Vymáhanie náhrady škody po oslobodení spod obžaloby v trestnom konaní

Tento článok sa zaoberá problematikou vymáhania náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku trestného konania, najmä v situácii, keď bol obvinený oslobodený spod obžaloby. Cieľom je poskytnúť prehľad o právnych možnostiach poškodených a obvinených, ako aj o postupoch, ktoré je potrebné dodržať pri uplatňovaní nároku na náhradu škody.

Adhézne konanie a uplatnenie nároku na náhradu škody

Ak ste sa stali obeťou trestného činu a utrpeli ste materiálnu alebo nemateriálnu ujmu, máte právo na náhradu škody. V trestnom konaní sa tento nárok uplatňuje prostredníctvom tzv. adhézneho konania. Súd o náhrade škody nerozhoduje automaticky (ex offo), preto je potrebné, aby ste ako poškodený svoj nárok riadne a včas uplatnili.

Podľa Trestného poriadku je potrebné nárok na náhradu škody uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania. Ak tak neurobíte, môžete si svoj nárok uplatniť v samostatnom civilnom konaní. Uplatnenie nároku na náhradu škody si vyžaduje, aby ste presne špecifikovali, aká škoda vám bola spôsobená a akým spôsobom k nej došlo.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

V prípade, že ste boli nezákonne vzatý do väzby a následne prepustený na základe rozhodnutia súdu, máte právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Tento nárok vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škody

1. Podanie žiadosti o náhradu škody: Písomnú žiadosť je potrebné podať Ministerstvu spravodlivosti SR. V žiadosti uveďte všetky relevantné skutočnosti, priložte rozhodnutie súdu a špecifikujte, akú škodu požadujete nahradiť (ušlý zisk, nemajetkovú ujmu, náklady na právne zastupovanie). Lehota na podanie žiadosti je 6 mesiacov odo dňa, keď ste sa dozvedeli o nezákonnosti rozhodnutia, najneskôr však do 5 rokov od vzniku škody.
2. Preukazovanie škody a príčinnej súvislosti: Je potrebné preukázať, že škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia o väzbe. V prípade nemajetkovej ujmy sa spravidla priznáva peňažná satisfakcia.
3. Mimosúdne vybavenie: Ministerstvo spravodlivosti SR má povinnosť Vašu žiadosť preskúmať a rozhodnúť o nej. Ak Vám nebude vyhovené, môžete sa obrátiť na súd so žalobou o náhradu škody.
4. Možnosť podať sťažnosť: Okrem náhrady škody môžete podať aj sťažnosť na postup orgánov činných v trestnom konaní.

Právo na náhradu škody podľa § 8 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Ak ste boli držaný vo väzbe a následne oslobodený spod obžaloby, mali by ste mať nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Tento nárok je potrebné riešiť s Ministerstvom spravodlivosti SR na základe písomnej žiadosti o prerokovanie nároku.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Náhrada trov konania v trestnom konaní

Trestný poriadok upravuje problematiku trov trestného konania v šiestej časti. Reguluje otázku trov, ktoré znáša štát, trov obvineného, poškodeného, odmeny obhajcu, splnomocnenca poškodeného a pod. Najvyššou čiastkou býva zásadne suma vyplatenej odmeny a náhrad ustanovenému obhajcovi v prípade, že obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú náhradu.

Náhrada trov obhajoby v prípade oslobodenia spod obžaloby

V prípade, ak je obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby, prípadne trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené, vzniká otázka náhrady účelne a preukázateľne vynaložených trov obhajoby obvineného. Trestný poriadok v šiestej časti neupravuje náhradu týchto trov a jediné ustanovenie, ktoré sa tejto otázky dotýka, je uvedené v § 119 ods. 4 Trestného poriadku. Táto právna norma však neuvádza kedy, ako a kým majú byť takto účelne vynaložené náklady obvinenému nahradené.

Súdna prax a náhrada trov konania

Väčšinová judikatúra zastáva názor, v zmysle ktorého je zásadne vždy daný nárok žalobcu na náhradu škody z titulu trestného stíhania, pokiaľ toto trestné stíhanie neskončilo právoplatným odsúdením. Uvedené poznatky zhrnul Ústavný súd SR v náleze č. k. I. ÚS 540/2016-33 zo dňa 13. 12. 2016.

Ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ústavný súd konštatuje, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

Problematické prípady a ich riešenie

Nie každý prípad neodsúdenia obvineného predstavuje nezákonné trestné stíhanie. Nemožno aplikovať vyššie uvedené závery v prípade zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, alebo v prípade § 285 písm. g) Trestného poriadku.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Pokiaľ má platiť predpoklad, v zmysle ktorého náhrada trov patrí obvinenému, ktorému sa nepodarilo preukázať vinu, a teda vyhral spor so štátom, nemôže takýto nárok vzniknúť v prípade zastavenia trestného stíhania v dôsledku schváleného zmieru podľa 215 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. V tomto prípade obvinený vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a neboli odôvodnené pochybnosti o tom, že toto vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito.

Diskutabilné je priznanie trov v prípade obligatórneho zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť obvineného v čase skutku alebo preto, že mladistvý obvinený v čase skutku mladší ako 15 rokov nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. V oboch prípadoch obvinený spáchal čin inak trestný, avšak existuje okolnosť, ktorá vylučuje vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Návrh na úpravu právnej úpravy

Navrhuje sa, aby v prípade, ak je obvinený stíhaný pre viac trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, patrili obvinenému trovy obvineného v pomernej časti v prípade, ak nebolo trestné stíhanie obvineného za aspoň jeden z týchto skutkov právoplatne skončené niektorým zo spôsobov podľa odseku 7. Nárok na náhradu trov obvineného obvinenému nepatrí, ak si trestné stíhanie zavinil sám.

Viazanosť civilného súdu odsudzujúcim rozsudkom

Civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Vyslovenie povinnosti obžalovaného (škodcu) na náhradu škody spôsobenej trestným činom priamo v odsudzujúcom trestnom rozsudku je pomerne výnimočné.

Dve výkladové koncepcie viazanosti civilného súdu

1. Prvá výkladová koncepcia: Civilné súdy vykladajú ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku tak, že pokiaľ trestný súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku ustáli, že následkom spáchania trestného činu je vznik škody v určitej minimálnej výške, je civilný súd povinný takto zistené závery trestného súdu v celom rozsahu rešpektovať.
2. Druhá výkladová koncepcia: Civilné súdy presadzujúce túto výkladovú koncepciu vykladajú ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku tak, že civilný súd je viazaný odsudzujúcim rozsudkom výlučne v tom smere, že je ním preukázané spáchanie trestného činu a osoba páchateľa. Civilný súd však nie je vôbec viazaný výškou škody (ani v prípade, že je minimálna výška škody kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu), ako ani skutkovým základom uplatneného nároku tak, ako ho zistil trestný súd.

Závery Ústavného súdu SR k viazanosti civilného súdu

Ústavný súd SR sa zaoberal otázkou viazanosti civilného súdu odsudzujúcim rozsudkom v niekoľkých nálezoch. V náleze sp. zn. III. ÚS 507/2013 Ústavný súd konštatoval, že ak okresný súd v trestnej veci právoplatne rozhodol o tom, že sťažovateľka spáchala trestný čin sprenevery, potom záväznosť jeho rozsudku pre súdy v civilnom konaní podľa § 135 ods. 1 OSP znamená aj záväznosť v otázke existencie zavineného protiprávneho konania sťažovateľky, vzniku škodlivého následku a príčinnej súvislosti medzi nimi.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

V náleze sp. zn. I. ÚS 269/2011 Ústavný súd SR uviedol, že ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a trestným súdom boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného.

Spoluzavinenie a viazanosť civilného súdu

Skúmanie spoluzavinenia inej osoby na vzniku škody nie je ani v rozpore so závermi uvádzaných nálezov Ústavného súdu SR. Ústavný súd SR predsa výslovne konštatuje, že civilný súd je odsudzujúcim trestným rozsudkom viazaný v takom rozsahu, v akom sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní. Výrok o vine v trestnom rozsudku však spravidla konštatuje iba zavinenie páchateľa, nikdy však nie spoluzavinenie poškodeného alebo tretej neznámej osoby.

tags: #vymahanie #náhrady #škody #po #oslobodení #spod