
Zánik podnikateľského subjektu, ktorý je právnickou osobou, je spojený s výmazom z obchodného registra. Predchádza mu zrušenie, ktoré sa realizuje rôznymi spôsobmi v závislosti od príčin. Všeobecnú úpravu zrušenia a likvidácie právnických osôb uvádza Občiansky zákonník v § 20a. Z tohto paragrafu vyplýva, že ak osobitný zákon nestanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Najprv sa musí zrušiť a potom nasleduje likvidácia. Táto rámcová úprava sa použije, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto zákonom je v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník (ďalej OZ).
K zániku spoločnosti nemôže dôjsť bez jej zrušenia. K zániku právnickej osoby môže dôjsť až po jej likvidácii, s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje. Spoločnosť zrušením nestráca právnu subjektivitu a naďalej jej ostáva aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku. Právnym dôsledkom zrušenia spoločnosti je povinnosť vykonať likvidáciu s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje. Ak sa po zrušení spoločnosti musí vykonať likvidácia, spoločnosť nie je v zásade oprávnená pokračovať v predmete činnosti. Spoločnosť nemôže pokračovať v predmete činnosti ani v prípade, ak sa likvidácia nevyžaduje z dôvodu, že spoločnosť nemá majetok.
Na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti je vecne príslušný registrový súd ako súd prvého stupňa, a to miestne príslušný podľa sídla spoločnosti. Konanie môže registrový súd začať aj bez návrhu, z úradnej moci.
Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností sú upravené v OZ, a to v rámci všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy obchodných spoločností. Tu sú upravené spoločné dôvody na zrušenie obchodných spoločností, zrušenie s likvidáciou a bez likvidácie, ako aj postup likvidácie. V ďalších ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé právne formy obchodných spoločností, sú obsiahnuté osobitné dôvody na zrušenie len určitej právnej formy spoločnosti a ustanovenia, ktoré upravujú výšku likvidačného zostatku, vymenovanie a odvolanie likvidátora, resp. ustanovenia s tým súvisiace.
Osobitné zákony upravujú zrušenie a likvidáciu na banky (zákon č. 483/2001 Z. z.), poisťovne a zaisťovne (zákon č. 95/2002 Z. z.) a správcovské spoločnosti (zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní).
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Po zrušení spoločnosti zásadne nasleduje likvidácia s výnimkou prípadov, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované. Právnym nástupníctvom podľa § 69 OZ sa rozumie splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie spoločnosti, keď imanie zaniknutej spoločnosti prechádza na jednu alebo viac nástupníckych spoločností. Ak súd zistí, že spoločnosť nemá majetok, niet čo likvidovať. Súd pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti zo svojej moci musí zisťovať, či spoločnosť má majetok a podľa výsledkov dokazovania rozhodne o tom, či sa spoločnosť zruší s likvidáciou, ak má majetok, alebo bez likvidácie, ak spoločnosť majetok nemá. V prípade zrušenia spoločnosti na základe inej právnej skutočnosti ako na základe rozhodnutia registrového alebo konkurzného súdu spoločnosť, ktorá podá návrh na výmaz, musí preukázať, že nemá žiaden majetok.
Pojem likvidácia OZ nedefinuje. Za likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva možno považovať vysporiadanie majetku a záväzkov spoločnosti mimosúdnym spôsobom pred jej zánikom. Účelom likvidácie je zistiť všetok majetok spoločnosti, uhradiť záväzky ich veriteľom vrátane záväzkov voči štátnemu rozpočtu a prípadný likvidačný zostatok rozdeliť medzi spoločníkov alebo akcionárov podľa zásad stanovených v spoločenskej zmluve alebo v iných dokumentoch spoločnosti. Podmienkou na zrušenie spoločnosti likvidáciou je dostatok majetku na vysporiadanie všetkých svojich záväzkov v plnej výške. Ak by spoločnosť naplnila podmienky úpadku, nemôže vstúpiť do likvidácie. V týchto prípadoch vstupuje spoločnosť do konkurzu a postupuje sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.
Likvidáciu obchodných spoločností upravujú § 70 až § 75a OZ a príslušné ustanovenia podľa jednotlivých foriem obchodných spoločností a družstva. Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak.
Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával.
Likvidátor, ktorého nevymenoval súd, sa môže písomne vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné jeho doručením spoločnosti. Ak by prerušením výkonu likvidácie spoločnosti vznikla škoda, je odstupujúci likvidátor povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak spoločnosť bez zbytočného odkladu neustanoví nového likvidátora, vymenuje ho súd. Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra, prípadne výmaz doterajšieho likvidátora podáva ustanovený likvidátor alebo likvidátori.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom.
Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov. Likvidátor je oprávnený zvolať valné zhromaždenie spoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Ustanovenia tohto zákona alebo stanov o zvolávaní valného zhromaždenia sa použijú primerane.
Ak sa napriek opakovanej výzve likvidátora ku konečnej správe a k návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku nevyjadrí zákonom ustanovený alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkov alebo ak príslušný orgán spoločnosti k nim neprijme rozhodnutie, považuje sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo odo dňa zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy podľa osobitného zákona. Uložením likvidačného zostatku do úschovy sa považuje likvidácia za skončenú. Účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súdu.
Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti.
Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom jej zrušenia. Spoločnosť vstupuje dodatočne do likvidácie aj vtedy, keď sa jediný spoločník v lehote do jedného mesiaca od zrušenia spoločnosti nerozhodne o tom, že prevezme imanie spoločnosti ako jej právny nástupca. Uplynutím tejto lehoty vstupuje spoločnosť do likvidácie. Lehota sa predlžuje, ak jediným spoločníkom je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, a to o lehotu stanovenú zákonom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia, ktoré s rozhodnutím musí vysloviť súhlas.
Od 1. októbra 2020 vstúpil do platnosti zákon č. 390/2019 Z. z., ktorý novelizuje Obchodný zákonník a niektoré ďalšie súvisiace predpisy. Hlavným účelom novely zákona je zlepšenie fungovania obchodného registra a zefektívnenie procesu likvidácie obchodných spoločností.
Dlžníci využívajú rôzne možnosti, ako sa vyhnúť plateniu svojich záväzkov. V prípade dlžníka - právnickej osoby (spoločnosti), spoločníci a konatelia spravidla takúto spoločnosť odpíšu a viac sa ňou nezaoberajú. Väčšina veriteľov, ktorí majú pohľadávky voči zadlženým spoločnostiam, už vymáhanie dlhov pokladá za stratené.
V prípade, ak má spoločnosť aspoň 2 nesplatené splatné záväzky voči aspoň dvom odlišným veriteľom, sú konatelia povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, ak konatelia návrh na vyhlásenie konkurzu nepodajú, dopúšťajú sa porušenia ich zákonných povinností a ich spoločnosti vzniká voči nim nárok na zaplatenie zákonnej pokuty.
Na to, aby mala zákonná pokuta aj reálny predpoklad skutočného vymoženia voči konateľom, je potrebné, aby veriteľ mal pohľadávku voči takejto spoločnosti už v exekučnom konaní. V takomto prípade je možné využiť inštitút prikázania pohľadávky v zmysle exekučného poriadku.
Odpis nepremlčanej pohľadávky v menovitej hodnote bez príslušenstva alebo jej neuhradenej časti je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa § 19 ods.2 písm. r) ZDP.
Podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP účinného od 1.1.2016 je daňovým výdavkom odpis príslušenstva pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods.22 ZDP. Opravná položka k príslušenstvu pohľadávky, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov je daňovým výdavkom do výšky 100 % hodnoty príslušenstva, alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
Od 1.1.2021 na základe nového ustanovenia § 20 ods.23 zákona o dani z príjmov v prípade zahrnutia tvorby opravnej položky u mikrodaňovníka do daňových výdavkov (nákladov) došlo k spresneniu ustanovenia § 19 ods.2 písm. r), a to o odpis pohľadávky a príslušenstva u mikrodaňovníka, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods.23 zákona o dani z príjmov.
V dôsledku legislatívnych zmien v otázkach zrušenia a likvidácie spoločností bolo z Obchodného registra vymazaných viac ako 10 000 spoločností. Cieľom bolo eliminovať tzv. neaktívne spoločnosti, ktoré nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť a zabezpečiť efektívnejšie plnenie základnej funkcie Obchodného registra. Ak spoločnosť mala v čase výmazu majetok, bola k dispozícii dodatočná likvidácia alebo obnova registrácie.
tags: #vymahanie #pohľadávok #od #zaniknutej #spoločnosti