Vymáhanie pohľadávok po ukončení konkurzu: Podmienky a možnosti

Po ukončení konkurzného konania a prípadnom oddlžení dlžníka nastáva situácia, kedy veritelia hľadajú možnosti, ako uspokojiť svoje pohľadávky, ktoré neboli v konkurze uspokojené v plnej miere. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti vymáhania pohľadávok po ukončenom konkurze, s prihliadnutím na aktuálnu legislatívu a judikatúru.

Úvod do problematiky

S účinnosťou od 1. marca 2017 vstúpila do platnosti nová právna úprava oddlženia fyzických osôb, známa ako "osobné bankroty". Táto úprava priniesla aj nové pravidlá v oblasti "obrany a útoku" proti odporovateľným právnym úkonom dlžníka.

Odporovateľné právne úkony dlžníka

Právna možnosť brániť sa voči odporovateľným právnym úkonom dlžníka je vyhradená výlučne veriteľom a fakticky sa realizuje mimo rámca osobného bankrotu. Insolvenčný správca nemá vytvorený žiadny právny priestor pre odporovaciu realizáciu.

Osobno-bankrotová legislatíva posúva tému odporovateľnosti právnych úkonov mimo insolvenciu, a to čo do aplikačných pravidiel, následkov, ale aj aktérov. Ustanovenie § 166h insolvenčného zákona upravuje túto problematiku.

Podľa § 166h ods. 1 insolvenčného zákona oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak je pohľadávka premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Insolvenčný správca nemá právnu možnosť zasahovať proti úkonom dlžníka vykonaným na majetku pred oddlžením. Pri úkonoch vykonaných dlžníkom po oddlžení je situácia odlišná, a to nielen z hľadiska aktérov, ale aj z hľadiska formy riešenia osobného bankrotu.

Pri konkurze je popri ustanoveniach § 166 potrebné aplikovať aj pravidlo podľa § 167b ods. 2 insolvenčného zákona, ktoré normuje priamu neúčinnosť úkonov dlžníka k určitému majetku.

Dôsledky neúčinnosti právneho úkonu

Jedným z predpokladov pre zákonnú realizáciu postihovacieho oprávnenia správcu je skutočnosť, že ide o úkon ukracujúci majetok podliehajúci konkurzu. Ak majetok nepodlieha konkurzu, "zužitkovanie výsledkov ex lege neúčinnosti" prislúcha priamo veriteľovi.

Interpretácia popierajúca uvedené by viedla k absurdným výsledkom, keď by dlžník mohol protiprávne nakladať so svojím majetkom a ukracovať veriteľov.

Konkurzné normy preferujú priamu neúčinnosť právneho úkonu, zatiaľ čo normy regulujúce konanie o určenie splátkového kalendára neobsahujú žiadnu špecifickú úpravu. Veritelia napriek určenému splátkovému kalendáru môžu siahnuť po inštitúte odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Odporovateľné právne úkony vykonané pred oddlžením

Porovnaním jazykového vyjadrenia pravidiel uvedených v odsekoch 1 a 2 paragrafu 166h je zistiteľné, že odsek prvý je venovaný obrane/útoku veriteľov z dôvodu "ušlého majetku", odsek druhý obrane/útoku z dôvodu, že majetok dlžník odporovateľným právnym úkonom "zaťažil" záložným právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou.

Podľa § 166h ods. 1 má veriteľ právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka. Podľa odseku druhého tohto paragrafu má právo domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu a odkaz na Občiansky zákonník alebo iný predpis absentuje.

Prvé pravidlo smeruje k priamej možnosti uspokojiť sa postupom podľa Občianskeho zákonníka. Druhé pravidlo smeruje "iba" k inštitútu odporovateľnosti, t.j. postupu na dosiahnutie neúčinnosti právneho úkonu, nie už bezprostredného uspokojovania.

Spoločne k ustanoveniam oboch odsekov paragrafu 166h zákonodarca vysvetlil, že sa "upravuje existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté."

Priama neúčinnosť právneho úkonu má priestor len v celkom výnimočných a racionálne i hodnotovo zdôvodniteľných prípadoch, ako je tomu napríklad pri pravidle podľa § 167b ods. 2 insolvenčného zákona, keď dlžník nakladá s majetkom podliehajúcim konkurzu "ukracujúcim" spôsobom a v čase, kedy oprávnenie nakladať s týmto majetkom prináleží správcovi.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Občiansky zákonník obsahuje pravidlá o aplikácii "odporovacieho práva" výlučne v ustanovení § 42a a nasl. Ak zákonodarca reglementuje v § 166h ods. 1 použitie Občianskeho zákonníka, potom je pre aplikáciu prirodzene očakávaná ako smerodajná práve úprava § 42a a nasl.

Dôvod, pre ktorý je na mieste použitie ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, a nie iných predpisov, napr. § 57 a nasl. insolvenčného zákona, je ten, že pravidlá v ustanovení § 42a a nasl., čo do kvality i kvantity ich právnych následkov, sú omnoho "primeranejšie" sledovanému cieľu.

Konštrukcia inštitútu odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. je podstatne užšia v rozsahu a následkoch v porovnaní s rozsahom a následkami vyplývajúcimi z § 57 a nasl.

Z hľadiska vzťahu pravidiel § 166h insolvenčného zákona a § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka ide o vzťah špeciálneho ku všeobecnému. Insolvenčný zákon v presne vymedzených aspektoch špecifikuje určité odchýlky od pravidiel podľa § 42a a nasl. Tou odchýlkou je napr. aspekt nevymáhateľnosti pohľadávky, keď insolvenčný zákon uvedené pripúšťa, no Občiansky zákonník nie.

Pravidlo podľa odseku prvého smeruje výlučne k "ušlému majetku", nie k zaťaženému majetku. Uvedené pravidlo - smerujúce k ťarchám na majetku - je preto potrebné interpretovať v zmysle, že veritelia majú odporovacie právo proti úkonom zaťažujúcim majetok dlžníka aj v prípade, ak následne bol tento majetok prevedený na tretiu osobu. Inými slovami veritelia majú právo voči tretej osobe zodporovať nielen prevedenie majetku, ale aj "ťarchu" na tomto majetku zriadenú samotným dlžníkom.

Mal by sa presadiť aj argument a fortiori (argument zo silnejšieho dôvodu) v podobe a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu), podľa ktorého ak je možné odporovať prevodu, o to viac je možné odporovať "aj" ťarche.

Pojem "ušiel z dlžníkovho majetku" je potrebné interpretovať výlučne spôsobom, že čo bolo v majetku dlžníka, už v jeho majetku nie je. Z hľadiska občianskoprávneho je majetkom akákoľvek vec, právo či iná majetková hodnota spĺňajúca definičné znaky podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odporovateľnosť ako inštitút má jeden ústredný zákonom definovaný predpoklad - nevyhnutnú väzbu k právnemu úkonu, ktorého následky veriteľa, resp. jeho pohľadávku, ukracujú (§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento právny úkon musí byť úkonom samotného dlžníka (tak vo vzťahu k ušlému majetku, ako aj smerom k ťarche).

Vyžaduje sa platný právny úkon. Ak ide o neplatný právny úkon, nemožno aplikovať inštitút odporovateľnosti, ktorý predpokladá právny úkon platný.

Argumentovať je potrebné zmyslom a účelom zákona (§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorý preferuje ochranu veriteľa pred určitými úkonmi dlžníka. Argumentovať je potrebné neobratnosťou jazykového vyjadrenia textu zákona, keď zákon síce svojím účelom zohľadňuje konanie dlžníka v širšom význame, no použité slovné spojenia nezachytávajú nuansy prípadov so zloženými/nadväzujúcimi právnymi skutočnosťami. Argumentovať je potrebné tým, že konanie dlžníka je protiprávne ako celok a neúčinnosť právneho úkonu dlžníka práve reálnu podstatu takéhoto konania postihuje.

Čo nasleduje po úspešnom odporovaní právnemu úkonu dlžníka

Po úspešnom odporovaní právnemu úkonu dlžníka - úkonu prevodu majetku, má veriteľ právo domáhať sa uspokojenia z majetku, ktorý ušiel. Pri zaťaženom majetku uvedené absentuje a výslovne je pomenované len právo odporovať právnemu úkonu, ktorým dlžník zriadil ťarchu na svojom majetku (§ 166h ods. 2 insolvenčného zákona).

Či môže nastúpiť po úspešnom odporovaní priamo fáza uspokojovania a ako konkrétne uspokojovanie možno realizovať, to závisí od niekoľkých okolností. V prvom rade je potrebné ustáliť, či k uspokojeniu má/môže dôjsť v rámci insolvencie alebo mimo nej.

Uspokojenie veriteľa je tak v rámci konkurzu zákonom efektívne vylúčené, a to bez ohľadu na čas trvania konkurzu. Nútené uspokojenie veriteľa - t.j. proti vôli osoby povinnej - je v súčasnom právnom poriadku možné len za splnenia prísnych podmienok. Vo väzbe na právne následky úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka ohľadom ušlého majetku je zúžené na jedinú možnosť - exekučné konanie.

Právnym následkom rozhodnutia súdu o odporovateľnom právnom úkone je "iba" neúčinnosť napadnutého právneho úkonu. Pre úplnosť sa tiež dotknime otázky, či by bolo možné na účely exekúcie uvažovať ešte aj o kvalite pohľadávky vybavenej titulom "zistenia pohľadávky" v konkurznom konaní.

Pohľadávky v účtovných predpisoch

Vznik pohľadávky podľa predpisov občianskeho a obchodného práva je momentom, kedy sa o pohľadávke účtuje. V účtovnej terminológii sa tento moment označuje ako deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu vzniku pohľadávky sa vykoná účtovný zápis na základe účtovného dokladu.

Pohľadávka sa v účtovníctve sleduje počas celej doby existencie, t. j. od jej vzniku až po zánik. Najjednoduchším spôsobom zániku pohľadávky je jej úhrada, pohľadávky však zanikajú aj iným spôsobom, napríklad započítaním, postúpením, odpísaním, vkladom do majetku spoločnosti alebo družstva a pod.

Pohľadávky sa členia na krátkodobé a dlhodobé v závislosti od dohodnutej doby splatnosti. V účtovnej závierke sa pohľadávky vykazujú v členení na krátkodobé alebo dlhodobé podľa zostatkovej doby splatnosti. Pohľadávky sú súčasťou aktív (majetku) účtovnej jednotky.

V sústave podvojného účtovníctva sa pohľadávky účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy. Podľa opatrenia MF SR vyplýva povinnosť vytvorenia analytických účtov k syntetickým účtom pohľadávok. Niektoré pohľadávky sa sledujú na podsúvahových účtoch, najmä pohľadávky z lízingu, pohľadávky z opcií, odpísané pohľadávky.

V jednoduchom účtovníctve sa ku dňu vzniku pohľadávky vykoná účtovný zápis v knihe pohľadávok na základe účtovného dokladu. V peňažnom denníku sa v súvislosti s pohľadávkami účtuje v priebehu účtovného obdobia o príjmoch v účtovnom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky.

Pohľadávky v zákone o dani z príjmov

Pri zisťovaní základu dane sa podľa zákona o dani z príjmov vychádza z účtovníctva, resp. rozdielu medzi príjmami a výdavkami. V podvojnom účtovníctve je vznik pohľadávky spravidla spojený so vznikom výnosu, napr. pri predaji výrobkov, služieb, tovaru, uplatnení úrokov a zmluvných pokút u veriteľa.

Pri vedení jednoduchého účtovníctva, ktoré je založené na hotovostnom princípe, vzniká zdaniteľný príjem až na základe hotovostného alebo bezhotovostného príjmu peňazí.

V praxi často dochádza k situáciám, že dlžník neuhradí účtovnej jednotke vzniknutú pohľadávku v lehote splatnosti, pričom u veriteľa v podvojnom účtovníctve vznikol zdaniteľný príjem. Veriteľ okrem vymáhania pohľadávky rieši túto situáciu aj inými spôsobmi, napr. tvorbou opravnej položky, odpisom pohľadávky, postúpením pohľadávky. Uvádzané spôsoby nakladania s pohľadávkami ovplyvňujú aj jeho základ dane.

Opravné položky k pohľadávkam

Opravná položka sa podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve, a to vo výške tohto rozdielu.

Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 - Opravné položky k pohľadávkam. V jednoduchom účtovníctve sa opravné položky nevytvárajú, s výnimkou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku.

Zákon o dani z príjmov sa v súvislosti s tvorbou a rozpustením opravných položiek odvoláva na účtovné predpisy. Pokiaľ účtovná jednotka vytvorí opravnú položku k pohľadávke v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania, pre účely dane z príjmov je táto opravná položka daňovým výdavkom vo výške, v akej bola zaúčtovaná, najviac však vo výške ustanovenej zákonom o dani z príjmov.

Osobný bankrot a oddlženie

Vyhlásenie osobného bankrotu a následného oddlženia je pomerne nový inštitút slovenského práva. Podľa zákona dlžník v úpadku (platobne neschopný) je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak má dlžník viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok.

S návrhom na vyhlásenie konkurzu môže dlžník - fyzická osoba podať návrh na oddlženie a tým uplatniť právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov po zrušení konkurzu. Návrh na oddlženie musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené zákonom, inak návrh na oddlženie zamietne. Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka.

Vymáhanie pohľadávok po oddlžení

Po oddlžení sa stávajú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom voči dlžníkovi nevymáhateľné, a to v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, a to bez ohľadu na to, či boli prihlásené alebo neboli. Pohľadávka je však naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku zabezpečuje.

Ak ste prešli oddlžením/osobným bankrotom a daná pohľadávka bola doň zahrnutá, je voči Vám po splnení podmienok nevymáhateľná (nevzťahuje sa len na zákonné výnimky, napr. výživné, náhrada škody z úmyslu, nové dlhy po bankrote).

Ak Vás po oddlžení kontaktuje inkasná spoločnosť kvôli dlhu vzniknutému pred oddlžením, spravidla nejde o vymáhateľnú pohľadávku, keďže nezabezpečené dlhy vzniknuté pred začatím konkurzu boli oddlžením zbavené vymáhateľnosti.

Exekučné konanie

Exekučný poriadok je procesnoprávnym predpisom, pričom Občiansky súdny poriadok sa v exekučnom konaní používa subsidiárne. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.

Štát zveril exekútorom výkon štátnej moci, a to v rozsahu stanovenom Exekučným poriadkom prípadne podporne aj Občianskym súdnym poriadkom, čiže exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, za čo mu štát priznal postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti sa považuje za výkon verejnej moci.

tags: #vymahanie #pohladavok #po #ukončenom #konkurze #podmienky