Finančná Správa: Podmienky Pôžičiek a Daňové Aspekty

Úvod

Finančná správa zohráva kľúčovú úlohu v ekonomickom prostredí Slovenska. V rámci jej rozsiahlej agendy sa stretávame s rôznymi finančnými nástrojmi, medzi ktoré patria aj pôžičky. Tento článok sa zameriava na podmienky pôžičiek, ich daňové aspekty a obmedzenia platieb v hotovosti, ktoré s nimi súvisia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre podnikateľov, zamestnancov a širokú verejnosť.

Obmedzenie platieb v hotovosti

Zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2013, stanovuje limity pre platby v hotovosti. Národná rada Slovenskej republiky schválila 3. decembra 2025 zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V článku VI zákona č. 384/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2026 mení a dopĺňa zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení zákona č. 211/2023 Z. z. Ustanovenie § 4 zákona o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje platby v hotovosti, ktorých hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak sa uskutočňujú medzi podnikateľmi alebo inými právnickými osobami. Toto obmedzenie sa vzťahuje na transakcie medzi právnickými osobami, medzi fyzickými osobami podnikateľmi, medzi právnickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, alebo medzi právnickou osobou a fyzickou osobou nepodnikateľom.

Výnimky z obmedzenia platieb v hotovosti

Obmedzenie platieb v hotovosti sa nevzťahuje na platby:

• pri plnení úloh podľa osobitného predpisu (zákona č. 198/1994 Z. z.).
• pri výkone sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z.).
• v súvislosti so zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností (podľa zákona č. 215/2004 Z. z.).
• podľa zákona č. 191/1950 Zb., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 311/2001 Z. z., zákona č. 283/2002 Z. z., zákona č. 527/2002 Z. z. (§ 14) o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb.

Príklady obmedzenia platieb v hotovosti

• Príklad 1: Zamestnávateľ vypláca svojmu zamestnancovi odstupné pri rozviazaní pracovného pomeru v sume 16 000 eur. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.
• Príklad 2: Fyzická osoba vkladá do úschovy notárovi peniaze za účelom ich vydania určitému príjemcovi v sume 28 000 eur. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.
• Príklad 3: Podnikateľ pri dražbe v rámci daňovej exekúcie vydraží nehnuteľnosť za sumu 54 000 eur. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.
• Príklad 4: Spoločnosť s ručením obmedzeným kúpila výrobnú halu v hodnote 38 000 eur v januári 2023 a platbu za kúpu odovzdala v hotovosti. Uvedenú sumu bolo možné odovzdať v hotovosti v súlade so zákonom o obmedzení platieb v hotovosti v znení platnom do 31.12.2025, nakoľko bola prijatá počas trvania mimoriadnej situácie, kedy bolo možné odovzdávať alebo prijímať hotovosť aj nad zákonom stanovený limit. Mimoriadna situácia bola vyhlásená na území SR dňa 12.

Čiastkové platby

Ak na základe jedného právneho vzťahu dochádza k čiastkovým platbám, celkovou hodnotou platby je súčet týchto čiastkových platieb.

• Príklad 1: Obchodná spoločnosť uzatvorila nájomnú zmluvu na kancelárske priestory na dobu 12 mesiacov s dohodnutým mesačným nájomným 500 eur. Celková hodnota platby je 6 000 eur, preto musí byť platba vykonaná bezhotovostne.
• Príklad 2: Slovenský podnikateľ zaplatí dodávateľovi v hotovosti zálohu 1 000 eur s tým, že odhadovaná cena dodaného diela je 4 500 eur. Po dokončení je však dielo vyfakturované v hodnote 5 500 eur. Pretože cena diela prevyšuje 5 000 eur, nemala byť ani záloha zaplatená v hotovosti.

Platby, na ktoré sa zákon nevzťahuje

• Príklad 1: Podnikateľ si objedná tovar od dodávateľa v sume 7 200 eur. Dodávateľ pošle tovar prostredníctvom Slovenskej pošty na dobierku. Odberateľ pri prevzatí tovaru môže zaplatiť za tovar v hotovosti, nakoľko ide o platbu, na ktorú sa zákon nevzťahuje.
• Príklad 2: Podnikateľ dodá svojmu odberateľovi tovar v hodnote 6 900 eur. V zmluve si dohodli vykonať platbu vkladom hotovosti na bankový účet dodávateľa. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.
• Príklad 3: Podnikateľ obstará tovar na dobierku, ktorú neuskutoční pošta, ale iný poskytovateľ poštových služieb (napr. DHL ) v sume 8 100 eur. Platba môže byť vykonaná v hotovosti, pretože na platby za služby vykonané podľa zákona č. 324/2011 Z. z. sa zákon nevzťahuje.

Platby vykonané splnomocnenou osobou alebo zákonným zástupcom

• Príklad 1: Slovenský podnikateľský subjekt splnomocnil fyzickú osobu na odovzdanie platby za tovar dodávateľovi tovaru v sume 17 500 eur. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.
• Príklad 2: Zákonný zástupca maloletého dieťaťa je povinný uhradiť v rámci vysporiadania dedičov na základe uznesenia o dedičstve inému dedičovi sumu 9 200 eur. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.

Platby v cudzine

Obmedzenie platieb v hotovosti sa vzťahuje aj na platby vykonané v cudzine, ak súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky a ak odovzdávajúci alebo príjemca platby má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

Prečítajte si tiež: Finančná správa a pôžičky

• Príklad 1: Slovenský podnikateľ v zahraničí uhradí v hotovosti nákup tovaru, ktorý v zahraničí kúpil v sume 5 400 eur. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.
• Príklad 2: Slovenský podnikateľ predal tovar do zahraničia. Odberateľ si prevezme tovar na území SR a zároveň ho uhradí v hotovosti v celkovej sume 6 600 eur. Platba musí byť vykonaná bezhotovostne.

Sankcie za porušenie zákona

Ak dôjde k porušeniu zákona zo strany fyzickej osoby - nepodnikateľa, bude jej uložená pokuta za priestupok do 10 000 eur.

Pôžičky a úvery v podnikateľskom prostredí

Jednou z možností, ako môže spoločnosť s ručením obmedzeným rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov, prípadne od inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nevýhodou tohto spôsobu môže byť negatívny pohľad na spoločnosť, pretože požičiavanie si od spoločníkov prehlbuje zadlženie spoločnosti, čo znižuje dôveru v jej solventnosť.

Zmluva o pôžičke vs. Zmluva o úvere

Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená ustanovením § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na súkromnoprávne rozdiely medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere, ktorá je upravená v § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. V praxi sa niekedy vyskytuje mylný názor, že spoločník môže so spoločnosťou uzavrieť len zmluvu o úvere. Dôvodom má byť fakt, že vzťah spoločníka a spoločnosti sa riadi treťou časťou Obchodného zákonníka - v tejto časti je úprava zmluvného typu zmluvy o úvere.

Podľa § 261 ods. 6 písm. b) Obchodného zákonníka platí, že tretia časť tohto zákona sa nevzťahuje na záväzkové vzťahy medzi spoločníkom a spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktoré sa týkajú jeho účasti na spoločnosti. S prihliadnutím na uvedené nemožno zjednodušene povedať, že všetky vzťahy spoločníka a spoločnosti podliehajú tretej časti Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku. Pretože tretia časť Obchodného zákonníka neupravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke, možno pochopiteľne uzavrieť medzi týmito osobami zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Tento vzťah sa môže v otázkach neupravených v § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka spravovať treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a spoločnosťou s ručením obmedzeným, pokiaľ sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa teda riadi celá Občianskym zákonníkom, t. j. napr. aj vo veciach premlčania práva alebo vo veciach splnenia záväzku peňažnej povahy. Podľa § 262 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že uvedená pôžička sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Urobili by tak z toho dôvodu, že úprava v Obchodnom zákonníku sa pre zmluvné strany javí lepšou, resp. výhodnejšou.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Ak sú predmetom pôžičky peniaze, je zmluva o pôžičke do určitej miery podobná zmluve o úvere. Z porovnania podstatných častí zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že zmluva o pôžičke a zmluva o úvere sú rôzne zmluvné typy. Rozdiel je aj v spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), z hľadiska právnej teórie teda ide o zmluvu reálnu. Zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou veriteľ preberá záväzok na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech za úrok peniaze na určitú dobu. Z vymedzenia zmluvy o pôžičke teda vyplýva, že k nej nemožno uzavrieť dodatok, ktorým by bola navýšená istina. Z daňového hľadiska nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere žiadny zásadný rozdiel.

Daňové aspekty pôžičiek

• Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa a na strane dlžníka nie sú výdavky na splátky pôžičiek, resp. úverov daňovým výdavkom [§ 21 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov].

Bezúročná pôžička

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka a z právnej úpravy vzťahov spoločníka a spoločnosti podľa Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku, t. j. pôžičku bez dohodnutých úrokov. Bezúročnú pôžičku môže s. r. o. poskytnúť aj akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba.

Možno konštatovať, že dlžníkovi, ktorému je poskytnutá bezúročná pôžička, môže vznikať určitý majetkový prospech. Zákon o dani z príjmov v zásade rešpektuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v danom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak spoločník alebo iná osoba poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, zákon o dani z príjmov takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úroku v čase a mieste plnenia.

Ak by naopak bezúročnú pôžičku poskytla spoločnosť, napr. svojim zamestnancom, v spoločnosti sa ani v tomto prípade nezvyšuje základ dane. Pokiaľ by bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti. Nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca je v tomto prípade úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť, t. j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp. žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel (napr. od Slovenskej sporiteľne, VÚB, Tatra banky, ČSOB a pod.). Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje v súlade s § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov v úhrne zdaniteľných príjmov počas celej doby splácania pôžičky.

• Príklad: Zamestnávateľ poskytol 9. septembra 2013 svojmu zamestnancovi bezúročnú pôžičku vo výške 3 000 €. Zamestnanec spláca pôžičku v mesačných splátkach po 100 € počnúc vyúčtovaním miezd za september 2013. Výška úroku zistená v peňažnom ústave v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky je 10,8 %. Ak by zamestnanec platil úrok napr. 10, 8 %, tak za rok by zaplatil 324 €.

Úročená pôžička

Pokiaľ spoločník spoločnosti poskytne pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť. U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom úrok prijal. Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

K zdaneniu úrokového výnosu na základe predpisu (napr. zmluva o pôžičke) je povinný spoločník až vtedy, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie presiahne sumu 2 461,41 € (§ 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Spoločník zahrnie prijatý úrok do čiastkového základu dane podľa § 7 zákona o dani z príjmov v hrubej výške (nemôže uplatniť žiadne výdavky) a zdaní ho v daňovom priznaní sadzbou dane 19 %, resp. 25 %. Úrok z poskytnutej pôžičky nepodlieha zdaneniu daňou vyberanou zrážkou (napr. podľa § 43 zákona o dani z príjmov).

Zákon o dani z príjmov obsahuje špecifické ustanovenie v § 4 ods. 8 pre zdanenie príjmov plynúcich zo spoločného majetku manželov. Toto ustanovenie platí pre príjmy z prenájmu nehnuteľného majetku, ktorý je súčasťou spoločného majetku (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), pre ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov) plynúce zo spoločného majetku manželov a tiež príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov). Podľa uvedeného ustanovenia sa príjmy zo spoločného majetku manželov zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.

V niektorých prípadoch fyzická osoba nemusí prijatý úrok vôbec zdaniť. Ide o prípady, keď prijatý úrok nezakladá fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ pôžičku poskytla fyzická osoba, ktorej príjmy sú napr. len príjmy zo závislej činnosti a prijatý úrok nepresiahne sumu 2 461,41 €, táto fyzická osoba nie je povinná podať daňové priznanie.

Spoločník - právnická osoba, zdaní úrokový príjem (výnos) ako súčasť základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, teda bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý. Úrok ako výnos sa účtuje do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“)]. Rešpektovanie vecnej a časovej súvislosti výnosov (zdaniteľných príjmov) v príslušnom zdaňovacom období vyžaduje aj definícia základu dane v § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Daňová uznateľnosť úrokov z pôžičiek

Ak spoločník poskytne spoločnosti úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku v spoločnosti. zaúčtovanie úroku v účtovníctve s. r. o. Úrok z poskytnutej pôžičky je cenou peňažných prostriedkov. Dojednané úroky v zmluve o pôžičke sa považujú za odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ich maximálnu výšku Občiansky zákonník ani iný predpis neustanovuje. Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi - nesmie byť určená ani taká výška úrokov, ktorú by z hľadiska trestného práva bolo možné kvalifikovať ako trestný čin úžery podľa § 235 Trestného zákona. Z občianskoprávneho hľadiska by v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v oboch prípadoch išlo o neplatnú dohodu (absolútnu neplatnosť).

Výška úrokov pri zmluve o pôžičke sa spravidla určuje určitým percentom zo sumy požičaných peňažných prostriedkov (istiny). Úroky z prijatej pôžičky sa účtujú priamo do nákladov. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na rozdiel v účtovaní úrokov z prijatej pôžičky a úrokov z prijatých úverov. Pokiaľ ide o úroky z prijatých úverov, tie nemusia vždy predstavovať priamy účtovný náklad spoločnosti. V prípade úveru na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania vstupujú do ocenenia dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania v PÚ]. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, potom sú úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania účtovným nákladom.

• Príklad: Spoločnosť získala úver na výstavbu budovy, ktorá je uvedená do užívania 15. 5. 2014. Áno, úroky pripadajúce na dobu do 15. 5. 2014 môžu vstupovať do ocenenia budovy. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, účtovným nákladom sú aj úroky za dobu do 15. 5. 2014. Úroky za dobu po 15. 5. 2014 sú vždy účtovným nákladom.

Úroky z prijatých pôžičiek, resp. úverov, ktoré sú priamou nákladovou položkou spoločnosti (nevstupujú napr. do ocenenia dlhodobého hmotného majetku), je treba účtovať do nákladov spoločnosti zásadne časovo rozlíšené - úrok za rok 2013 je účtovným nákladom v roku 2013, úrok za rok 2014 je účtovným nákladom v roku 2014.

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok, ktorý je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom (§ 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Tak ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 2 písm. d) zákona o dani z príjmov].

• Príklad: Spoločnosti XY, s. r. o., poskytol spoločník krátkodobú pôžičku vo výške 20 000 € na obdobie 6 mesiacov. Dohodnutý úrok bol vo výške 11 % p. a., pôžička bola poskytnutá 1. 10. 2013. Do daňových výdavkov v roku 2013 spoločnosť zahrnie úrok zúčtovaný na účte 562 vo výške 554, 52 € napriek tomu, že nebol zaplatený.

Pôžička od zahraničného spoločníka

Ak spoločnosti poskytne pôžičku spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území SR. Zákon o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 považuje za príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z úverov a pôžičiek, ktoré sa podľa § 43 ods. 2 zdaňujú daňou vyberanou zrážkou.

Inštitút vyberania dane zrážkou je upravený v § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia pre spoločnosť platí všeobecná povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca. Ak tieto príjmy budú od 1. marca vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane vo výške 35 %.

Vo vzťahu k štátom, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Príjmy z úverov a pôžičiek spadajú do rámca zdaňovania tzv. úrokov spravidla podľa Článku 11 príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v SR, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v SR sú úroky od dane oslobodené. Podmienkou na uplatnenie tohto „oslobodenia“ úrokov podľa zmluvy je preukázanie rezidencie daňovníka. Preukázanie rezidencie je podmienkou aj pri akomkoľvek inom uplatnení príslušnej medzinárodnej zmluvy, t. j. napr. aj pri uplatnení nižšej sadzby dane z dividend.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 13 ods. 2 písm. f) ZDP, ktorý oslobodzuje od dane úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek plynúcich zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (EÚ), od tuzemskej právnickej osoby alebo stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ.

• Príklad: Poľská spoločnosť poskytla tuzemskej spoločnosti, v ktorej má 50 % podiel na základnom imaní, pôžičku, ktorá sa bude úročiť vo výške dohodnutej v zmluve. Podľa Čl. 11 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Poľskom, ak poľská spoločnosť má viac ako 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti po dobu najmenej 24 mesiacov nasledujúcich po sebe predo dňom výplaty úrokov, úroky sú oslobodené od dane v SR v súlade s § 13 ods. 2 písm. f) ZDP. Ak poľská spoločnosť má viac ako 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti po dobu menej ako 24 mesiacov (napr. 20 mesiacov) nasledujúcich po sebe pred dňom výplaty úrokov, v súlade s § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 ZDP sa úroky zdaňujú daňou vyberanou zrážkou vo výške 19 % zo sumy úrokov.

Závislé osoby

V prípade, že pri poskytnutí pôžičky sú veriteľom a dlžníkom zahraničné závislé osoby, potom podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov je pri poskytnutí úročenej pôžičky potrebné vyčísliť aj prípadný rozdiel, o ktorý sa úrok dohodnutý medzi týmito dvoma závislými osobami líši od úroku používaného medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch.

• Príklad: Spoločnosť so sídlom na území SR vypláca úroky z pôžičky spoločnosti so sídlom na území Francúzska. Osoby sú považované za zahraničné závislé osoby. Má SR právo na zdanenie úroku, ktorý vypláca slovenská spoločnosť francúzskej spoločnosti a ktorého výška prevyšuje trhovú cenu úrokov? Podľa Článku 12 ods. 1 Zmluvy medzi SR a Francúzskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa úroky platené osobe majúcej bydlisko alebo sídlo vo Francúzsku môžu zdaniť vo Francúzsku. Podľa Článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi SR a Francúzskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa však také úroky môžu zdaniť aj v SR, ak má dlžník (slovenská právnická osoba) sídlo v SR. Podľa Článku 12 ods. 5 Zmluvy medzi SR a Francúzskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa suma úroku, ktorá presahuje sumu, ktorú by bol dlžník (slovenská právnická osoba) dohovoril s veriteľom (francúzska právnická osoba), keby neboli medzi nimi osobitné vzťahy, môže zdaniť podľa vnútroštátnych predpisov SR a podľa iných ustanovení zmluvy. Za osobitné vzťahy medzi dlžníkom a veriteľom sa považujú vzťahy zahraničných závislých osôb definované v ustanovení § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov. Suma úroku, ktorú by bol dlžník dohovoril s veriteľom, keby neboli medzi nimi osobitné vzťahy, sa stanoví podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

tags: #financna #sprava #pozicka #podmienky