Vymahanie Pohľadávok po Skončení Reštrukturalizácie: Podmienky a Dôsledky

Podnikanie so sebou prináša riziká, ktoré môžu viesť až k ekonomickému úpadku. Tento článok sa zameriava na vymáhanie pohľadávok po skončení reštrukturalizácie, s prihliadnutím na právne aspekty a daňové dopady.

Historický Kontext Úpravy Bankrotu a Reštrukturalizácie

V období od 1. októbra 1991 do 31. decembra 2005 bola problematika bankrotu upravená zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Od 1. januára 2006 ho nahradil zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR). Konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou ZoKR sa spravovali doterajšími predpismi.

Osobitosti Daňových Pohľadávok v Konkurznom a Reštrukturalizačnom Konaní

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ZSD) reagoval na špecifiká konkurzného konania až v roku 2000, kedy bol doplnený o osobitné ustanovenia pre konkurzné a vyrovnacie konanie (§ 95 a § 95a). Tieto ustanovenia definujú daňové pohľadávky a ich uplatňovanie, daňové záväzky a účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie na správu daní.

Až do 31. augusta 2007 prešli tieto ustanovenia len minimálnymi zmenami. ZKV umožňoval ich priamu aplikáciu cez § 66e odsek 3, zároveň mal pre odlišne upravené právne vzťahy zakotvenú prednosť použitia pred inými právnymi predpismi v § 66e ods. 2: „Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona“.

Od 1. januára 2006 reagoval ZSD na ZoKR len stručným prechodným ustanovením (§ 110f ods. 2), ktoré stanovilo, že § 95a sa použije vtedy, ak všeobecné predpisy upravujúce konkurz, vyrovnanie alebo reštrukturalizáciu neustanovujú inak. Tým bola zabezpečená prednostná aplikácia ustanovení ZoKR v tých prípadoch, ktoré zákon o správe daní upravoval odlišne, pokiaľ ide o účinky vyhlásenia konkurzu, povolenia vyrovnania alebo povolenia reštrukturalizácie (napr. podľa § 47 ods. 2 ZoKR sa daňové konanie neprerušuje, na rozdiel od § 95a ods. 1 ZSD v znení účinnom do 31.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

K podstatným zmenám ôsmej časti zákona o správe daní za účelom jeho zosúladenia so ZoKR došlo až zákonom č. 215/2007 Z. z., ktorý je účinný od 1. septembra 2007. U daňových subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie podľa ZKV, však správca dane bude aplikovať aj naďalej § 95a v znení účinnom do 31. augusta 2007. Vyplýva to z prechodných ustanovení ZSD k úpravám účinným od 1. septembra 2007 v § 110g ods. 2. Keďže prechodné ustanovenia upravili len vzťah k účinkom vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania upraveným v § 95a ZSD, ustanovenia § 95, ktorý obsahuje najmä definície daňových pohľadávok a daňových záväzkov, sa od 1. septembra 2007 aplikujú tak v konaniach prebiehajúcich podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ako aj v konaniach prebiehajúcich podľa zákona č. 7/2005 Z. z.

Každý veriteľ, ktorý má záujem, aby jeho pohľadávka bola v konkurze alebo v reštrukturalizácii uspokojená, si musí pohľadávku v tomto konaní uplatniť spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Toto sa v plnej miere vzťahuje aj na správcu dane, ktorý v konaní podľa ZoKR uplatňuje tzv. daňové pohľadávky. Správca dane, ktorým je daňový úrad, môže v zmysle oprávnenia vyplývajúceho z § 4 ods. 4 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti vymedzenej v § 1 citovaného zákona, pričom za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec. V pôsobnosti daňových úradov je najmä správa daní upravená zákonom o správe daní. Správa daní je definovaná v § 1a písm. c) ZSD tak, že nielen menovite uvádza konkrétne činnosti, ktoré vykonáva správca dane (daňová kontrola, daňové konanie, registrácia daňových subjektov atď.), ale zahŕňa sem aj ďalšie konkrétne nevymenované činnosti správcu dane a iných orgánov, ktoré tieto orgány vykonávajú tak podľa zákona o správe daní, ako aj podľa zákona o daňových orgánoch a podľa jednotlivých daňových zákonov. Medzi činnosti, ktoré vykonáva správca dane, patrí podľa § 95 ods. 8 ZSD aj uplatňovanie daňových pohľadávok v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Zákon o správe daní v ust. § 95 ods. 9 jednoznačne určuje, že v konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. To znamená, že v týchto konaniach môžu konať za správcu dane len uvedené osoby, a to na základe poverenia vydaného správcom dane. Pokiaľ ide o daňové úrady, podľa § 4 ods. 4 zákona o daňových orgánoch je takéto poverenie oprávnený vydať riaditeľ daňového úradu.

Pokiaľ ide o prihlasovanie daňových pohľadávok, v konkurze alebo v reštrukturalizácii sa postupuje podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý ZSD odkazuje v § 95 ods. 8 a 9. Zároveň stanovuje, že v reštrukturalizačnom konaní možno postupovať len v súlade s osobitnými predpismi vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc (napr. zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov alebo nariadenie Komisie ES č. 1998/2006 z 15.

Definícia Daňovej Pohľadávky

V zákone o správe daní je daňová pohľadávka definovaná pre päť rôznych účelov. Prvú definíciu daňovej pohľadávky zaviedla novela ZSD účinná od 1. septembra 1999 (zákon č. 219/1999 Z. z.) jej začlenením do základných pojmov v § 1a pod písm. e), kde je definovaná ako „pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane“. Ide teda o daň priznanú daňovým subjektom alebo vyrubenú správcom dane, ale ešte nesplatnú, u ktorej ešte plynie lehota na jej zaplatenie. Postupne pribúdali ďalšie definície daňových pohľadávok - na účely odpísania podľa § 65a, na účely započítania podľa § 63a, na účely postúpenia podľa § 65b a tiež na účely konkurzu a reštrukturalizácie podľa § 95 ZSD. Pokiaľ správca dane bude vykonávať úkony podľa niektorého z uvedených ustanovení, v prvom rade si musí vyšpecifikovať „daňovú pohľadávku“.

Základnú definíciu daňovej pohľadávky na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie obsahuje § 95 ods. (1) Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.1) Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. K odkazu 1) sú v poznámke pod čiarou vymenované daňové zákony upravujúce jednotlivé druhy daní. To, či je príslušná suma daňovou pohľadávkou podľa § 95 ods. 1 ZSD, si správca dane musí ujasniť ešte predtým, ako ju bude uplatňovať v konkurze alebo v reštrukturalizácii. 2. že v dôsledku vzniku daňovej povinnosti vznikla povinnosť zaplatiť daň. Z formulácie „nezaplatená suma dane“ vyplýva, že musí ísť o daň, ktorú daňový subjekt nezaplatil. Pojem „daň“ je definovaný v § 1a písm. a) ZSD. Podľa tejto definície sú daňou dane a poplatky podľa jednotlivých daňových zákonov (napr. daň z príjmu, daň z motorových vozidiel, daň z pridanej hodnoty, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady atď.) a tiež aj sankčný úrok, úrok aj pokuty. Tieto dane spravuje správca dane, ktorým je podľa § 1a písm. b) ZSD daňový úrad, colný úrad alebo obec. Daňou nie sú náklady daňového konania, exekučné náklady, hotové výdavky ani náklady na zriadenie záložného práva. Definícia dane nezahŕňa ani preddavky na daň, ktoré sú podľa § 66 ods. 1 ZSD povinnou platbou na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa (napr. § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Z uvedeného je zrejmé, že platby, ktoré nie sú daňou, nemôžu byť ani daňovou pohľadávkou podľa § 95 ZSD.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Od preddavkov na daň je potrebné rozlišovať platenie dane v splátkach - napr. podľa § 21 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach môže správca dane všeobecne záväzným nariadením určiť, že daň z nehnuteľností sa bude platiť v splátkach. V takomto prípade je každá jednotlivá splátka daňou, resp. časťou ročnej dane a z hľadiska § 95 ods. 1 ZSD aj daňovou pohľadávkou, pretože skutočná výška dane z nehnuteľností na príslušný rok je známa, len bude platená po častiach - vo výške a v lehotách stanovených správcom dane.

Príklad: U daňového subjektu, na ktorého bol v októbri 2009 vyhlásený konkurz, správca dane eviduje na základe daňového priznania nezaplatenú daň z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2008, nezaplatené preddavky na daň z príjmu za mesiace január až september 2009 a neodvedenú daň, ktorú daňový subjekt vybral zrážkou z príjmu v mesiacoch február až jún 2009. Za daňovú pohľadávku podľa § 95 ods. 1 zákona o správe daní sa považuje suma nezaplatenej dane na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2008 a neodvedená suma dane vybratej zrážkou. V obidvoch prípadoch ide o daň, ktorá mala byť zaplatená na základe vzniku daňovej povinnosti podľa daňového zákona a správca dane bude tieto nezaplatené sumy uplatňovať v konkurze. Nezaplatené preddavky na daň z príjmov za rok 2009 nespadajú pod definíciu dane podľa § 1a písm. a) zákona o správe daní (skutočná výška dane za toto zdaňovacie obdobie ešte nie je známa), preto ich nemožno definovať ani ako daňovú pohľadávku.

Ako už bolo spomenuté vyššie, daňou - a teda ani daňovou pohľadávkou - nie sú náklady daňového konania, exekučné náklady, hotové výdavky ani náklady na zriadenie záložného práva. Tieto platby je daňový subjekt povinný zaplatiť až na základe rozhodnutia správcu dane a ak nebudú zaplatené, správca dane ich môže uplatňovať v konkurze alebo v reštrukturalizácii. V konkurze správca dane uplatní exekučné náklady a hotové výdavky ako pohľadávku proti podstate, čo vyplýva z § 48 ZoKR. Náklady daňového konania prenesené na daňový subjekt podľa § 28 ods. 4 ZSD a náklady na zriadenie záložného práva podľa § 71 ods. V reštrukturalizácii sa tieto pohľadávky vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uplatnia prihláškou vtedy, ak rozhodnutie, ktorým boli uložené, bolo vydané pred začatím reštrukturalizačného konania. Ak rozhodnutie bolo vydané až po začatí reštrukturalizačného konania, je potrebné takúto pohľadávku považovať za prednostnú pohľadávku (vznikla počas reštrukturalizačného konania), ktorá sa nebude prihlasovať prihláškou.

Pojem „daňová povinnosť“ zákon o správe daní nedefinuje, len ustanovenie § 56 odseku 1 ZSD všeobecne určuje, že „daňová povinnosť vzniká okamihom, keď nastali skutočnosti, ktoré ju zakladajú“, a to buď podľa zákona o správe daní, alebo podľa osobitných predpisov. Pod osobitnými predpismi treba rozumieť zákony, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní. Z nich len zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty definuje v § 19 daňovú povinnosť. Ostatné daňové zákony určujú predmet konkrétnej dane a podmienky, na základe ktorých daňová povinnosť vzniká, zaniká, kedy je splnená atď. Daňová povinnosť môže vzniknúť len na základe zákona, keď nastanú zákonom stanovené skutočnosti, ktoré ju zakladajú.

Zákon o správe daní poskytuje správcovi dane viaceré zákonné možnosti, ako zistiť vznik daňovej povinnosti. Je to predovšetkým daňová kontrola (§ 15 ZSD), ktorou zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Údaje týkajúce sa príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane je správca dane oprávnený zistiť aj pomocou iných inštitútov, napr. vyhľadávacej činnosti (§ 34 ZSD). Na základe zistenia, že vznikla daňová povinnosť, správca dane vyrubí daň alebo rozdiel dane, pričom tak môže urobiť v lehote, ktorú stanovuje zákon (§ 45 ZSD). Ak správca dane zistí, že vznikla daňová povinnosť, na základe ktorej mala byť zaplatená daň, suma tejto nezaplatenej dane sa na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie považuje za daňovú pohľadávku.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Za daňové pohľadávky sa považujú aj tie daňové pohľadávky, ktoré si daňový subjekt nepriznal alebo ktoré správca dane nevyrubil (§ 95 ods. 1 druhá veta). To umožňuje správcovi dane prihlásiť aj dane nevyrubené alebo nepriznané, k čomu ho zákon o správe daní výslovne oprávňuje aj v § 95 ods. 6, 7.

K výkladu pojmu „daňová pohľadávka na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie“, pokiaľ ide o daň, možno uzavrieť, že každá nezaplatená daň, ktorá mala byť zaplatená na základe vzniku daňovej povinnosti podľa niektorého z daňových zákonov, sa považuje za daňovú pohľadávku, ktorú bude správca dane uplatňovať v súlade so ZoKR. Pre ďalší postup pri uplatňovaní daňovej pohľadávky je potom už rozhodujúce časové hľadisko, t. j. či sa daňová pohľadávka považuje za vzniknutú pred alebo po vyhlásení konkurzu (povolení reštrukturalizácie).

Sankcie ako Súčasť Daňovej Pohľadávky

Pod pojem „daň“ v zmysle definície v § 1a písm. a) ZSD patrí aj sankčný úrok, úrok a pokuty (ďalej len „sankcia“). Napriek tomu je na účely konkurzu a reštrukturalizácie daňová pohľadávka vyplývajúca z nezaplatenej sankcie definovaná osobitne v poslednej vete § 95 ods. 1 ZSD. Sankcie sa za daňovú pohľadávku považujú len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Čo sa rozumie pod „možnosťou“ vyrubenia sankcie, to ZSD bližšie nevysvetľuje.

Uvedenú „možnosť“ je potrebné chápať tak, že už pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie existoval dôvod na uloženie sankcie, t. j. že boli splnené zákonom stanovené podmienky na jej uloženie (napríklad niektorý z dôvodov na uloženie pokuty podľa § 35 alebo na vyrubenie sankčného úroku podľa § 35b ZSD). Podľa § 95 ods. 1 druhej vety ZSD je daňovou pohľadávkou aj nevyrubená sankcia a správca dane ju môže prihlásiť aj bez vyrubenia. Podľa § 23 ods. 1 v spojitosti s § 199 ods. 9 ZoKR sa konkurz považuje za vyhlásený v deň, ktorý nasleduje po faktickom zverejnení uznesenia o jeho vyhlásení v Obchodnom vestníku. Rovnako podľa § 118 ods. 1 ZoKR sa reštrukturalizácia považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, pričom aj tu platí § 199 ods. 9 ZoKR.

To znamená, že sankcia, ktorú správca dane mohol vyrubiť do dňa faktického zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo o povolení reštrukturalizácie (vrátane tohto dňa), sa považuje za daňovú pohľadávku. Rozhodujúcimi podmienkami pre zadefinovanie sankcie ako daňovej pohľadávky je teda to, že bol vyhlásený konkurz alebo bola povolená reštrukturalizácia a ďalej skutočnosť, že do tohto momentu vznikol dôvod na jej uloženie (t. j. sankcia mohla byť vyrubená).

tags: #vymahanie #pohľadávok #po #skončení #reštrukturalizácie #podmienky