Vymahanie dedičského podielu: Komplexný sprievodca

Dedičské konanie je často zložitý proces, ktorý môže byť sprevádzaný spormi a nejasnosťami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku vymáhania dedičského podielu, od príčin sporov až po konkrétne kroky, ktoré môže dedič podniknúť na ochranu svojich práv.

Úvod do dedičského konania

Dedenie predstavuje komplexný právny proces, ktorý sa začína smrťou poručiteľa a zahŕňa prechod jeho majetku, ale aj záväzkov na dedičov. Dedičské právo je založené na princípe univerzálnej sukcesie, čo znamená, že na dediča prechádzajú všetky práva a povinnosti poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli.

Príčiny sporov o dedičstvo

Veľká väčšina dedičských konaní sa vyrieši nesporovo, avšak ľudský faktor zohráva významnú úlohu v priebehu konania. Sporné otázky spravidla vznikajú kvôli nespokojnosti s rozdelením dedičstva, sporným hodnotám majetku alebo existencii neobvyklých darov.

Medzi najčastejšie príčiny sporov patria:

• Nespokojnosť s rozdelením dedičstva: Niektorý z dedičov sa cíti byť ukrátený na úkor iného, pričom dôvody môžu byť rôzne, napr. vedomosť o neobvyklom dare, ktorý poskytol zosnulý poručiteľ niektorému z dedičov.
• Záujem o konkrétnu vec z dedičstva: Viacerí dedičia majú záujem o konkrétnu vec z dedičstva a chcú byť jej výlučnými vlastníkmi.
• Problémy s pohľadávkami a záväzkami: Problémy môžu spôsobovať aj pohľadávky a záväzky spadajúce do dedičstva.

Univerzálna odborná rada, ako sa vyhnúť sporu, neexistuje, ale vždy je jednoduchšie dohodnúť sa. Je dobré, ak sa dedičia bavia vecne a svoje požiadavky vedia aj náležite zdokladovať a preukázať. V prípadoch osobnej citovej zaujatosti je vhodné nechať sa zastúpiť odborníkom - advokátom alebo mediátorom.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Napadnutie listín v dedičskom konaní

Ak účastník dedičského konania nesúhlasí s obsahom listiny (osvedčenia o dedičstve, závetu, listiny o vydedení a i.), môže použiť dostupné právne prostriedky na to, aby zvrátil účinky, ktoré táto listina vyvoláva.

• Osvedčenie o dedičstve: Po nadobudnutí právoplatnosti sa považuje za konečné rozhodnutie o spôsobe vysporiadania dedičstva.
• Závet alebo listina o vydedení: Dedič sa môže súdnou cestou (žalobou) domáhať určenia neplatnosti závetu, prípadne listiny o vydedení.

Každé podanie na súd musí obsahovať minimálne údaje o tom, kto podanie robí, akej veci sa týka, čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené. Pre žaloby zákon stanovuje prísnejšie kritériá a vyžaduje viac údajov, ktoré musia obsahovať aj označenie účastníkov konania pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha.

Postup v prípade napadnutia listiny

Ak sa dedič rozhodne napadnúť darovaciu zmluvu, platnosť závetu alebo listiny o vydedení, súd sa vecou začne zaoberať po podaní žaloby. Súd skúma, či má žaloba predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky konania. Ak sú splnené podmienky konania súd sa začne zaoberať vecou samou. Súd v súdnom konaní na základe podanej žaloby skúma, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa podanou žalobou domáha, a teda či sa rozhodnutím odstraňuje neistota vzťahu účastníkov konania, alebo rozhodnutie vytvára pevný základ pre usporiadanie takého vzťahu.

Okrem naliehavého právneho záujmu je potrebné v konaní tiež preukázať obsahové, alebo formálne vady právneho úkonu, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Tak závet, ako aj listina o vydedení musia mať predpísanú formu (písomnú) a obsah a musia byť vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ tieto predpoklady listiny nespĺňajú, vzniká priestor na ich „napadnutie“. Súdne konanie v týchto prípadoch môže byť komplikované, hlavne pokiaľ ide o dokazovanie, keďže osoba, ktorá listinu spísala už nežije a nemôže podať autentické svedectvo. Dôležité je spomenúť, že súd sám nevyhľadáva dôkazy a rozhodne na základe situácie, ako mu ju objasní žalobca, prípadne na základe dôkazov, ktorými sa bráni žalovaný.

Rozdiely v dedičských sporoch

Áno v tomto druhu sporov je rozdiel. Nespokojnosť s rozdelením majetku sa rieši v rámci dedičského konania. V tomto prípade je nesporné, čo je predmetom dedičstva. Spor vzniká o to, či je rozdelenie dedičstva správne, resp. v súlade s poslednou vôľou poručiteľa a so zákonom. V druhom prípade je predmetom sporu či časť majetku patrila, alebo nepatrila do dedičstva.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

K nespokojnosti s rozdelením zdedeného majetku možno uviesť, že dedičské podiely sa určujú na základe závetu, resp. Ak sa dedí na základe závetu, rozdelenie majetku, prípadne veľkosť dedičských podielov je spravidla upravená závetom. V prípade dedenia zo závetu však nemožno vylúčiť dedenie neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia zosnulého poručiteľa. Ak sa dedí zo závetu, maloletí potomkovia musia dostať minimálne svoj zákonný podiel a plnoletí potomkovia aspoň polovicu svojho zákonného podielu. Môže nastať situácia, kedy závet nerieši usporiadanie dedičských práv vo vzťahu k celej pozostalosti.

Pri dedení zo zákona je základom pre určenie výšky dedičského podielu Občiansky zákonník. Ten rozdeľuje osoby, potenciálnych dedičov do 4 skupín, na základe ich príbuzenského alebo iného vzťahu k poručiteľovi. Okrem poradia skupiny, v ktorej sa dedí a tomu zodpovedajúcemu dedičského podielu, majú na veľkosť dedičského podielu vplyv aj neobvyklé dary, ktoré za života poručiteľa od neho dedič prijal. Neobvyklé dary sa započítajú do dedičského podielu toho dediča, ktorý dar prijal. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že sa zohľadňujú len dary neobvyklé (nie dary obvyklé pri príležitosti narodenín, resp. iných významných životných udalostiach). Neobvyklosť daru musí spočívať v jeho hodnote a povahe.

Konkrétne situácie a rady

Napadnutie závetu počas života poručiteľa

Napadnúť závet poručiteľa je možné až po smrti poručiteľa, a teda v rámci dedičského konania. Počas života poručiteľa totiž nie je na určení neplatnosti závetu naliehavý právny záujem. Závet môže byť totiž do smrti poručiteľa ešte zmenený, či odvolaný. Pokiaľ ide o dôvod, ktorý je načrtnutý v otázke, platí ustanovenie o neopomenuteľných dedičoch, na základe ktorého maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak je závet v súlade s týmto pravidlom, dedičovi sa neplatnosti závetu nepodarí dovolať. V prípade, ak by bol závet v rozpore s týmto pravidlom, v tejto časti by bol závet neplatný, avšak keďže ide o neplatnosť relatívnu, musí sa svojho práva dedič domáhať v rámci dedičského konania.

Vydedenie a jeho napadnutie

V prípade, ak dotknutý dedič nesúhlasí s dôvodmi vydedenia, má možnosť domáhať sa na súde žalobou o určenie neplatnosti vydedenia. Poručiteľ môže vydediť svoje dieťa, resp. Zákon s inými dôvodmi vydedenia neráta, a teda z iných dôvodov nie je možné vydedenie uskutočniť. Dôvod musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený a konkretizovaný. To znamená, že je potrebné aby listina o vydedení obsahovala údaje o tom kedy (alebo v akom časovom období) nastala skutočnosť, kde sa odohrala a tiež opis, ako udalosti prebiehali.

Dedenie dlhov

Dedičstvo nie je len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda k momentu smrti poručiteľa. To, či dlh patrí do dedičstva a či prechádza na dediča nezáleží od toho, či bol zahrnutý notárom do pasív dedičstva. Dlhy poručiteľa sa však dedia podľa určitých pravidiel. Zákon upravuje dedenie dlhov takýmto spôsobom z dôvodu, aby dedenie nebolo pre dediča rizikom a aby za poručiteľa nezaplatil na dlhoch viac, než zdedil. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky „ceny nadobudnutého dedičstva“.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Cenu nadobudnutého dedičstva zistíme z rozhodnutia notára (súdneho komisára) v uznesení o dedičstve. Notár nielenže určí aktíva, pasíva dedičstva a čistú hodnotu dedičstva, ale zároveň v rozhodnutí uvedie aj čo a v akej hodnote ten ktorý dedič nadobudne.

Niektorí dedičia potom, čo zistia, že po poručiteľovi ostalo viacero dlhov, pristúpia k tomu, že dedičstvo odmietnu. Iní sa zase v rámci dedičského konania dohodnú tak, že prenechávajú svoj dedičský podiel ostatným dedičom. (1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. (2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva.

Zodpovednosť za dlh

Zodpovedá dedič za pohľadávku, ktorá nebola zaradená do dedičstva? Zodpovedá a to môže dediča dostať do neistoty. Naša judikatúra totiž potvrdila, že zaradenie dlhu do pasív dedičstva nie je nezvratným dôkazom toho, či existuje alebo nie. Na druhej strane nezaradenie pohľadávky konkrétneho veriteľa do pasív dedičstva ešte neznamená, že dedič za túto pohľadávku nezodpovedá, teda, že by dlh neexistoval. Dedič zodpovedá za všetky platné pohľadávky, ktoré smrťou poručiteľa nezanikli, a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaradené v uznesení o dedičstve v rámci dlhov.

Ak sa dlh do dedičstva nezaradí, a to chcem zdôrazniť, neznamená to automaticky zánik pohľadávky veriteľa voči poručiteľovi a následne jeho dedičovi. Treba si uvedomiť, že notár v konaní o dedičstve „len“ deklaruje prechod práv a povinností. Dedičia to často nevedia. Veritelia, naopak, možno nechcú akceptovať, že uznesenie v konaní o dedičstve, ktoré aj obsahuje určenie dlhu poručiteľa, nezaväzuje dediča voči konkrétnemu veriteľovi, aby jeho pohľadávku zaplatil určitým spôsobom, v určitej výške a lehote.

O dlhoch poručiteľa sa notár, ktorý je ako súdny komisár poverený prerokovaním konkrétnej dedičskej veci, dozvie napríklad od dedičov, zväčša pri spísaní zápisnice o predbežnom šetrení. Predkladajú mu rôzne zmluvy o pôžičke, výzvy, platobné výmery, úradné rozhodnutia a podobne, ktoré veritelia doručili poručiteľovi za jeho života alebo už po jeho smrti priamo dedičom. Najčastejšie ide o pohľadávky poisťovní, o nedoplatky na daniach, platobné výmery či iné rozhodnutia, ktoré poručiteľovi ukladajú zaplatiť veriteľovi nesplatené úvery a pôžičky aj s príslušenstvom poskytnuté bankami či nebankovými subjektmi, lízingovými spoločnosťami, ale aj o nedoplatky voči správcovi bytového domu. Veľmi často si uplatňujú pohľadávky aj exekútori, ktorí už dlh poručiteľa riešia v exekučnom konaní. Avšak smrť dlžníka je dôvodom na odklad exekúcie až do skončenia konania o dedičstve.

Notár dedičov vždy poučí o ustanoveniach Občianskeho zákonníka.

Dodatočné dedičské konanie

Ak sa po ukončení dedičského konania objaví majetok, ktorý nebol v pôvodnom konaní zahrnutý (tzv. dodatočne objavený majetok), podľa § 211 a nasl. Civil. mimosporového poriadku sa vykoná dodatočné konanie o dedičstve. V tomto konaní sa zisťuje, kto je dedičom tohto majetku podľa právneho stavu v čase smrti pôvodného poručiteľa.

Dedenie ornej pôdy

Keďže z otázky vyplýva, že ide o dedenie ornej pôdy v extraviláne, tu platí ust. § 23 zákona č. 180/1995 Zb.z. "(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. (2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi. Postup notára je teda správny ak ide o poľnohosp. a lesné pozemky.

Dedičstvo a neopomenuteľní dedičia

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali zo zákona, a plnoleté deti aspoň polovicu zo zákonného podielu, ak nie sú vydedené alebo sa dedičstva nevzdali. Ak by teda vaša teta (dcéra poručiteľky) v závete nedostala aspoň polovicu svojho zákonného podielu v hodnotnom vyjadrení v €, mala by právo domáhať sa doplnenia svojho podielu do tejto výšky.

V praxi to znamená, že ak by hodnota bytu a pozemku nebola rozdelená tak, aby teta dostala aspoň polovicu svojho zákonného podielu, mohla by žiadať doplatenie do tejto výšky. Ak však hodnota pozemku, ktorý dostala, dosahuje alebo prevyšuje polovicu jej zákonného podielu, nič ďalšie jej nepatrí.

Vymáhanie vyplatenia dedičského podielu

Ak sa dedičia dohodnú na vyplatení podielu, ale druhá strana lehotu nedodrží, je možné sa domáhať vyplatenia podielu súdnou cestou. Ak v čase darovania povinná v exekučnom konaní nemala žiadne exekúcie, potom riešením je len podať žalobu na súd v zmysle ust. "(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Daň z predaja zdedenej nehnuteľnosti

Pri predaji nehnuteľnosti, ktorú ste zdedili a potom odkúpili sestrin podiel, je potrebné rozlišovať medzi oslobodením od dane z príjmov a prípadnou povinnosťou podať daňové priznanie. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane, ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva.

Pre podiel, ktorý ste zdedili po rodičoch, toto oslobodenie platí, ak vaši rodičia vlastnili túto nehnuteľnosť viac ako päť rokov. Ak sa týka podielu, ktorý ste od sestry odkúpili, platí päťročná lehota odo dňa kúpy.

Postúpenie dedičského podielu

V súlade so slovenským právom, je možné uzatvoriť dohodu o vzdaní sa dedičského podielu alebo o jeho postúpení inej osobe. V prípade, že chcete postúpiť svoj dedičský podiel z bytu Vašej nevlastnej sestre, je potrebné, aby bola táto dohoda správne formulovaná a mala formu, ktorá je právne uznateľná. Dohoda by mala obsahovať presné informácie o tom, akú časť dedičstva postupujete, aká je hodnota tejto časti dedičstva, prípadne ako a kedy bude tento podiel vyplatený. V podstate pôjde o prevod vlastníctva po jeho potvrdení notárom.

Náklady na poslednú rozlúčku

Podľa Občianskeho zákonníka platí, že dedičia nadobúdajú dedičstvo momentom poručiteľovej smrti. Rovnako platí, že zodpovedajú za náklady spojené s pohrebom a že každý z dedičov zodpovedá do výšky ceny svojho dedičského podielu. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda ak súrodenci neodmietli dedičstvo sú aj oni povinní podieľať sa a prispieť na pohreb. Náklady spojené s pohrebom by ste si mohli uplatniť v rámci dedičského konania.

Dedenie a odmietnutie zabezpečiť pohreb

Právo na dedičstvo má v zásade každé dieťa poručiteľa, pokiaľ ho poručiteľ počas svojho života nevydedil v súlade so zákonnými podmienkami. Nezáujem o pochovanie otca nemá priamy vplyv na dedičské právo syna. Odmietnutie pohrebu nie je dôvodom na stratu dedičského práva. Ak však syn nechce dediť, môže dedičstvo odmietnuť do jedného mesiaca od upovedomenia o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí byť písomné alebo ústne na súde a je neodvolateľné. Ak by syn dedičstvo odmietol, dedičstvo prechádza na ďalších dedičov, čo môžu byť napríklad vnuci poručiteľa.Ak dedičstvo neprijme, môže byť pridelené ďalším oprávneným dedičom. Ohľadom úhrady nákladov na pohreb platí, že za tieto náklady zodpovedá dedič podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol.

Predaj hrobového miesta

Na vami položenú otázku uvádzame, že vy ste len nájomcom konkrétnej časti pozemku, ktorý je vo vlastníctve meste a hrobové miesto máte v nájme. Na stránke správy cintorína vášho mesta by mal byť zverejnený postup o tom aké doklady je potrebné predložiť. Je vecou dohody vašej a budúceho nájomcu hrobového miesta ako sa dohodnete na cene za prevod hrobového miesta resp.

Majetok nepatrnej hodnoty

Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

Povinnosť pochovať

Žiadny zákon Vám ako potomkovi neprikazuje, že ste povinná mamu pochovať. Ak pohreb zabezpečí a uhradí obec, táto si bude môcť v dedičskom konaní po poručiteľke uplatniť náklady spojené s pohrebom.

Predvolanie na dedičské konanie

Keďže ste zaobstarávali pohreb, ak chcete náklady na pohreb vyporiadať v dedičskom konaní, potom je potrebné notárovi predložiť prísl. doklady o úhrade pohreb. nákladov. Tieto budete môcť uplatniť v dedič. konaní od dedičov poručiteľa, kde v zmysle ust. § 470 Obč. "(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa

Pri dedení dochádza k takzvanej univerzálnej sukcesii, v zmysle ktorej dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, to znamená, že nevstupuje len do práv, ale bude musieť niesť zodpovednosť aj za dlhy poručiteľa. Dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva.

Predmetom zodpovednosti dedičov, či už sú nimi deti poručiteľa, manžel/ manželka alebo rodičia, sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli.

Odmietnutie dedičstva a dohoda s veriteľmi

Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo, ktoré nechce. Platná právna úprava umožňuje každému dedičovi jednak odmietnuť dedičstvo alebo v prípade, ak je dedičstvo takzvané predlžené, môžu sa dediči dohodnúť s veriteľmi, že im dedičstvo prenechajú na úhradu ich dlhov. K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to jednak ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Takýto prejav vôle je však časovo limitovaný, keďže vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bolo spomenuté oznámenie doručené.

Čo sa týka dohody dedičov s veriteľmi, je dôležité uviesť, že s dohodou musia súhlasiť všetci dedičia (ak ich je viac) a tiež veritelia, ktorých pohľadávky boli dedičmi zaradené do pasív dedičstva. Ak je dohoda určitá, zrozumiteľná a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd ju schváli.

Vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov

Ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou bezpodielové vlastníctvo manželov, tak sa najprv vykoná vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporadúvať a takzvane deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov môže získať aj majetok, aj dlhy. Majetok, ktorý po vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva. Následne už v prípade dedenia neexistuje rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého.

Veritelia sa môžu domáhať od dedičov zaplatenia pohľadávok, ktoré im vznikli voči poručiteľovi ešte za jeho života, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva - každý dedič pomerne.

Spoločné vlastníctvo a vysporiadanie

O spoločné vlastníctvo môže ísť napríklad v prípade, ak manželia majú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Smrťou poručiteľa zaniká jeho bezpodielové spoluvlastníctvo, a preto je potrebné vykonať vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po vysporiadaní nasleduje dedenie. Ostáva ním len tá časť majetku, ktorá sa na základe vysporiadania dostala v podstate do výlučného vlastníctva poručiteľa. Dlhy po poručiteľovi, ktoré budú predstavovať pasíva dedičstva, bude možné uspokojiť len z majetku, ktorý sa stal súčasťou dedičstva. Časť majetku, ktorá po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla druhému manželovi, ostáva nedotknuteľná dlhmi z dedičstva (nie je nedotknuteľná s ohľadom na dlhy z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva).

Podielové spoluvlastníctvo a jeho zrušenie

Ak s bratom neviete dohodnúť na vyplatení Vášho podielu, odporúčam podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd môže prikázať nehnuteľnosť jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť ostatných alebo môže rozhodnúť o predaji nehnuteľnosti a rozdelení výťažku podľa podielov. Viete nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluslvstníctve proti svojej vôli.

Exekúcia na podielovom spoluvlastníctve

Vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 166 ods. "Spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na účet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na spoluvlastníkov.

Znehodnocovanie majetku spoluvlastníkom

1./ Možnosťou je vyzvať brata na odkúpenie Vašich podielov na nehnuteľnosti v zmysle ust. § 140 Obč. zákonníka, na základe ktorého má predkupné právo na Vaše podiely pri ich prevode inej cudzej osobe a to v lehote do dvoch mesiacov od obdržania ponuky a to s tým upozornením, že ak podiely neodkúpi, Vaše podiely na nehnuteľnsoti predáte inej cudzej tretej osobe.

2./ Ak by sa Vám podiely na nehnuteľnosti nepodarilo predať, potom riešením je len podanie návrhu na súd na zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. "Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Nerešpektovanie dohody o vyplatení

Ak dohoda dedičov znela, že v prípade predaja pozemku má Váš brat vyplatiť ustupujúcim dedičom ich zákonný podiel, nemal nárok na zníženie tohto podielu. Najmä, nie z dôvodu nákladov na údržbu inej veci, ktorá s touto dohodou ani nesúvisela. V prípade, že chcel od Vás regresným nárokom vymáhať náklady súvisiace s údržbou nehnuteľnosti (ak dom udržuje on) mal postupovať inak, a nie znižovať Vám vyplácaný zákonný podiel.

Predaj zdedenej nehnuteľnosti a vyplatenie podielov

Ak ste od všetkých troch získali riadne splnomocnenia (s úradne overenými podpismi), môžete konať v ich mene. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodli, že kúpna cena bude vyplatená na Váš účet a následne ich vyplatíte Vy, dohodu musíte upraviť písomne. Ideálne je spísať dohodu o rozdelení kúpnej ceny, kde všetci spoluvlastníci potvrdia, že súhlasia s vyplatením celej sumy na Váš účet a že Vy sa zaväzujete vyplatiť im ich podiely po odpočítaní dohodnutých nákladov v súčasne dohodnutej lehote. Takáto dohoda by mala obsahovať presné sumy, spôsob výpočtu nákladov a termín vyplatenia. Podpisy všetkých strán odporúčam dať úradne overiť, lebo banka ju inak nebude akceptovať.

Zvýšenie sumy na vyplatenie

Ak počas dedičského konania bola dohodnutá určitá suma na vyplatenie brata, táto suma by mala byť záväzná. Ak si brat teraz sumu zvýšil, nemá na to automatické právo, pokiaľ to nebolo súčasťou dohody z dedičského konania alebo inak zmluvne dohodnuté.

tags: #vymahanie #dedicskeho #podielu #postup