Výlučné vlastníctvo štátu: Definícia a kontext

Vlastníctvo je základný právny inštitút, ktorý upravuje vzťah medzi osobou a vecou. V kontexte Slovenskej republiky je vlastníctvo upravené Občianskym zákonníkom a ďalšími právnymi predpismi. Vlastníctvo môže byť rôzneho druhu, pričom jedným z nich je aj výlučné vlastníctvo štátu. Tento článok sa zameriava na definíciu výlučného vlastníctva štátu, jeho špecifiká a kontext v slovenskom právnom systéme.

Úvod do vlastníctva a jeho ochrany

Právo vlastniť majetok je základným právom každej fyzickej a právnickej osoby. Proti tomu, kto toto právo ohrozí alebo poruší, je možné domáhať sa ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak dôjde k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Právnická osoba môže robiť právne úkony prostredníctvom svojich pracovníkov alebo členov, ak je to určené vo vnútorných predpisoch alebo je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie.

Vznik a zánik združení

Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia.

Zastúpenie a plnomocenstvo

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.

Prečítajte si tiež: Výlučné vlastníctvo štátu: Podrobný prehľad

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach.

Právne úkony a podmienky

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Neplatnosť právnych úkonov

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Spotrebiteľské zmluvy

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné.

Premlčanie práva

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

Prečítajte si tiež: Riešenie komplikácií pri vlastníctve nehnuteľností

Vlastnícke právo a jeho obmedzenia

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Držba a nález

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu.

Spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

Verejno-súkromné partnerstvo a majetok štátu

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť legislatívny rámec realizovania projektov verejno - súkromného partnerstva na území Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava zákona sleduje tiež zníženie administratívnej náročnosti a zefektívnenie nakladania s majetkom štátu. V súčasnosti žiaden právny predpis komplexne neupravuje problematiku využívania majetku štátu osobou koncesionára. Platná právna úprava ustanovuje pre správu majetku štátu celý rad obmedzení na ochranu vlastníckych práv vlastníka, ktorým je Slovenskej republika. Za účelom odstránenia legislatívnych prekážok realizácie projektov verejno - súkromného partnerstva na území Slovenskej republiky sa do zákona o správe majetku štátu navrhuje doplniť osobitná časť, ktorá sa bude týkať výlučne nakladania s majetkom štátu, ktorý koncesionár bude využívať na základe koncesnej zmluvy uzavretej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. Podstata projektov verejno - súkromného partnerstva vychádza z predpokladu, že počas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionár využívať majetok štátu a brať z nej úžitky (ius utendi et fruendi).

Nakladanie s majetkom štátu

Navrhované ustanovenie novo umožňuje majetok štátu v dočasnej správe prenechať do momentu prevodu vlastníckeho práva do nájmu. Nájom majetku v dočasnej správe sa musí realizovať podľa § 13. Rozhodnutie o spore majetku štátu nie je rozhodnutím v správnom konaní, a nie sú ním dotknuté oprávnené záujmy iných osôb. Sporové strany v tomto prípade vystupujú v mene toho istého vlastníka. Navrhované ustanovenie upravuje možnosť prevodu správy prebytočného nehnuteľného majetku štátu správcovi, ktorý tento majetok štátu využije na účely prípravy a realizácie projektov verejno - súkromného partnerstva, bez povinnosti preukázať potrebu nadobúdaného nehnuteľného majetku štátu na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním po dobu piatich rokov odo dňa jeho nadobudnutia a finančné krytie na prevádzku tohto majetku.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti a kúpna zmluva

Podľa navrhovaného ustanovenia bude možné spoločne so zastavaným pozemkom previesť vlastníkovi (resp. správcovi) stavby aj pozemok (pozemky) vedený v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy, resp. v dočasnej správe aj záhradu, ak svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Upresňuje sa pojem „stavba", vlastníctvo ktorej bude oprávňovať jej vlastníka nadobudnúť pozemok vo vlastníctve štátu bez vykonania ponukového konania (a osobitného ponukového konania).

Pôvodná úprava § 8 ods. 2 zákona sa dopĺňa o nové skutočnosti, kedy nebude potrebné vykonať ponukové konanie (a osobitné ponukové konanie), a to pri zámene majetku štátu a pri prevode správy majetku štátu, ak prevádzaný majetok (nový) správca využije pre účely prípravy a realizácie koncesie postupom podľa zákona č. 25/2006 Z. z. Podmienkou zámeny majetku štátu podľa tohto zákona je, že Slovenská republika získa prostredníctvom zámeny majetok, ktorý je pre štát vhodnejší, než vymieňaný majetok štátu.

Dohodnutý účel je možné dodatkom ku kúpnej zmluve zmeniť, ale len v medziach ust. § 8a ods. 6 písm. e) zákona. Znenie § 11 ods. 2 s ustanovením § 8 ods. 2 písm. b) zákona a znenie § 11 ods. 3 s ustanovením § 8a ods. 7 zákona sa dáva do súladu.

Navrhované ustanovenie upravuje podmienku, ktorú obce, vyššie územné celky, zariadenia sociálnych služieb, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, školy alebo školské zariadenia musia dodržať po nadobudnutí prebytočného nehnuteľného majetku štátu za zvýhodnených podmienok (t.j. bez vykonania osobitného ponukového konania a príp. aj za kúpnu cenu, ktorá je nižšia než primeraná). Kupujúci je povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel užívania, a to najmenej po dobu piatich rokov odo dňa prevodu vlastníckych práv k predmetu prevodu.

Navrhované ustanovenie zákona umožňuje správcovi zhodnotiť ním spravovaný majetok štátu prostredníctvom zámeny, a to aj pred uplynutím päťročnej lehoty podľa § 8 ods. 1 tohto zákona. Slovenská republika (správca) nadobúda prostredníctvom zámeny majetok pre štát vhodnejší než zamieňaný majetok štátu. Naďalej však platí, že zámena majetku štátu musí byť náležite odôvodnená.

Navrhuje sa, aby ponuka na nájom nehnuteľného majetku štátu v dennej tlači obsahovala len označenie správcu, identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu a lehotu na doručovanie cenových ponúk. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zníženie finančných nákladov na uverejnenie inzerátu. Navrhuje sa tiež, aby správcovia mali možnosť prenechať do nájmu aj (trvalo) prebytočný nehnuteľný majetok štátu za rovnakých podmienok, ako dočasne prebytočný majetok štátu.

Podľa návrhu bude možné vlastníkovi stavby, uvedenej v ust. § 43b ods. 1 a § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Návrhom zákona sa umožňuje bez nutnosti zverejnenia ponuky v dennej tlači škole alebo školskému zariadeniu prenechať dočasne prebytočný majetok štátu do nájmu za nižšie než trhové nájomné. Navrhovaným ustanovením sa upravuje nakladanie s neupotrebiteľným majetkom štátu.

Predmetom samostatnej časti zákona je úprava nakladania s majetkom štátu, ktorý koncesionár užíva na základe koncesnej zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby (ďalej len „koncesná zmluva") uzavretej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. Ide o osobitný spôsob nakladania s majetkom štátu, užívaným podnikateľským subjektom - koncesionárom na účely poskytovania verejných služieb, dovtedy zabezpečovaným štátom. Koncesionár nie je v postavení nájomcu alebo vypožičiavateľa majetku štátu, ale jeho „užívateľom".

Keďže realizácia koncesie (projektu verejno - súkromného partnerstva) predpokladá, že koncesionár bude počas koncesnej lehoty koncesný majetok užívať a brať z neho úžitky (ius utendi et fruendi), v návrhu zákona sa taxatívne vymedzil okruh práv, ktoré možno koncesionárovi ku koncesnému majetku priznať a tiež okruh povinností, ktoré koncesionár musí dodržať. Konkrétny rozsah práv a povinností koncesionára ku koncesnému majetku je predmetom koncesnej zmluvy. Rozsah v koncesnej zmluve dohodnutých práv a povinností koncesionára však nesmie prekročiť rozsah práv a povinností ustanovených v tomto zákone alebo v osobitnom zákone /§ 1 ods. 2 písm.

Koncesionár pri užívaní koncesného majetku v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve koná vo vlastnom mene. Na dispozície s koncesným majetkom nepotrebuje koncesionár súhlas správcu, ibaže by tento súhlas si správca v koncesnej zmluve vymienil, resp. ak tak ustanovuje zákon (§ 13d). Na rozdiel od nakladania s majetkom štátu podľa § 8 až § 13b zákona, koncesný majetok prenechaný koncesionárovi počas koncesnej lehoty sa nepovažuje za prebytočný, dočasne prebytočný alebo neupotrebiteľný. Preto správca nevydáva rozhodnutia podľa § 3 ods. 3, § 3 ods. 4 a § 13b zákona. Rovnako platí, že na platnosť zmluvy o prevode správy sa súhlas Ministerstva financií Slove…

Vlastníctvo pozemných komunikácií

Oblasť vlastníctva pozemných komunikácií, konkrétne miestnych a účelových ciest, dlhé roky nepútala špeciálnu pozornosť a bola z hľadiska štátu a samospráv dlhodobo zanedbávaná. Miestne cesty sú v zmysle § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len "cestný zákon") vo vlastníctve obcí a účelové cesty môžu byť vlastníctvom akejkoľvek právnickej či fyzickej osoby (§ 3d ods. 4 cestného zákona). Toto chápanie vlastníctva bolo do právnej úpravy zakomponované v rámci novely cestného zákona č. 160/1996 Z.z. V tejto súvislosti vznikla otázka, či sa zákonom zmenilo vlastníctvo miestnej cesty, ktorú do účinnosti novely nemala obec vo svojom vlastníctve.

Podľa gramatického výkladu § 4b ods. 1 cestného zákona by verejné priestranstvo nemuselo nutne byť vo vlastníctve obce a napriek tomu mohlo byť miestnou cestou za splnenia ostatných podmienok. Definícia verejného priestranstva v zmysle § 2b zákona o obecnom zriadení taktiež umožňuje súkromné vlastníctvo verejného priestranstva. Z uvedeného vyplýva, že verejné priestranstvo slúžiace pre motorovú dopravu musí byť vo vlastníctve obce.

V súvislosti s rozvojom cyklistickej dopravy a budovaním cyklotrás na území obcí je potrebné upraviť vlastníctvo nemotorových miestnych komunikácií, ktorými sa rozumejú predovšetkým cyklotrasy a chodníky. Vlastníctvo pozemných komunikácií je úzko späté s pozemkom, na ktorom sa pozemná komunikácia nachádza, avšak kvôli neuplatňovaniu zásady superficies solo cedit je možné mať odlišnú osobu vlastníka pozemku a stavby na pozemku [§ 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Delimitačné protokoly a majetok obcí

Ani po vyše tridsiatich rokoch od nahradenia sústavy miestnych národných výborov obcami sa obce nedokázali vyrovnať s majetkovoprávnym vysporiadaním vlastníctva, ktorý na nich mal prejsť zo štátu. O odovzdávanom majetku sa spisovali tzv. delimitačné protokoly spravidla vydávané okresnými národnými výbormi v likvidácii.

Účelom prijatia zákona o majetku obcí bolo predovšetkým ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, ale tiež upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí. Podľa § 2 ods. „Právo hospodárenia“ je pojem, ktorý sa vyskytoval predovšetkým v zákone č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (ďalej ako „Hospodársky zákonník“) a tiež vo vyhláške č. 119/1988 Zb. Podľa § 4 ods. 1 prvej vety vyhlášky: „Právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „národný majetok“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.“

Z delimitačného protokolu vyplynulo, že parcely, ktoré sa týmto delimitačným protokolom odovzdávali sú nehnuteľnosti rôzneho charakteru, avšak zväčša sa jedná o pozemky pod miestnymi komunikáciami, verejnými budovami, prípadne lúky, orné pôdy, pozemok pod cintorínom, materskou školou a pod. Jedná sa o parcely, ktoré podľa všetkého slúžili na verejné účely, resp.

V súčasnej dobe sa pojem „delimitácia“ používa najčastejšie v súvislosti s delimitáciou správy ako prevod správy k pozemkom vo vlastníctve štátu, prípadne postup, ktorým sa zosúlaďuje evidencia správy pozemkov - správcov pozemkov, vyplývajúca z právnych predpisov a druhov pozemkov. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta zákona o majetku obcí: „O prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.“ Podľa § 14d ods. 1 zákona o majetku obcí: „Správca majetku Slovenskej republiky, ktorý mal do dňa prechodu majetku podľa § 2d ods. 1 a 2 tento majetok v správe, spíše písomný protokol s príslušnou obcou o odovzdaní tohto majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku Slovenskej republiky podľa tohto zákona.

Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o majetku obcí je zrejmé, že majetok štátu prešiel na obce priamo na základe zákona (dňom účinnosti zákona/ dňom účinnosti konkrétneho ustanovenia). Delimitačný protokol, či protokol nezakladá prevod, či prechod vlastníckeho práva na obce. Zostáva tiež otázne, či je vôbec možné v súvislosti s prechodom vlastníctva majetku štátu na obec možno hovoriť o tzv. „delimitácii“, ktorá s ohľadom na iné právne predpisy nadobúda úplne iný význam vzťahujúci sa skôr na správu majetku štátu, resp.

Zápis práv do katastra nehnuteľností

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej ako „katastrálny zákon“): „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Verejná listina je listina, na ktorej je odtlačok pečiatky slovenského orgánu /úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby.

V prípade zápisu vlastníckeho práva parciel, ku ktorým nie je založený list vlastníctva, sa vyžaduje v zmysle § 35 katastrálneho zákona tzv. „identifikácia parciel“. Identifikáciou parciel sa v podstate prekryje katastrálna mapa, ktorá zobrazuje parcely registra „C“ s mapou určeného operátu, v ktorej sú zobrazené tzv. pôvodné pozemky registra „E“.

Od roku 1948 sa pri realizácii ciest vzhľadom na vtedajší politický režim a filozofiu súvisiacu s osobným vlastníctvom častokrát nedbalo na vyriešenie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod cestami. Cesty sa častokrát stavali bez potreby dohody s vlastníkmi, bez odkúpenia pozemkov, či vyvlastnenia.

V zmysle § 13 zákona č. Z. z. s pozemkami v zmysle § 8 ods. 1 písm. ako „pozemky s nezisteným vlastníkom“.

Duplicita vlastníctva

Duplicita vlastníctva je stav, keď je v katastri nehnuteľností k pozemku alebo k jeho časti evidované vlastnícke právo pre viac ako jedného plnoprávneho vlastníka, prípadne, ak evidované spoluvlastnícke podiely k pozemku tvoria súčet väčší ako 1, t. j.

Ak kataster zistí duplicitu, mal by na dotknuté listy vlastníctva zapísať poznámku o spochybnení údajov katastra v zmysle § 29 ods. 3 vyhlášky č. 461/2009 Z. Odstránenie duplicity sa vykoná tak, že sa určí, kto je podľa práva vlastníkom daného pozemku. Tým sa zosúladí právny stav a evidovaný stav.

tags: #vylucne #vlastnictvo #statu #definicia