Vymáhanie Pohľadávky po Ukončení Reštrukturalizácie: Podmienky a Dôsledky

Článok sa zameriava na problematiku vymáhania pohľadávok po ukončení reštrukturalizácie, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a ich dopad na veriteľov a dlžníkov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na praktické aspekty a dopady pre rôzne zainteresované strany.

Úvod do Preventívnej Reštrukturalizácie

Národná rada schválila návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorého cieľom je pomôcť podnikateľom v ťažkostiach. Nová právna úprava zavádza preventívne konanie ako účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Toto konanie má umožniť dlžníkovi pokračovať v činnosti, zachovať životaschopnosť a predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívne konanie môže byť verejné alebo neverejné.

Základným cieľom tohto zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok "hrozí". Tým sa má zabrániť úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní. Súčasne by sa malo zabrániť strate pracovných miest a know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, a zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okrem uvedeného zákon upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Zákon nadobúda účinnosť od 1. mája 2022, väčšina ustanovení však nadobudne účinnosť až 17. júla 2022. Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.

Transparentnosť a Odbornosť Správcov

Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti. Táto komisia bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky.

Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a rovnako k zmenám v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade s navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pričom navrhovaná právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Predmet a Rozsah Úpravy

Tento zákon upravuje niektoré nástroje napomáhajúce riešeniu hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a to verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Upravuje aj riešenie úpadku dlžníka, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Zákon sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku dlžníka, ktorý je vylúčený z pôsobnosti všeobecného predpisu o konkurznom konaní.

Kľúčové Pojmy v Preventívnom Konaní

Pre lepšie porozumenie problematiky je dôležité definovať niektoré kľúčové pojmy, ktoré sa v kontexte preventívneho konania a vymáhania pohľadávok používajú:

• Spriaznená osoba a spriaznená pohľadávka: Definícia podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Súhlas veriteľa s poskytnutím dočasnej ochrany nezakladá spriaznenosť.
• Podriadený veriteľ: Definícia podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní.
• Zabezpečovacie právo, zabezpečený veriteľ a zabezpečená pohľadávka: Definícia podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Za zabezpečeného veriteľa sa nepovažuje veriteľ, ktorého zabezpečená pohľadávka nemôže byť uspokojená aspoň sčasti z predmetu zabezpečovacieho práva.
• Drobný veriteľ: Veriteľ s celkovými pohľadávkami voči dlžníkovi v celkovej sume najviac 500 eur. Na tento účel sa neprihliada na pohľadávky nadobudnuté postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia.
• Malý veriteľ: Veriteľ, ktorý má menej ako 10 zamestnancov a podľa poslednej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky má ročné tržby a hodnotu majetku nižšie ako 2 000 000 eur. Na tento účel sa neprihliada na pohľadávky nadobudnuté postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia.
• Relevantný veriteľ: Veriteľ, ktorého nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 20 % všetkých nespriaznených pohľadávok.
• Významný veriteľ: Veriteľ, ktorého nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 5 % všetkých nespriaznených pohľadávok.
• Sporný veriteľ: Veriteľ, ktorého pohľadávku dlžník celkom alebo sčasti neuznáva, ak je označený v zozname veriteľov ako sporný veriteľ. V časti, v ktorej je pohľadávka sporného veriteľa nesporná, je takýto veriteľ nesporným veriteľom.
• Verejnoprávny veriteľ: Veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi vznikla z verejnoprávneho vzťahu.
• Známy veriteľ: Veriteľ, o ktorom dlžník účtuje ako o veriteľovi, ako aj ten, o koho pohľadávke voči nemu dlžník vie alebo musí vedieť.
• Financovanie: Poskytnutie úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá.
• Kvalifikovaná skupina veriteľov: Veriteľ alebo skupina veriteľov, ktorých nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 10 % všetkých nespriaznených pohľadávok.
• Nefinančná pohľadávka: Iná pohľadávka ako pohľadávka z úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá; pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa za nefinančnú pohľadávku nepovažuje.
• Najlepší alternatívny scenár: Postavenie veriteľa v prípade ďalšieho najlepšieho alternatívneho scenára, ak by verejný preventívny reštrukturalizačný plán nebol potvrdený súdom.
• Nový záväzok: Záväzok, ktorý vznikol od začiatku kalendárneho mesiaca, v ktorom sa poskytla dočasná ochrana.
• Starý záväzok: Záväzok, ktorý vznikol pred začiatkom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa poskytla dočasná ochrana.
• Pracovnoprávny nárok: Mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vrátane nárokov na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Rozhodný deň: Prvý deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol podaný návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
• Spoločník: Akcionár, spoločník, člen družstva alebo iná osoba s majetkovou účasťou na dlžníkovi.
• Podiel: Obchodný podiel, akcia a iná majetková účasť na dlžníkovi.
• Štatutárny orgán dlžníka: Štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka.
• Vznik pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu: Okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia; v pochybnostiach sa predpokladá, že pohľadávka vznikla právoplatnosťou rozhodnutia súdu alebo okamihom písomného uznania dlžníkom.
• Vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu: Okamih, kedy bol dlžník prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Úloha Poradcu v Preventívnom Konaní

Pri riešení hroziaceho úpadku štatutárny orgán dlžníka zváži využitie poradcu, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie, ktoré je potrebné pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka, a požíva dôveru relevantných veriteľov; štatutárny orgán dlžníka môže využiť viacerých poradcov. Dlžník je vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii povinný využiť poradcu; to neplatí, ak získa súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1.

Ak štatutárny orgán dlžníka zvažuje využitie poradcu pri riešení hroziaceho úpadku, informuje o tom relevantných veriteľov. Pri výbere a využití poradcu štatutárny orgán dlžníka prihliada najmä na odbornosť poradcu a odporúčania a výhrady relevantných veriteľov k poradcovi je povinný dôkladne zvážiť. O každej zmene poradcu je dlžník povinný informovať veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, a veriteľský výbor.

Dlžník je povinný v návrhu, koncepte verejného plánu (ďalej len „koncept plánu“) a verejnom pláne uviesť všetkých poradcov, ktorých využil, využíva alebo plánuje využiť pri riešení hroziaceho úpadku, spôsob určenia výšky odmeny každého poradcu, uhradenú a neuhradenú sumu odmeny každého poradcu a predpokladanú celkovú sumu odmeny každého poradcu.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Povinnosti poradcu:

• Vypracúva projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, alebo sa k nim vyjadruje.
• Skúma obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti, alebo sa k nim vyjadruje.
• Skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možnosti pokračovať v činnosti na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, alebo sa k nim vyjadruje.
• Poskytuje dlžníkovi a správcovi stanovisko ku konceptu plánu a verejnému plánu, vrátane informácie o tom, či bol verejný plán vypracovaný v súlade s odporúčaniami poradcu a o tom, ktoré odporúčania poradcu neboli vo verejnom pláne zapracované alebo sú v rozpore s vypracovaným verejným plánom.
• Na žiadosť dlžníka, správcu alebo relevantného veriteľa poskytuje riadne a včas stanovisko k otázkam týkajúcim sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka.
• Poskytuje súhlas s úkonom dlžníka podľa § 19 ods. 1, vrátane zdôvodnenia svojho rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí súhlasu s úkonom dlžníka.
• Pripravuje alebo sa vyjadruje k testu hroziaceho úpadku, testu najlepšieho záujmu veriteľov, testu pravidla relatívnej priority a testu životaschopnosti.
• Konať s odbornou starostlivosťou.
• Mať poistenie zodpovednosti za škodu.
• Bez zbytočného odkladu písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak počas preventívneho konania zistí, že je dlžník v úpadku.
• Zúčastniť sa informatívnej schôdze a schvaľovacej schôdze.
• Na činnosti a poskytovanie služieb podľa osobitných predpisov spĺňať podmienky v nich uvedené.

Odmena a Zodpovednosť Poradcu

Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľuje odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej sumy odmeny poradcu za činnosť poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená odmena“) veriteľský výbor; v schválenej výške odmeny a neuhradenej odmeny sa poradca považuje za nedotknutého. Ak veriteľský výbor neschváli odmenu alebo neuhradenú odmenu, v tejto výške sa považuje odmena alebo neuhradená odmena za nevymáhateľnú do splnenia verejného plánu a dlžník je povinný zdržať sa jej plnenia do splnenia verejného plánu.

Odmena poradcu musí byť primeraná s ohľadom na pomery dlžníka. V rozsahu, v akom je odmena poradcu neprimeraná, jej môže odporovať každý veriteľ; za neprimeranú odmenu sa považuje odmena poradcu, o ktorej tak rozhodne veriteľský výbor, ibaže poradca preukáže opak. Suma odmien poradcov sa považuje za primeranú, ak v súhrne nie je vyššia ako jedno percento z obratu dlžníka za posledný kalendárny rok podľa priebežnej účtovnej závierky podľa § 17 ods. 2 alebo podľa poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, najviac však vo výške 50-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Pri porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá poradca dlžníkovi za škodu. Dohody medzi poradcom a dlžníkom, ktoré vylučujú zodpovednosť poradcu, sú zakázané. Dohody medzi poradcom a dlžníkom, ktoré obmedzujú zodpovednosť poradcu, sú zakázané; to neplatí, ak takúto dohodu schváli veriteľský výbor. Ak je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, nároky zo zodpovednosti za škodu uplatňuje správca. Pri úmyselnom porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá poradca veriteľom za škodu, ktorú im tým spôsobil.

Povinnosti Štatutárneho Orgánu Dlžníka

Ak sa rieši hroziaci úpadok v preventívnom konaní, štatutárny orgán dlžníka je povinný postupovať proaktívne, snažiť sa o konsenzuálne riešenie hroziaceho úpadku a je povinný postupovať tak, aby neohrozil dosiahnutie účelu preventívneho konania. Štatutárny orgán dlžníka je vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii povinný poskytovať veriteľom všetky podstatné informácie potrebné k prijatiu informovaných rozhodnutí.

Daňové Aspekty Odpisu Pohľadávok v Reštrukturalizácii

Od 1. januára 2015 je možné zahrnúť odpis pohľadávky v menovitej hodnote vrátane príslušenstva voči dlžníkom v reštrukturalizácii (§ 19 ods. 2 písm. h/ bod 2 zákona o dani z príjmov) do daňových výdavkov len v prípade, ak bola pohľadávka vrátane príslušenstva zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Reštrukturalizácia prebieha na základe reštrukturalizačného plánu (ďalej len „RP“), čo podľa § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník RP“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov RP, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka.

Príklad 1: Odpis Pohľadávky po Potvrdení RP

Spoločnosť ako veriteľ prihlásila do reštrukturalizačného konania v októbri 2021 pohľadávku za službu voči dlžníkovi v reštrukturalizácii v menovitej hodnote 2 500 €. K pohľadávke bola vytvorená k 31.12.2021 OP, ktorá v súlade s § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov bola aj daňovým výdavkom. Dňa 15. 2. 2022 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o potvrdení RP súdom, podľa ktorého veriteľovi patrí 20 % -tné uspokojenie pohľadávky.

V tomto prípade, zvyšných 80 % pohľadávky pri jej odpise bude daňovým výdavkom v roku, kedy k odpisu dôjde. Právoplatné uznesenie o potvrdení RP nemôže byť považované za výsledok reštrukturalizačného konania, na základe ktorého by veriteľ vykonal odpis pohľadávky alebo jej časti, ktorá nie je zahrnutá v RP, do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na ustanovenie § 159 ods. 1 a § 161 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich z RP, stáva sa tento vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným a dlžník je povinný plniť pôvodnú pohľadávku veriteľa (v rozsahu, v akom bola prihlásená), alebo vyhlásiť konkurz.

V prípade vyhlásenia konkurzu veritelia prihlasujú pôvodnú výšku pohľadávok a teda nemôže nastať odpis časti pohľadávky, ktorá nie je zahrnutá v RP v momente potvrdenia RP súdom. Na základe potvrdeného RP súdom spoločnosť zúčtuje OP (391/547) v sume 500 €, ktorá je súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Pohľadávka na základe potvrdeného RP bola aj do 31.12.2022 uhradená. Po splnení RP nasleduje zúčtovanie OP z dôvodu vyradenia majetku (pohľadávky) vo výške 80 % (2 000€) účtovným zápisom 391/311.

Príklad 2: Neprihlásená Pohľadávka

Na prihlášku veriteľa doručenú po 30 dňovej lehote v prípade reštrukturalizácie sa neprihliada. Podľa §155 ods.2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení RP zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka, to platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Ak veriteľ riadne a včas neprihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie, nemôže tvoriť daňovo uznanú OP podľa §20 ods.10 zákona o dani z príjmov, ani uplatniť odpis pohľadávky podľa §19 ods.2 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Pri odpise pohľadávky môže postupovať podľa §19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov, ale do daňových výdavkov môže zahrnúť odpis pohľadávky len do výšky OP, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa §20 ods.14 zákona o dani z príjmov. Ak v minulosti bola tvorená OP podľa §20 ods.14 zákona o dani z príjmov, pri jej odpise sa uplatní §17 ods.28 písm. b) zákona o dani z príjmov, tzn. daňovník zvýši základ dane o sumu daňovej OP a zníži o výdavok podľa §19 ods.2 písm. r) zákona o dani z príjmov.

V prípade, ak veriteľ riadne a včas neprihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie, zanikol nárok na jej vymáhanie a veriteľ nesplnil podmienky odpisu pohľadávky ustanovené v §20 ods.14 zákona o dani z príjmov:

• Netvoril daňovo uznanú OP, nemôže ju začať tvoriť podľa §20 ods.
• Čiastočne tvoril daňovo uznanú OP, nemôže pokračovať postupne v jej tvorbe až do výšky podľa §20 ods.14 písm.

Kedy Uplatniť Odpis Neuhradenej Časti Pohľadávky?

Právoplatné uznesenie o potvrdení RP súdom ešte nemôže byť považované za výsledok reštrukturalizačného konania, na základe ktorého by daňovník ako veriteľ vykonal odpis pohľadávky vo výške pohľadávky alebo jej časti, ktorá nie je zahrnutá v RP, podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Vzhľadom na ustanovenia § 159 ods. 1 a § 161 ods.

Konkurz Verzuz Reštrukturalizácia: Rozdiely a Podmienky

Podnikateľský subjekt v úpadku má v zásade len dve možnosti riešenia svojej insolventnosti. Jednou z nich je reštrukturalizácia, kedy podnikateľský subjekt zostáva na trhu a spláca svoje záväzky veriteľom podľa schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu a druhá možnosť je likvidačný konkurz, kedy bude predmetom speňaženia všetok majetok úpadcu.

Čo je Reštrukturalizácia?

Reštrukturalizácia (formálna - upravená zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších noviel) je ozdravný proces pod dohľadom súdu, reštrukturalizačného správcu a veriteľov. Reštrukturalizovať možno len právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, za predpokladu, že v reštrukturalizácii možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov ako by dosiahli v likvidačnom konkurze a bude zachovaná podstatná časť prevádzky podniku dlžníka. Celý proces reštrukturalizácie je orientovaný na schválenie reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov a následné potvrdenie tohto schváleného reštrukturalizačného plánu súdom. Reštrukturalizačný plán jeho schválenie a potvrdenie je to o čo v reštrukturalizácii dlžníka ide.

Reštrukturalizačný plán je dohoda s veriteľmi, ktorá určuje:

• Komu?
• Kedy?
• Čo?
• Koľko?

Plnenie reštrukturalizačného plánu začína po potvrdení plánu a skončení reštrukturalizácie. Treba teda odlíšiť reštrukturalizáciu dlžníka od obdobia plnenia reštrukturalizačného plánu. Plnenie reštrukturalizačného plánu je spravidla rozložené na 5 rokov počas ktorých najčastejšie v splátkach dlžník uspokojuje svojich veriteľov.

Reštrukturalizačný plán by nemal byť len o „odpísaní“ časti záväzkov, ale aj o zmenách v reštrukturalizovanej spoločnosti, ktoré budú viesť k tomu, aby sa už neopakovala situácia kedy sa firma (dlžník) dostala do úpadku, alebo je úpadok hrozil. V každom prípade zmena výšky a splatnosti záväzkov je hlavný hnací motor v motivácií podnikateľských subjektov absolvovať reštrukturalizáciu.

Kto je Vhodný na Reštrukturalizáciu?

Nie každý podnikateľský subjekt, ktorý je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí sa dá reštrukturalizovať, alebo je preň reštrukturalizácia vhodná. O tom či je podnikateľský subjekt reštrukturalizovateľný rozhodujú jeho záväzky a jeho schopnosť tieto záväzky plniť. Ak má napríklad dlžník väčšinu veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, jeho reštrukturalizácia bude dosť otázna a to z dôvodu, že veritelia, ktorý môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci sú podľa zákona nesúhlasiaci s plánom, ibaže súhlasia s plánom v súlade s predpismi upravujúcimi poskytnutie štátnej pomoci, prípadne sa v pláne pre nich naprojektuje, že budú plánom budú ich pohľadávky nedotknuté. Iná situácia bude, ak väčšinu veriteľov budú tvoriť zabezpečení veritelia, iná situácia nastane, ak väčšinu veriteľov budú tvoriť nezabezpečení veritelia.

Ďalšou otázkou je, či reštrukturalizácia je pre dlžníka vhodná. To záleží od toho o čo všetko sa má v reštrukturalizácii zabojovať. Ak má spoločnosť neprenosné certifikáty, ktoré je veľmi ťažké získať a sú veľmi drahé, asi je o čo stáť.

Povinnosti Štatutárneho Orgánu v Krízovej Situácii

V prípade, že spoločnosť sa dostane do krízy, štatutárny orgán má určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Napríklad, ak je spoločnosť predlžená, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak má tu možnosť reštrukturalizovať sa, ak s tým súhlasia veritelia. Ak dlžník už je zákonom nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku, je rozhodujúce, či záväzky sú splatné, alebo nie. Štatutárny orgán je povinný sledovať svoju situáciu a vyhodnocovať svoje hospodárske parametre.

Podľa § 11 ods. a reštrukturalizácií § 11 ods. základného imania pre akciovú spoločnosť (12 500 EUR). Ak štatutárny orgán zistí, že spoločnosť je v kríze, mal by zvážiť možnosť osloviť odborníka, ktorý mu poradí, ako ďalej postupovať. V prípade, že štatutárny orgán zanedbá svoje povinnosti, môže byť za to sankcionovaný.

#

tags: #vymahanie #pohľadávky #po #ukončení #reštrukturalizácie #podmienky