
Smrť blízkeho je vždy ťažká udalosť, ktorá okrem smútku a s tým súvisiacich povinností často prináša aj právne otázky, najmä ak zosnulý zanechal majetok alebo dlhy. Jednou z komplikovanejších oblastí je dedenie pohľadávok po smrti dlžníka. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, a to s dôrazom na slovenské právne predpisy a judikatúru.
Dedičstvo nezahŕňa len aktíva (majetok a pohľadávky), ale aj pasíva (dlhy) poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. To, či dlh patrí do dedičstva a či prechádza na dediča, nezávisí od toho, či bol zahrnutý notárom do pasív dedičstva. Zákonodarca upravuje dedenie dlhov tak, aby dedičstvo nebolo pre dediča rizikom a aby za poručiteľa nezaplatil na dlhoch viac, než zdedil.
Zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.
Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky „ceny nadobudnutého dedičstva“. Cenu nadobudnutého dedičstva zistíme z rozhodnutia notára (súdneho komisára) v uznesení o dedičstve. Notár nielenže určí aktíva, pasíva dedičstva a čistú hodnotu dedičstva, ale zároveň v rozhodnutí uvedie aj čo a v akej hodnote ten ktorý dedič nadobudne.
Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Príklad: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4M Cdo 18/2009: „V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.“
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Niektorí dedičia potom, čo zistia, že po poručiteľovi ostalo viacero dlhov, pristúpia k tomu, že dedičstvo odmietnu. Iní sa zase v rámci dedičského konania dohodnú tak, že prenechávajú svoj dedičský podiel ostatným dedičom.
Podľa § 199 Civilného mimosporového poriadku na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Ak sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, prípadne ju notár neschváli, pristúpi k likvidácii dedičstva, ktorú upravuje § 205 a nasl.
Podľa Občianskeho zákonníka platí, že dedičia nadobúdajú dedičstvo momentom poručiteľovej smrti. Rovnako platí, že zodpovedajú za náklady spojené s pohrebom a že každý z dedičov zodpovedá do výšky ceny svojho dedičského podielu.
§ 470 Občianskeho Zákonníka: Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda ak súrodenci neodmietli dedičstvo sú aj oni povinní podieľať sa a prispieť na pohreb.
JUDr. Chcela by som Vás poprosiť o radu, ako postupovať v prípade vymáhania nákladov za poslednú rozlúčku s rodičmi. Môj otec zomrel pred piatimi rokmi. Bol v tom čase po druhé zosobášený a jeho partnerka nemala dostatok financií na organizáciu pohrebu. Na pohrebe sme sa dozvedeli, že túto službu hradí obec, ktorá si náklady následne bude vymáhať od manželky môjho otca. Keďže bola komunita oboznámená so zložitou finančnou situáciou, v deň pohrebu ma starosta obce vyzval, aby som polovicu nákladov uhradila ja ako dcéra. Nezostávalo mi nič iné, než súhlasiť - pohrozil mi totiž, že v prípade nesúhlasu pohrebná služba môjho otca nepochová. Ráda by som teda poprosila o radu, ako navrhnúť vymáhanie časti sumy, ktorú som uhradila na pohreb otca, od mojich súrodencov. Druhý problém sa objavil nedávno - zomrela naša mama a organizácia jej pohrebu sa opäť pripisuje na moje konto. Moji súrodenci aj v tomto prípade odmietajú akúkoľvek finančnú spoluúčasť. Hoci sme s mamou posledných 10 rokov neboli v kontakte, nemôžem ju nechať bez pohrebnej služby.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Dobrý deň, rada by som sa opýtala, či môžem žiadať peniaze za pohreb, ktorý som zaplatila ja. Zomrel môj manžel, mal tri dcéry, ktoré na pohreb neprispeli, ale dedičstvo prijali. Nechcú prispieť.
Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. "(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že dedičia zodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli v hodnotovom vyjadrení /v €/. Teda nie sú to len aktíva, ale v podstate aj pasíva, ktoré prináša samotné prijatie dedičstva. Primeranosť nákladov sa posudzuje aj podľa osoby poručiteľa, rozsahu zdedeného majetku dedičmi. Odporúčam dedičkám poslať výzvu k úhrade nákladov na pohreb, pričom im pošlite aj kópie dokladov a žiadajte, aby uhradili tieto náklady podľapomeru k zdedenému majetku /po 1/3/ a určite im primernap lehotu.
Rodičovský hrob je zahrnutý do dedičského konania.
Bude sa meniť príspevok na pohreb, nakoľko mám nárok si ho uplatniť až do marca 2025 a neviem, či mám čakať, alebo môžem požiadať teraz, ale ešte v pôvodnej sume cca 80 eur.
Ak vlastné dieťa nechce pochovať otca, pravdepodobne to urobí mesto ako bezdomovca. Má takýto syn právo na dedičstvo? Právo na dedičstvo má v zásade každé dieťa poručiteľa, pokiaľ ho poručiteľ počas svojho života nevydedil v súlade so zákonnými podmienkami. Odmietnutie pohrebu nie je dôvodom na stratu dedičského práva. Ak však syn nechce dediť, môže dedičstvo odmietnuť do jedného mesiaca od upovedomenia o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí byť písomné alebo ústne na súde a je neodvolateľné. Ak by syn dedičstvo odmietol, dedičstvo prechádza na ďalších dedičov, čo môžu byť napríklad vnuci poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, ako mám postupovať v prípade predaja hrobového miesta, za ktoré momentálne platím. Správcom cintorína je mesto. Mám informovať aj správcu o mojom pláne predať hrobové miesto? Na vami položenú otázku uvádzame, že vy ste len nájomcom konkrétnej časti pozemku, ktorý je vo vlastníctve meste a hrobové miesto máte v nájme. Na stránke správy cintorína vášho mesta by mal byť zverejnený postup o tom aké doklady je potrebné predložiť. Ešte sme nemali dedičské konanie. Naša mama už nemala nehnuteľný majetok, len príjem z dôchodku. Na jej účte bola skoro vždy nula. K dňu úmrtia nemala žiadne dlhy. Jedine poplatky za mobil a televíziu, ktoré boli možno zaplatené z dôchodku, ktorý jej ešte prišiel. Mala auto v hodnote asi 3 eur. Ak by išlo vo vašom prípade o majetok nepatrnej hodnoty /nevieme uhádnuť cenu motor. vozidla/, potom ani neprebehne dedičské konanie v pravom slova zmysle, keďže zrejme ide o majetok nepatrnej hodnoty a v tomto prípade bude dedičské konanie zastavené a majetok nepatrnej hodnoty vydaný osobe resp. Citujeme ust. "(1) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
Dnes mi bolo oznámené, že mi zomrela mama. Chcem sa spýtať, či som povinná ju pochovať, keďže sa o mňa celý život nezaujímala. Úvodom poznamenávam, že žiadny zákon Vám ako potomkovi neprikazuje, že ste povinná mamu pochovať. Nebudeme moralizovať, ale v podstate ide o poslednú vec, ktorú môžete pre ňu urobiť, aj keď plne chápeme Vašu sitáciu. Podľa ust. § 30 ods. Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak pohreb zabezpečí a uhradí obec, táto si bude môcť v dedičskom konaní po poručiteľke uplatniť náklady spojené s pohrebom. Toto môže obec urobiť aj po skončení dedič. konania a náklady spojené s pohrebom vymáhať od dedičov v súlade sa : ust. § 470 Obč. "(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Chcela by som Vás poprosiť o radu. Týka sa to úmrtia nášho známeho, starého pána, ktorý žil sám a jeho rodina sa o neho nezaujímala. Prišlo nám samozrejme vhodné, že mu vybavíme pohreb, no dozvedeli sme sa, že ten, kto vybavuje pohreb, je potom predvolaný na predloženie dokumentov k dedičskému konaniu. Je to prosím pravda? Neradi by sme mali problémy len preto, že sme chceli zomrelému vybaviť miesto, kde mu môžeme priniesť kvety po jeho smrti. Keďže ste zaobstarávali pohreb, ak chcete náklady na pohreb vyporiadať v dedičskom konaní, potom je potrebné notárovi predložiť prísl. doklady o úhrade pohreb. nákladov. Tieto budete môcť uplatniť v dedič. konaní od dedičov poručiteľa, kde v zmysle ust. § 470 Obč. "(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Zrejme sú Vám známe údaje o poručiteľovi, a pokiaľ chcete vedieť, ktorý notár bude dedičstvo po poručiteľovi prejednávať, toto môžete zistiť v rozvrhu práce príslušného okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa a dátumu jeho úmrtia. Treba hľadať v rozvrhu práce prísl.
Z dôvodu dlhov poručiteľa uvažujete o možnosti odmietnuť dedičstvo. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Vychádzajúc z citovanej normy možno skonštatovať, že v prípade dedenia, by nemala nastať situácia, že dedič sa po dedení ocitne v horšom právnom postavení, než predtým, pretože zodpovednosť za poručiteľove dlhy je limitovaná cenou nadobudnutého dedičstva, resp. Rovnako je potrebné počítať s tým, že dedičstvo nemôže odmietnuť taký dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce.
Zákon nepripúšťa možnosť pripojiť k odmietnutiu dedičstva výhrady alebo podmienky. Inak povedané, dedičstvo je potrebné odmietnuť bezvýhradne a bezpodmienečne. Rovnako nie je prípustné, aby sa dedičstvo odmietlo iba sčasti.
Prípadné odmietnutie dedičstva je potrebné starostlivo zvážiť, pretože v zmysle zákona nemožno vyhlásenie o odmietnutí dedičstva odvolať (vziať späť).
Vzhľadom na Vašu obavu ohľadom toho, že ak dedičstvo odmietnete, nastúpia na Vaše „dedičské“ miesto Vaše deti (vnuci a vnučky poručiteľa) je potrebné ozrejmiť právnu úpravu reprezentácie v tzv. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Zákonná dikcia druhého odseku citovaného ustanovenia hovorí o „dieťati, ktoré nededí“. Pod túto zákonnú formuláciu možno zahrnúť potomkov detí poručiteľa, ktoré zomreli skôr ako poručiteľ, ale aj potomkov detí, ktoré síce poručiteľa prežili, avšak odmietli dedičstvo, sú nespôsobilé dediť, boli vydedené alebo sa na ne v zmysle zákona neprihliada.
Pokiaľ uvažujeme o dedení poručiteľových vnukov a vnučiek, pre úplnosť je potrebné ozrejmiť aj dedičskú spôsobilosť tzv. nascitura (počatého, ale zatiaľ nenarodeného dieťaťa).
Právna subjektivita nascitura, a tým aj spôsobilosť byť dedičom, je podmienená tým, že sa dieťa narodí živé (k tomu pozri ustanovenie § 7 ods. Predpokladom dedenia nascitura je, že k jeho počatiu došlo ešte pred poručiteľovou smrťou, že sa počaté dieťa aj skutočne narodí živé a že pochádza od zomretého poručiteľa, resp. od jeho potomka (ak ide o prípad dedenia vnuka, resp. V dedičskom konaní nie je možné pokračovať, kým sa dieťa, t.j. predpokladaný dedič, nenarodí. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Pri fyzickej osobe preto postačuje, aby aspoň na krátky čas prežila poručiteľa.
Z praktického hľadiska odmietnutím dedičstva nevyriešite komplexne situáciu ohľadom exekučne zaťaženého podielu na nehnuteľnosti, ktorý patril poručiteľovi.
Najskôr je potrebné vysvetliť, že smrťou dlžníka (vášho švagra) jeho dlhy nezanikajú, ale stávajú sa predmetom dedičského konania. Dedičia dedia nielen majetok, ale aj dlhy poručiteľa, avšak len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
Ak sú dedičmi maloleté deti, tieto deti môžu dediť, ale za nich v dedičskom konaní koná ich zákonný zástupca (zvyčajne matka). Ak by dedičstvo bolo predlžené (teda dlhy prevyšujú majetok), zákonný zástupca môže v mene maloletých detí dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je potrebné urobiť výslovným vyhlásením na súde v lehote do jedného mesiaca od toho, ako bol dedič o práve dedičstvo odmietnuť upovedomený. Ak zákonný zástupca v mene maloletých detí dedičstvo neodmietne, deti budú dediť, ale za dlhy poručiteľa budú zodpovedať len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva, nie celým svojím majetkom. V prípade maloletých je potrebný súhlas súdu na odmietnutie dedičstva.
Vo Vašej otázke sa pýtate, či sa v praxi stáva, že v dedičskom konaní nie sú všetky dlhy poručiteľa vyčíslené (napríklad je uvedený len dlh 80 eur), a následne sú dedičia vyzvaní na zaplatenie oveľa vyššej sumy (napríklad 16 000 eur) veriteľovi.
Najskôr je potrebné vysvetliť, ako sa v dedičskom konaní pos…
Dedičské konania vo veľkej väčšine prípadov prebiehajú bez sporov. Avšak, ľudský faktor a osobná citová zaujatosť môžu viesť k nezhodám medzi dedičmi. Najčastejšie príčiny sporov zahŕňajú nespokojnosť s rozdelením majetku, vedomosť o neobvyklom dare pre iného dediča, záujem viacerých dedičov o konkrétnu vec, alebo problémy s pohľadávkami a záväzkami.
Notári, ktorí prejednávajú dedičské konania, nemajú právomoc riešiť spory. V prípade sporu je vhodné obrátiť sa na advokáta, ktorý vyhodnotí situáciu a odporučí vhodný postup. Advokát sleduje záujem klienta a vie posúdiť, či je sporná otázka dôvodná a aké práva môže klient uplatniť. Alternatívou je mediátor, ktorý sa venuje mimosúdnemu riešeniu sporov. Ak dohoda nie je možná, nezostáva iné, ako vec riešiť súdnou cestou.
Univerzálna rada neexistuje, ale vždy je jednoduchšie dohodnúť sa. Dedičia by sa mali baviť vecne a svoje požiadavky zdokladovať. Korektná a vecná komunikácia však nie je vždy možná kvôli citovej zaujatosti. V takýchto prípadoch je vhodné zastúpenie advokátom alebo mediátorom.
Pojmy ako "napadnúť osvedčenie o dedičstve" alebo "napadnúť závet" sa používajú v bežnej reči. V odbornom jazyku ide o právne prostriedky na zvrátenie účinkov týchto listín. Osvedčenie o dedičstve je po nadobudnutí právoplatnosti konečné rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva. Ak dedič nesúhlasí so závetom alebo listinou o vydedení, môže sa súdnou cestou domáhať určenia ich neplatnosti.
Ak sa dedič rozhodne napadnúť darovaciu zmluvu alebo platnosť závetu, musí podať žalobu na súd. Žaloba musí obsahovať údaje o tom, kto ju podáva, akej veci sa týka, čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je určená. Žaloba musí obsahovať aj označenie účastníkov konania, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a čoho sa žalobca domáha.
Súd skúma, či má žaloba predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky konania. Ak sú splnené, súd sa začne zaoberať vecou samou. Súd skúma, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáha, a či sa rozhodnutím odstraňuje neistota vzťahu účastníkov konania. Je potrebné preukázať obsahové alebo formálne vady právneho úkonu, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Súd sám nevyhľadáva dôkazy a rozhodne na základe situácie, ako mu ju objasní žalobca, prípadne na základe dôkazov, ktorými sa bráni žalovaný.
Existuje rozdiel medzi spormi o rozdelenie zdedeného majetku a spormi o to, či nejaká časť majetku do dedičstva patrí alebo nie. Nespokojnosť s rozdelením majetku sa rieši v rámci dedičského konania, pričom je nesporné, čo je predmetom dedičstva. Spor vzniká o to, či je rozdelenie dedičstva správne, resp. v súlade s poslednou vôľou poručiteľa a so zákonom. V druhom prípade je predmetom sporu, či časť majetku patrila alebo nepatrila do dedičstva.
Závet je možné napadnúť až po smrti poručiteľa, v rámci dedičského konania. Počas života poručiteľa nie je na určení neplatnosti závetu naliehavý právny záujem, pretože závet môže byť do smrti poručiteľa zmenený alebo odvolaný.
Ak dotknutý dedič nesúhlasí s dôvodmi vydedenia, má možnosť domáhať sa na súde žalobou o určenie neplatnosti vydedenia. Poručiteľ môže vydediť svoje dieťa, resp. potomka, len zo zákonných dôvodov. Dôvod musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený a konkretizovaný.
tags: #vymahanie #pohľadávky #od #dediča #postup