohto inštitútu, najmä vo veciach maloletých detí, s použitím príkladov zo súdnej praxe.

Právny rámec neodkladných opatrení

Inštitút neodkladných opatrení je upravený v Civilnom sporovom poriadku (CSP) a Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), ktoré nahradili predbežné opatrenia z úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Všeobecná úprava

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP, resp. ust. § 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z.

Prečítajte si tiež: Aspekty vykonateľnosti neodkladného opatrenia

Špecifiká vo veciach starostlivosti o maloletých

Neodkladné opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých majú svoje špecifiká. Súdy sa stretávajú s tým, že účastníci konania nesprávne aplikujú ustanovenia CSP a CMP, pretože ich cieľom je urýchlená dočasná úprava ich právnych pomerov. Často sa usilujú o vydanie rozhodnutia, ktoré by už v počiatočnej fáze konania alebo pred jeho začatím vyriešilo ich právne vzťahy natrvalo, čím by prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej.

Povaha veci (starostlivosť súdu o maloletých) však v zásade nepripúšťa, aby súd aplikoval ust. § 330 ods. 2 CSP v spojení s § 336 ods. 1 CSP, teda aby vydal neodkladné opatrenie bez povinnosti podať návrh vo veci samej. Tiež povaha veci nepripúšťa, aby rozhodol o neodkladnom opatrení totožným výrokom. V prvom rade tomu bráni osobitná úprava neodkladných opatrení v § 365 a nasl. CMP, resp. § 3 ods. 3 vyhlášky, ale najmä ustanovenie § 120 CMP. Netreba opomenúť aj vyhľadávaciu zásadu upravenú v čl. 6 CMP v spojení s § 35, § 36 CMP, ktorá bráni súdu, aby rozhodol meritórne (napr. neodkladným opatrením) len na základe osvedčenia skutkového stavu.

Subsidiarita neodkladných opatrení

Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené.

Podmienky vykonateľnosti neodkladného opatrenia

Podľa § 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Napríklad, v prípade dobrovoľných dražieb podľa zákona o dobrovoľných dražbách, s účinnosťou od 1. 6. 2014 sa v § 19 odsek 1 písm. b) vykonateľnosť viaže na zverejnenie v Notárskom centrálnom registri dražieb.

Prečítajte si tiež: Všetko o vykonateľnosti neodkladných opatrení

Osobitný režim vykonateľnosti pri domácom násilí

Z dôvodu osobitného procesného režimu neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup do obydlia z dôvodu indikovania podozrenia z domáceho násilia, predkladateľ zvyšuje právno - protektívnu funkciu tohto neodkladného opatrenia osobitným režimom jeho vykonateľnosti už momentom vyhlásenia, resp. vyhotovenia uznesenia, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.

Časová obmedzenosť

Civilný sporový poriadok upravuje jediný spôsob zániku neodkladného opatrenia, ktorým je uplynutie času, na ktorý bolo nariadené.

Procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.

V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom strana konania, proti ktorej návrh smeruje, nemá možnosť zaujať stanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvostupňového súdu, taký postup odvolacieho súdu, ktorým sa tento odmietne zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej strany konania a ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, treba považovať za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Následky nedoručenia vyjadrenia k odvolaniu

Aj keď úprava rozhodovania o neodkladných opatreniach vykazuje oproti úprave civilného procesu vo všeobecnosti určité špecifiká a súčasťou takejto špecifickej úpravy je tiež jej založenie i na momente prekvapenia (tým, že tomu, voči komu návrh na neodkladné opatrenie smeruje, sa návrh a ďalšie podania doručujú až s rozhodnutím vyhovujúcim návrhu), toto platí len v štádiu konania pred súdom prvej inštancie a aj pred odvolacím súdom len vtedy, ak súd prvej inštancie návrh zamietol alebo ho odmietol. Postupom odvolacieho súdu spočívajúcim v doručení vyjadrenia k odvolaniu až po vydaní rozhodnutia o odvolaní dochádza k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru aj k znemožneniu účastníkovi v uskutočňovaní jemu patriacich procesných práv v miere predpokladanej ustanovením § 420 písm. f/ C.s.p.

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Kvalifikovaná poučovacia povinnosť súdu

V prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej. Ak súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti strane sporu kvalifikované poučenie neposkytol, dochádza k porušeniu rovnosti sporových strán a k zmareniu procesných oprávnení tejto strany sporu, a to zmareniu jej možnosti podať žalobu vo veci samej (vymedzenej súdom v zmysle § 337 ods. 2 CSP) a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany, v dôsledku čoho ani nemohli nastať prípadné právne následky spojené s podaním takejto žaloby a s prípadným vyhovením tejto žalobe (§ 337 ods. 3 CSP). Takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces a naplneniu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

Neodkladné opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých

Neodkladné opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých majú svoje špecifiká. Súdy sa v poslednom období stretávajú s tým, že účastníci konania nesprávne aplikujú vyššie uvedené ustanovenia, pretože ich cieľom je urýchlená dočasná úprava ich právnych pomerov. Často dochádza k tomu, že sa účastníci konania usilujú o vydanie rozhodnutia, ktoré by už v počiatočnej fáze konania alebo pred začatím konania vyriešilo ich právne vzťahy natrvalo. Prejudikovalo by tak rozhodnutie vo veci samej.

Druhy neodkladných opatrení vo veciach starostlivosti o maloletých

Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:

• zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,
• výžive maloletého dieťaťa,
• úprave styku rodiča s dieťaťom,
• o podstatnej veci starostlivosti o maloletého.

Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.

Striedavá starostlivosť

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.

Výživné

Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov.

Úprava styku s maloletým dieťaťom

Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal. dieťaťom.

Podstatné rozhodnutia o dieťati

Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať.

Dočasnosť neodkladného opatrenia

Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov.

Čo robiť pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.

Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije.

1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
2. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
3. Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
4. a) rodný list mal.

Zrušenie neodkladného opatrenia

Civilný sporový poriadok upravuje jediný spôsob zániku neodkladného opatrenia, ktorým je uplynutie času, na ktorý bolo nariadené. V zmysle § 357 písm. a) CSP súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli, v prípade ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.

Príklady z praxe

Príklad 1: Kúpa strojov v dražbe

Osoba kúpila stroje v dražbe, ale ich súčasný užívateľ ich odmieta vydať. Po predložení dokladov o kúpe strojov a spísaní dokumentu so svedkami o odmietnutí vydania strojov, polícia nepomohla a odporučila sa obrátiť na súd. Súd vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého firma, ktorá na strojoch vykonáva produkciu, s nimi nesmie manipulovať. Firma však dostala výpoveď z priestoru, v ktorom pôsobila, pretože neplatila nájomné a bol jej naložený termín na vysťahovanie. Otázkou je, či firma môže presťahovať stroje v prípade, že bude prítomný a privolá políciu s tvrdením, že porušujú súdne rozhodnutie.

Príklad 2: Neodkladné opatrenie o strpení prechodu cez pozemok

V prípade uloženého neodkladného opatrenia o strpení pešieho prechodu a prejazdu aj nákladnými autami susedovi cez pozemok (bez zápisu bremena), je otázkou, či je možné podať ohlášku na stavbu plotu medzi pozemkami. Neodkladné opatrenie je síce vykonateľné, ale nie je právoplatné a na ním podanú žalobu, nariadenú súdom v predbežnom opatrení o zriadení vecného bremena, ešte neprebehlo ani predbežné pojednávanie.

tags: #vykonateľnosť #neodkladného #opatrenia #podmienky