Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov: Komplexný Priehľad

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je dôležitým inštitútom rodinného práva na Slovensku, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto tému, od vzniku a obsahu BSM až po jeho zánik a vyporiadanie.

Úvod do Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

BSM je v slovenskej spoločnosti dobre známy pojem, hoci nie každý si je vedomý jeho presného obsahu. BSM je majetkové spoločenstvo, ktoré vzniká uzavretím manželstva a je upravené v Občianskom zákonníku. Tento právny vzťah je neoddeliteľne spojený s manželstvom a nemôže existovať samostatne.

Charakteristika Bezpodielového Spoluvlastníctva

Základným znakom BSM je, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, na rozdiel od podielového spoluvlastníctva. Kým pri podielovom spoluvlastníctve je vlastníctvo rozdelené na podiely (napr. ½ a ½), v BSM je každý z manželov 100% vlastníkom celej veci.

Obsah Bezpodielového Spoluvlastníctva

Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva.

Čo patrí do BSM?

Medzi hlavné zdroje BSM patria:

Prečítajte si tiež: Čo je výlučné vlastníctvo štátu?

• Príjmy a úspory z práce a podnikania.
• Výnosy, prírastky a úžitky z vecí, bez ohľadu na to, či je samotná vec v BSM, podielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z nich.
• Pohľadávky a dlhy manželov.
• Byt nadobudnutý podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
• Náhrada škody spôsobenej na zdraví (najmä náhrada za stratu na zárobku).

Čo nepatrí do BSM?

Existujú však aj výnimky, ktoré nepatria do BSM:

• Veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom. Ak však manželia nadobudli spoločne vec dedením alebo darovaním, stáva sa predmetom ich spoluvlastníctva. Pri pochybnostiach o tom, či vec bola darovaná len jednému z manželov alebo obom manželom spolu počas manželstva, treba zisťovať úmysel darcu.
• Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Je potrebné zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a či takému účelu aj slúži.
• Veci vydané v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal túto vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva.
• Veci nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva. Vec, ktorú obaja manželia nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva, je predmetom ich podielového spoluvlastníctva.
• Vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve.
• Bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
• Výsledky tvorivej činnosti (obrazy, sochy, knihy). Ak však dôjde k predaju niektorej z takýchto vecí, výťažok z predaja už je v BSM.

Práva a Povinnosti Manželov v Rámci BSM

Manželia majú v rámci BSM určité práva a povinnosti, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku.

Spoločné Užívanie a Hospodárenie

Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním spoločných vecí. Konanie jedného alebo druhého manžela týkajúce sa spoločných vecí oprávňuje a zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu.

Bežné a Ostatné Záležitosti

Bežné záležitosti môže vybavovať každý z manželov sám, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak by takýto súhlas chýbal napríklad pri predaji cennejších vecí, bol by predaj neplatný. V prípade, že sa manželia nevedia dohodnúť v súvislosti s právami a povinnosťami týkajúcimi sa spoločného majetku, môže o tom rozhodnúť súd na návrh niektorého z nich.

Darovanie Medzi Manželmi

K platnému darovaniu medzi manželmi môže dôjsť iba v prípade, že dar pochádza z výlučného vlastníctva manžela - darcu. Všetko, čo nadobudne niektorý z manželov alebo obaja manželia počas manželstva, je súčasťou BSM. Miera účasti manželov na BSM nie je vyjadrená podielmi, preto nie je ani možné, aby manžel disponoval so „svojím“ spoluvlastníckym podielom, a to ani formou darovania „svojej časti“ druhému manželovi.

Prečítajte si tiež: Riešenie komplikácií pri vlastníctve nehnuteľností

Zastupovanie v Bežných Veciach

Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach a prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

Dohody Manželov o BSM

Občiansky zákonník umožňuje, aby si manželia dohodou upravili rozsah a spravovanie spoločného majetku odlišne od zákonnej úpravy.

Rozšírenie a Zúženie BSM

Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah BSM. Môžu sa dohodnúť, že do BSM budú patriť aj také veci, ktoré by inak boli len vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, napríklad veci získané darovaním alebo dedením. Môžu sa však dohodnúť aj na zúžení spoločného vlastníctva, a to tak, že vylúčia z BSM veci, ktoré by inak boli jeho súčasťou. Predmetom takejto dohody môžu byť aj otázky spravovania majetku.

Vyhradenie Vzniku BSM Ku Dňu Zániku Manželstva

Manželia sa môžu tiež dohodnúť, že vznik BSM vyhradia ku dňu zániku manželstva. Znamená to, že majetok, ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli, nepatrí do BSM. Účinky dohody manželov nastávajú až okamihom zániku manželstva (rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné, smrťou jedného z manželov, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho).

Forma Dohody

Dohody o rozšírení, zúžení alebo vyhradení vzniku BSM musia mať formu notárskej zápisnice. Ak sa dohoda týka nehnuteľnosti, nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností. Uvedenú dohodu je možné uzatvoriť len pre budúcnosť, to znamená, že sa nemôže týkať majetku nadobudnutého pred uzatvorením dohody.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti a kúpna zmluva

Ochrana Tretích Osôb

Svojím obsahom sa tieto dohody môžu dotknúť aj tretích osôb (napr. veriteľa jedného z manželov). Preto zákon ustanovuje, že manželia sa voči tretej osobe môžu na takúto dohodu odvolávať iba vtedy, ak tretej osobe bola dohoda známa.

Podnikanie Jedného z Manželov a BSM

Ak sa jeden z manželov rozhodne, že začne podnikať a bude pritom používať majetok v BSM, musí mať súhlas druhého manžela k používaniu tohto majetku. Ak by však manžel, ktorý nebude podnikať, chcel zabrániť negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok, môže podať na súd návrh na zrušenie BSM.

Súhlas s Použitím Majetku

Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do BSM. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v BSM za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Z toho logicky vyplýva, že súhlas na jednorazové použitie majetku v BSM na konkrétny podnikateľský účel, sám osebe nie je súhlasom v zmysle citovaného ustanovenia.

Zrušenie BSM Súdom

Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Zánik a Vyporiadanie BSM

BSM zväčša zaniká zánikom manželstva (rozvodom, smrťou jedného z manželov, vyhlásením manželstva za neplatné alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho). Zánik BSM a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne. Po zániku BSM sa musí vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM, teda rozdelenie spoločného majetku.

Spôsoby Vyporiadania

Existujú tri spôsoby vyporiadania BSM:

1. Dohodou: Predpokladá sa, že manželia vykonajú vyporiadanie BSM predovšetkým dohodou. Nestačí, ak si každý z manželov ponechal po rozvode manželstva niektorú časť zo spoločne nadobudnutého majetku, ale je nutné písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Dohoda o vyporiadaní BSM, ak sa vyporiadava aj nehnuteľnosť, musí byť podpísaná overenými podpismi a musí sa zavkladovať do katastra nehnuteľností.
2. Rozhodnutím Súdu: Ak nedôjde k vyporiadaniu BSM dohodou, každý z manželov môže požiadať súd, aby vykonal vyporiadanie.
3. Zo Zákona: Občiansky zákonník ukladá trojročnú lehotu, v ktorej sa má BSM vyporiadať dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Uplynutím tejto lehoty zaniká právo na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie na súd, namiesto toho zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa manželia vyporiadali tak, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, tie pripadnú do vlastníctva toho z manželov, ktorý vec výlučne užíva pre svoje potreby a pre potreby svojej rodiny.

Zásady Vyporiadania

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Vyporiadanie Dlhov

S majetkom v BSM je potrebné vyporiadať aj dlhy, ako sú úvery a hypotéky. Hypotéka sa v zásade vyporiadava tak, že je povinný ju platiť ten z bývalých manželov, ktorý si ponecháva nehnuteľnosť.

Podielové Spoluvlastníctvo

O spoluvlastníctvo ide vtedy, ak vlastníctvo k veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva: spoluvlastníctvo podielové a spoluvlastníctvo bezpodielové. Nevylučuje sa však ani kombinácia oboch uvedených foriem. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami a štátom, ktorý sa môže stať spoluvlastníkom na základe dedenia (ako odúmrť v prípade, že zomretý nemá dedičov), darovania, prípadne na základe prepadnutia spoluvlastníckeho podielu uložením trestu prepadnutia majetku podľa Trestného zákona. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, ktorý vymedzuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Veľkosť podielov môže vyplývať zo zmluvy, ktorou sa nadobudlo podielové spoluvlastníctvo, z dohody spoluvlastníkov, z právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pre spoluvlastníctvo spoločných častí domu vlastníkmi bytov platí osobitná úprava uvedená v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.

Každý spoluvlastník je oprávnený disponovať svojím podielom, avšak len obmedzene, pretože nemôže svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iného vlastníka bez prednostnej ponuky ostatným spoluvlastníkom. Predkupné právo treba realizovať podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, t. j. najskôr tomu, kto má najväčší podiel. Pri rovnosti podielov rozhoduje sám prevádzajúci, ktorému spoluvlastníkovi ponúkne svoj podiel najskôr. Právna úprava zániku podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Dohodu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva je možné uzatvoriť neformálnym spôsobom. V takomto prípade sú bývalí spoluvlastníci povinní na požiadanie vydať si navzájom písomné potvrdenia o tom, ako sa vyrovnali. Porušenie tejto povinnosti niektorým zo spoluvlastníkov však nemá za následok neplatnosť uzavretej dohody. Ak však ide o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí mať písomnú formu a vkladá sa do katastra nehnuteľností. Vkladom sa menia vlastnícke pomery v zmysle dohody. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyrovnanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Rozdelenie podielového spoluvlastníctva je možné vtedy, keď sa dá predmet spoluvlastníctva reálne rozdeliť. Delí sa podľa výšky podielov. Ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci, na to, kto zo spoluvlastníkov vec užíval, ďalej napríklad na bytovú odkázanosť účastníkov konania i na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorou sa rozumie hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akou je podiel spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranosť ceny predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu určuje súd. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyrovnanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne.

tags: #vylucne #vlastnictvo #manzelov #zakon