Vymáhanie Pohľadávok: Komplexný Priebeh od Definície po Úspešné Zabezpečenie

Vymáhanie pohľadávok je komplexný proces, ktorý si vyžaduje hlboké znalosti právneho rámca a včasné vykonávanie právnych úkonov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku vymáhania pohľadávok, od definície základných pojmov až po rôzne stratégie a možnosti, ktoré majú veritelia k dispozícii.

Zabezpečovacie Prostriedky a Ich Význam

Právny inštitút ručenia patrí tak ako i zmluvná pokuta či záložné právo medzi zabezpečovacie prostriedky, ktorých hlavný význam spočíva predovšetkým v zabezpečení záväzkov a posilnení postavenia veriteľa. Zabezpečovacie prostriedky možno definovať ako právne inštitúty, ktorých úlohou je predovšetkým upevniť postavenie veriteľa. Výberom a nasadením vhodného zabezpečovacieho prostriedku veriteľ do určitej miery eliminuje riziko neuspokojenia pohľadávky a dlžník tak zároveň zvyšuje svoju kredibilitu pri preberaní záväzku.

Nesprávnym nasadením zabezpečovacieho inštitútu veriteľ svoje postavenie neposilní a prípadné vymáhanie pohľadávok tak eventuálne oslabí. V prípade, pokiaľ sa zainteresovaní účastníci právneho vzťahu, a teda veriteľ a dlžník, vzájomne dohodnú na nasadení inštitútu ručenia, jeho následný priebeh a reálne uplatnenie musí spĺňať určité náležitosti a predpoklady. V prvom rade je ručenie dobrovoľným prejavom vôle ručiteľa, ktorý ako tretia osoba vstupujúca do tohto právneho vzťahu preberá na seba suplujúcu povinnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa, čím prijíma možnosť, že veriteľ bude vymáhať pohľadávku od neho. Ručenie ako vyjadrený prejav vôle musí byť však i písomne deklarovaný, pričom na základe jeho existencie sa ručiteľ osobne zaviaže k uspokojeniu pohľadávky v prípade zlyhania dlžníka. V súvislosti s pozíciou ručiteľa je však potrebné konkrétne definovať jeho postavanie, kedy ručiteľ ako tretia zainteresovaná osoba nevstupuje do tohto záväzkového vzťahu na pozíciu dlžníka, ale jeho výhradná povinnosť vyplýva z povinnosti plniť záväzok vedľa dlžníka. Zreteľná odlišnosť v uvedenom vyjadrení je podporená jednak právnou skutočnosťou, na základe ktorej je záväzok ručiteľa založený, ale aj na konkrétnej dobe vzniku a splatnosti záväzku.

Formálne Náležitosti Ručenia

Medzi stanovené požiadavky na formálnu stránku vyhlásenia patrí jasne sformulované vyhlásenie prejavu vôle ručiteľa z hľadiska ručenia za konkrétneho dlžníka, a teda i presné definovanie osoby dlžníka, a to spolu i s uvedením jedinečného identifikátora ako napríklad rodné číslo, dátum narodenia alebo číslo občianskeho preukazu. Okrem uvedeného patrí medzi základné náležitosti vyhlásenia i definovanie hodnoty či iných parametrov predmetného záväzku, na ktoré sa vyhlásenie ručiteľa vzťahuje.

Právna úprava inštitútu ručenia je vo svojej podstate oveľa komplexnejšia, a to predovšetkým vzhľadom na individuálnu povahu jednotlivých prípadov, ktoré je potrebné vždy náležite posúdiť a vyvodiť tak možnosti vymáhania pohľadávok tohto charakteru.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Upomínacie Konanie

Pojem upomínacieho konania je v našom právnom systéme zaužívaný pomerne krátko. Zákon o upomínacom konaní nadobudol účinnosť dňa 01.02.2017. Dôležitosť upomínacieho konania naberá na opodstatnení práve v tomto období. Je tým myslené obdobie, kedy podnikatelia začali žiadať o poskytnutie dočasnej právnej ochrany. Pre priblíženie by sme radi predostreli zásadný význam veci. V prípade, že veriteľovi vznikla pohľadávka a s dlžníkom sa nie je možné mimosúdne dohodnúť, veriteľovi následne ostávajú len dve možnosti. Pohľadávku odpustiť alebo v jej vymáhaní konať súdnou cestou. Dočasná právna ochrana však pre mnoho veriteľov pôsobí veľmi mätúco. Veritelia majú tendenciu nekonať v prípade dlžníkov, ktorým bola pridelená dočasná právna ochrana, čo môže byť veľkou chybou. Pokiaľ je subjekt veriteľom a eviduje pohľadávku, stále má možnosť domáhať sa svojich práv na príslušnom súde. Prostredníctvom súdnej cesty bude veriteľovi pohľadávka priznaná a následne môže veriteľ získať exekučný titul. Získaním exekučného titulu veriteľ nadobúda právo pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Exekučné konanie síce môže začať až po ukončení dočasnej právnej ochrany, avšak jeho získanie vytvára veriteľovi určitú výhodu, kedy po uplynutí dočasnej právnej ochrany, mu bude stačiť už iba podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul veriteľovi zároveň zaručuje, že jeho pohľadávka nebude premlčaná. Predpokladom pre získanie exekučného titulu je však predovšetkým podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. V prípade upomínacieho konania sa návrh na vydanie platobného rozkazu podáva výlučne elektronicky, a zároveň len prostredníctvom príslušného súdu, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica. Na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom súd vydá platobný rozkaz a doručí ho do elektronickej schránky žalovaného (alebo poštou, ak žalovaný nemá elektronickú schránku). Lehota pre vydanie platobného rozkazu býva spravidla 10 pracovných dní. Žalovaný má po obdržaní platobného rozkazu dve možnosti. Prvou možnosťou je vo veci nenamietať a dlh uznať alebo môže vo veci podať odpor. Odpor musí byť však podaný včas a zároveň musí obsahovať vecné odôvodnenie. Žalovaný môže podať odpor voči platnému rozkazu v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Zmluvy a Vymáhanie Pohľadávok

Kúpna Zmluva a Zmluva o Dielo

V minulom blogu sme sa venovali téme kúpnej zmluvy a jej príprave. Zmluva, ktorá sa s kúpnou zmluvou často zamieňa je zmluva o dielo. Táto zmluva, podobne ako aj kúpna zmluva, je upravená viacerými právnymi predpismi. Pri jej uzatváraní je dobré vedieť, čo sa presne rozumie pod pojmom “dielo” a následne si vybrať správny typ zmluvy ako aj právny predpis, podľa ktorého ju chcete uzatvoriť. Ak si ju ale chcete pripraviť sami, vedieť potrebujete aj to, čo takáto zmluva musí obsahovať.

S kúpnymi zmluvami sa v bežnom živote stretávame pomerne často. Nie vždy si to však uvedomujeme, nakoľko mnohé z nich nemajú písomnú formu. Netreba teda nič čítať ani podpisovať. Dobrým príkladom je nákup v obchode. Vyberiete si želaný tovar (predmet kúpy) a zaplatíme kúpnu cenu. S predávajúcim tak uzatvárate kúpnu zmluvu, ktorej obsah zvyčajne nie je potrebné riešiť. Čo však v prípade ak predávate/kupujete niečo väčšie ako napr. auto, byt alebo pozemok? Alebo ak niekomu dodávate tovar, za ktorý bude zaplatené až neskôr? Risk pre obe strany tu výrazne rastie a s ním aj dôležitosť dobre pripravenej kúpno-predajnej zmluvy. Čo by takáto zmluva mala obsahovať?

Zmluva o Pôžičke a Zmluva o Úvere

Zobrali ste si už niekedy pôžičku? Ak áno, od koho? Bolo to od banky, nebankovej spoločnosti, zamestnávateľa alebo od známeho? Pri všetkých týchto subjektoch sa síce pojem „pôžička“ bežne používa, no zmluvné vzťahy, ktoré tu vznikajú, nemajú ani zďaleka rovnaký právny základ. Inými slovami, niektoré vznikajú na základe zmluvy o pôžičke, iné na základe zmluvy o úvere. Ak ste naopak pôžičku niekomu dali, s najväčšou pravdepodobnosťou ste uzavreli zmluvu o pôžičke. Vymáhanie pohľadávok z takejto zmluvy nie je v praxi ničím zriedkavým. Dobre pripravená zmluva vás však vie do určitej miery ochrániť. Na čo si pri nej dávať pozor? Poďme sa na to spoločne pozrieť. Čo je resp.

Nájomná Zmluva na Byt

V dôsledku rastúcich cien nehnuteľností dopyt po vlastnom bývaní na Slovensku výrazne klesol. Ľudí to viedlo k hľadaniu prijateľnej alternatívy, ktorou je nájom bytu. Z právneho hľadiska ide o inštitút, ktorý predstavuje určité riziká tak pre prenajímateľa ako aj nájomcu. Kým prenajímateľ riskuje hlavne poškodenie svojho majetku, vysoké náklady na energie, či to, že mu nebude zaplatené nájomné, u nájomcu je zase možnosť, že ho prenajímateľ zo dňa na deň vysťahuje. Určitým riešením, ktoré dokáže poskytnúť ochranu obom stranám, je dobre pripravená nájomná zmluva. Tá má pri nájme bytu viacero špecifík, ktoré treba určite poznať, ak sa podobnú zmluvu chystáte uzatvoriť. Čo by nájomná zmluva na byt mala obsahovať?

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Cezhraničné Podnikanie a Vymáhanie Pohľadávok

Činnosť mnohých slovenských podnikov sa čoraz viac orientuje aj na zahraničné trhy. Cezhraničné podnikanie má veľa výhod, no prináša so sebou aj zvýšenú mieru rizika. Jedným z problémov, ktoré môžu nastať, je platobná neschopnosť zahraničného dlžníka a potreba začatia príslušného insolvenčného konania ako je napr. konkurz. Vymáhanie pohľadávok je v takejto situácii jednoduchšie, ak je dlžník príslušníkom niektorého z členských štátov EÚ. EÚ sa totiž snaží túto oblasť aktívne regulovať a zabezpečiť tak koordináciu jednotlivých členských štátov a ich orgánov. Právny rámec tejto problematiky nájdeme v piatej časti zákona č. 7/2005 Z. z.

Zákon o Riešení Hroziaceho Úpadku

Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o riešení hroziaceho úpadku“) je významnou novelou insolvenčného práva, ktorej cieľom je systematická úprava hroziaceho úpadku. Za týmto účelom bola do slovenského právneho poriadku zavedená nielen definícia hroziaceho úpadku ale aj preventívne konania, prostredníctvom ktorých môže dlžník svoju finančnú situáciu začať včas riešiť a predísť tak úpadku ako aj následnému konkurzu. Dlžník pritom môže využiť dva druhy preventívneho konania a to verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Zákon okrem toho upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorým dáva dlžníkovi čas na obnovu svojej životaschopnosti. Ako tieto inštitúty ovplyvnia veriteľov? Aké práva a povinnosti im z nich vyplývajú?

Reštrukturalizácia a Konkurz

Téme reštrukturalizácie sme sa na našom blogu venovali už niekoľkokrát. Všeobecný úvod k tejto problematike nájdete v článku Reštrukturalizácia - cesta k ozdraveniu podniku a jej jednotlivé fázy načrtávame v článku Reštrukturalizácia a jej procesný postup. Nakoľko však ide o pomerne zložitý proces, radi by sme sa k tejto téme vrátili a podrobnejšie rozobrali hlavný dokument reštrukturalizácie - reštrukturalizačný plán. Ak ste sa ocitli alebo sa niekedy ocitnete v pozícii veriteľa, ktorého dlžník prechádza procesom reštrukturalizácie, vedzte, že jej samotné povolenie súdom je signálom toho, že dlžník chce a bude bojovať za záchranu svojho podniku. To má svoje výhody aj z hľadiska vymáhania pohľadávok.

Omeškanie dlžníka a následné vymáhanie pohľadávky veriteľom býva často zdĺhavou a nepríjemnou záležitosťou pre obe strany. Ak sa navyše vyhlási na majetok dlžníka konkurz, mnohí veritelia sa začnú obávať, či svoje peniaze ešte niekedy uvidia. To, ako prebieha uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní si rozoberieme v tomto článku. Všeobecný úvod do tejto problematiky nájdete v článku Konkurz podnikateľského subjektu. Z akého majetku budete ako veriteľ uspokojený? Veritelia sú v rámci konkurzu uspokojovaní z majetku úpadcu podliehajúcemu konkurzu. Vo všeobecnosti pôjde o všetok majetok, ktorý úpadcovi patril v čase vyhlásenia konkurzu, ale aj majetok nadobudnutý počas konkurzu, majetok zabezpečujúci úpadcove záväzky, prípadne iný majetok ustanovený zákonom.

Malý Konkurz a Živnostníci

Právna úprava malého konkurzu očakáva viac iniciatívy od veriteľov Pandémia korona vírusu dostala do ťažkej finančnej situácie nejeden podnikateľský subjekt. Otrasy, ktoré v tomto období ekonomika prežívala sa premietli aj do mnohých legislatívnych zmien. Viaceré zákony boli prijaté aj v oblasti konkurzného práva. Jedným z najvýznamnejších bol zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý priniesol zmenu týkajúcu sa tzv. malého konkurzu. Tento inštitút sa síce spomínal aj v pôvodnom znení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), no v úplne inej podobe.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Je váš dlžník živnostníkom? Na toto si dávajte pozor pri vymáhaní svojej pohľadávky Vymáhanie pohľadávky od dlžníka - živnostníka má určité špecifiká, ktoré je dobré poznať ešte pred vznikom spoločného záväzkového vzťahu. To, že živnostník ručí za svoje záväzky neobmedzene celým svojím majetkom, je všeobecne známe. Pohľadávky jeho veriteľov môžu byť preto uspokojené tak z príjmov jeho podnikateľskej činnosti ako aj z jeho súkromného majetku. Práve z tohto dôvodu sú mnohí živnostníci opatrní a dávajú si väčší pozor, aby sa nezadlžili. Na druhej strane, ak už dlhy majú, tak ich majú toľko, že sa často dostanú do platobnej neschopnosti.

Osobný Bankrot a Konkurz Fyzických Osôb

V poslednom článku sme sa venovali téme osobného bankrotu (oddlženia) fyzických osôb a jeho dôsledkom pre veriteľov. Uviedli sme, že slovenská právna úprava rozlišuje dve formy oddlženia a to konkurz a splátkový kalendár. Oddlženie splátkovým kalendárom je o niečo výhodnejšie pre dlžníkov, no v praxi sa oveľa častejšie stretávame s oddlžením formou konkurzu. Zaujíma vás, ako funguje vymáhanie pohľadávky od dlžníka v konkurze? Potrebujete vedieť, aké práva máte v celom procese ako veriteľ? Chcete zistiť, ako prebieha uspokojenie prihlásených pohľadávok? Všetko sa dozviete v tomto článku.

Návrh na vyhlásenie konkurzu: Kedy ho súd schváli? Návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, ktorý je fyzickou osobou spĺňajúcou podmienky oddlženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Počuli ste už o osobnom bankrote fyzických osôb? Tento pojem v právnych predpisoch Slovenskej republiky nenájdete. Ide o hovorové pomenovanie tzv. oddlženia, ktoré je upravené v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Ak sa ako veriteľ dozviete, že váš dlžník vyhlásil osobný bankrot, nie je to dobrý signál. Vo väčšine prípadov to znamená, že váš dlžník sa ocitol v nekonečnej špirále dlhov, z ktorej sa sám nevie dostať von. Aká je v takomto prípade šanca, že vymáhanie vašej pohľadávky bude úspešné? To závisí od viacerých faktorov.

Európsky Platobný Rozkaz

Dnes sa budeme venovať téme, v ktorej sa dozvieme, ako vymáhať pohľadávku od dlžníka, ktorý nie je zastihnuteľný na území Slovenska alebo dlhodobo pracuje a zdržiava sa v zahraničí alebo ide o zahraničného obchodného partnera. Spoločenstvo a Rada Európskej únie si stanovili za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Európska únia, okrem iného, prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sú potrebné pre dobré fungovanie vnútorného trhu. Týmto riešením je Európsky platobný rozkaz. Čo je európsky platobná rozkaz?

Spolupráca so zahraničným obchodným partnerom, ako aj rozšírenie podnikateľskej činnosti do zahraničia majú veľa výhod, ktoré by bolo škoda nevyužiť. Spolu s očakávaním vyššieho zisku však rastie aj podnikateľské riziko a teda aj možnosť, že druhá strana si prestane plniť svoje záväzky. Ako v takejto situácii postupovať? Je samozrejme ideálne, ak s podobnou situáciou počítate vopred a vzájomný vzťah, ako aj okolnosti omeškania si jasne upravíte v príslušnej zmluve. Ani to ale nie je zárukou bezproblémového a hlavne dobrovoľného plnenia dlhu so strany dlžníka. Čo teda v prípade, ak váš zahraničný dlžník prestane spolupracovať? Riešením môže byť vymáhanie pohľadávky prostredníctvom exekúcie v štáte dlžníka. Takýto proces však nie je jednoduchý.

Exekúcie a Spôsoby Vymáhania

Vymáhate pohľadávku pomocou exekúcie? Exekučné konanie nie je pre dlžníkov nič príjemné. Mnohí preto hľadajú spôsoby, ako by sa exekúcii mohli vyhnúť, alebo aspoň zmierniť jej možné následky. To má často negatívny vplyv na práva veriteľov a vymožiteľnosť ich pohľadávok. Oprávnené spôsoby obrany dlžníka voči exekučnému konaniu ustanovuje Exekučný poriadok, ktorý mnohé inštitúty podmieňuje súhlasom veriteľa. Veritelia by preto mali byť s týmito inštitútmi oboznámení, aby nedali súhlas k niečomu, čo ich v konečnom dôsledku poškodí. My sme pre vás preto pripravili prehľad situácií, ktoré môžu nastať potom, ako váš dlžník dostane upovedomenie o začatí exekúcie.

Počet prebiehajúcich exekúcií na Slovensku v roku 2021 vďaka legislatívnym zmenám prudko klesol, no ich počet sa stále pohybuje v státisícoch. Realitou je aj to, že mnohí dlžníci nečelia len jednej, ale hneď dvom alebo viacerým exekúciám naraz, čím sa pravdepodobnosť úspešného vymoženia pohľadávky výrazne znižuje. Rozhodnutie, akým spôsobom je exekúcia vykonaná ako aj jednotlivé procesné úkony, patria do rúk súdneho exekútora. Súdni exekútori, ktorých máme na Slovensku viac ako 250, sú k jednotlivým prípadom prideľovaní náhodne v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Inými slovami, ako účastník konania si súdneho exekútora vybrať nemôžete! Čo robiť v prípade, ak s jeho výberom alebo činnosťou nie ste spokojný? Tu nájdete možnosti, ktoré vám ponúka slovenský právny poriadok.

Exekúcia Prikázaním Pohľadávky

Exekúcia prikázaním pohľadávky je vysoko efektívny prostriedok vymáhania pohľadávok. Upravená je v druhom diele prvej hlavy Exekučného poriadku, podľa ktorého môže byť vykonaná: prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok alebo postihnutím iných majetkových práv. Kým exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke patrí medzi najčastejšie formy výkonu peňažnej exekúcie, zvyšné dva spôsoby sa v praxi nariaďujú pomerne zriedkavo. Dôvodom však určite nie je ich nižšia efektívnosť, ale skôr ich osobitný charakter, v dôsledku ktorého ich možno uplatniť len voči určitej skupine dlžníkov.

Exekúcia na Nepeňažné Plnenie

Exekúciu si mnohí spájajú s vymáhaním peňažných pohľadávok. Zaplatenie peňažnej sumy však nie je jediným možným predmetom exekúcie. Exekučný poriadok popri uspokojeniu práv na peňažné plnenie upravuje aj uspokojenie práv na nepeňažné plnenie. Tu sa dozviete, čoho sa týmto spôsobom možno domáhať ako aj to, akým spôsobom môže byť taká nepeňažná exekúcia vykonaná. Čoho sa možno domáhať v exekúcii na nepeňažné plnenie? Pri exekúcii na nepeňažné plnenie sa vymáha splnenie nejakej inej povinnosti ako je zaplatenie peňažnej pohľadávky. Najčastejšie pôjde o povinnosť niečo vykonať, poskytnúť, opomenúť, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť.

Na našom blogu nájdete viacero článkov, ktoré sa venujú téme vymáhania peňažných pohľadávok pomocou exekúcie. Exekúcia je veľkým strašiakom nielen pre dlžníkov ale aj pre samotných veriteľov. Mnohí veritelia sa jej snažia vyhnúť kvôli zdĺhavosti, no sú aj takí, ktorí celým procesom prešli, avšak plného uspokojenia svojej pohľadávky sa aj tak nedočkali. Ako spoločnosť, ktorá sa vymáhaniu pohľadávok venuje už celé roky, vieme s istotou povedať, že veľké množstvo z nich je možné vymôcť rýchlo a lacno aj mimosúdnou cestou. K súdnemu vymáhaniu a následnej exekúcii je preto vhodné pristúpiť až vtedy, keď všetky ostatné možnosti zlyhali.

Exekúcia Predajom Nehnuteľností

Exekúcia predajom nehnuteľností patrí popri exekúcii prikázaním pohľadávky a exekúcii zrážkami zo mzdy k najefektívnejším spôsobom vymáhania pohľadávky pomocou exekúcie. Samotný predaj nehnuteľnosti pri nej organizuje exekútor prostredníctvom dražby v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Priebeh takejto dražby sa síce podobá dražbe organizovanej podľa zákona o dobrovoľných dražbách exekučná dražba však podlieha oveľa prísnejším pravidlám, v dôsledku čoho je aj časovo náročnejšia. Je váš dlžník vlastníkom bytu, domu alebo pozemku?

Zmenky a Vymáhanie Pohľadávok

V predchádzajúcom blogu sme sa začali venovať problematike zmeniek. V krátkosti sme vysvetlili pojem zmenka, jej jednotlivé druhy, ich zákonné náležitosti ako aj podmienky ich splatnosti a platenia. Rovnako sme uviedli, že zmenky sú veľmi praktickým nástrojom finančného trhu. V dnešnom článku sa budeme venovať oblasti, v ktorej máme dlhoročné skúsenosti, a to jednotlivým možnostiam vymáhania pohľadávok z nezaplatenej zmenky.

V Občianskom súdnom poriadku do decembra 2015 existovala právna úprava tzv. zmenkového platobného rozkazu, prostredníctvom ktorého mal majiteľ zmenky možnosť vymáhať pohľadávku zo zmenky v tzv. skrátenom zmenkovom konaní. V tomto konaní sa odrážala zásada dôvery v listinný cenný papier, ktorým je aj zmenka a skutkový stav veci nebolo potrebné dokazovať vo vlastnom zmysle slove. Súd pri posudzovaní vychádzal len z dôkazov a tvrdení, ktoré predložil navrhovateľ, teda majiteľ zmenky. Nakoľko zmenkový platobný rozkaz bol následne zrušený a nový civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. Súd takýto platobný rozkaz vydá, ak z povahy veci vyplýva, že je možné rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom, a to aj bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania. Ak sú splnené všetky zákonom stanovené náležitosti, platobný rozkaz bude vydaný najneskôr do desiatich pracovných dní od ich splnenia. V platobnom rozkaze súd zároveň žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania, alebo, aby v tej istej lehote podal odpor. Dôležitou zmenou, tak trochu v neprospech veriteľa je, že dlžník môže podať proti platobnému rozkazu odpor v lehote 15 dní a nie námietky v lehote 3 dní tak, ako to bolo v prípade zmenkového platobného rozkazu. Zrušila sa aj tzv.

Pri podaní odporu sa od 1. júla 2016 postupuje podľa § 267 CSP, podľa ktorého musí dlžník v odpore vecne odôvodniť, prečo sumu zo zmenky neuznáva, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Ak by dlžník podal odpor bez takéhoto odôvodnenia, súd ho uznesením odmietne. Je zrejmé, že mnohé uvedené zmeny v procese súdneho vymáhania pohľadávky zo zmenky pôsobia skôr v prospech dlžníka ako veriteľa. Aj napriek tomu ich ako spoločnosť špecializujúca sa na vymáhanie pohľadávok vnímame pozitívne. Zmenky sa totiž v minulosti často zneužívali, preto je zvýšená opatrnosť súdu pri ich vymáhaní opodstatnená. Nová právna úprava zároveň nijakým spôsobom nesťažuje úspešné vymáhanie oprávnených pohľadávok. Pri výbere toho správneho postupu v procese vymáhania pohľadávky zo zmenky súdnou cestou je však dôležité zvážiť aj to, či je žalovaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou v pozícii spotrebiteľa. Z hore uvedeného vyplýva, že nárok zo zmenky nemusí a vždy nebude prejednaný v rámci zjednodušeného konania o vydaní platobného rozkazu. V prípadoch, kedy sa v procese vymáhania pohľadávky bude postupovať v rámci štandardného súdneho konania, je treba spomenúť aj novelu CSP z roku 2018, ktorou bolo do zákona doplnené ustanovenie § 444 ods. 4, na základe ktorého má dovolanie podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky automaticky odkladný účinok. Na záver treba ešte uviesť, že na prejednanie sporov týkajúcich sa zmeniek v konaní podľa CSP je príslušných 8 okresných súdov v sídle krajského súdu resp. v prípade hlavného mesta Okresný súd Bratislava V a v prípade Košíc Okresný súd Košice I. Aj napriek tomu, že vymáhanie pohľadávok z nezaplatených zmeniek je možné realizovať prostredníctvom zjednodušeného súdneho konania, je v záujme veriteľa vyhnúť sa súdnemu konaniu ako aj poplatkom s ním spojeným.

Zmenkové Ručenie

Zmenkový a šekový zákon - zákon č. 191/1950 Zb. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje, že zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo jej časť zaručiť zmenkovým ručením. Ručenie na zmenkovej listine možno vyznačiť slovami „ako ručiteľ“ alebo „ako aval“, preto sa zmenkovému ručiteľovi hovorí aj avalista. Za ručiteľa sa pritom považuje aj akákoľvek osoba podpísaná na prednej strane zmenky, ak nejde o podpis vystaviteľa zmenky alebo zmenečníka. V prípade, ak nie je uvedené, za koho sa ručiteľstvo prijíma, platí, že ide o ručiteľstvo v prospech vystaviteľa zmenky. Zmenkový ručiteľ je pritom osoba zaviazaná rovnako ako ten, za ktorého sa zaviazal. V rámci zmenkových vzťahov sa teda môžeme stretnúť s rôznymi situáciami ako napr. ručenie za zmenku avalistom, postúpenie zmenky rubopisom, prijatie zmenky zmenečníkom, vystavenie blanko zmenky atď., v ktorých vystupujú rôzne osoby s rôznymi právami. Tieto vzťahy môžu byť niekedy pomerne komplikované a len odborník sa v nich dokáže plne orientovať.

tags: #vymahanie #pohladavok #claim #collection #definicia