
Článok sa zaoberá problematikou vymahania výživného v Maďarsku z pohľadu platných právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o relevantnej legislatíve a jej aplikácii v praxi, s ohľadom na špecifické situácie, ktoré môžu nastať, ako napríklad cezhraničné prípady v rámci Európskej únie.
Vstupom Slovenska do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov Slovenskej republiky vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Mnohí slovenskí rodičia odchádzajú pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok. V prípade ak má rodič pochybnosti, ktorý štát EÚ mu bude vyplácať rodičovský príspevok, doporučujeme kontaktovať úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, kde mu budú poskytnuté informácie a taktiež rady, ako postupovať pri uplatňovaní si nároku na rodičovský príspevok.
Mnohí rodičia popri rodičovských povinnostiach zároveň pracujú, pričom pracovať môžu na Slovensku alebo v inom členskom štáte Európskej únie. Rodič, ktorý bude počas rodičovskej dovolenky pracovať, naďalej má vyplácaný rodičovský príspevok, ale podľa zabezpečenej starostlivosti o dieťa si môže vybrať, či ostáva naďalej poberať rodičovský príspevok alebo sa rozhodne pre príspevok na starostlivosť o dieťa. Podľa súčasne platnej legislatívy platnej v Slovenskej republike, ak rodič počas výkonu zárobkovej činnosti zabezpečí starostlivosť o dieťa u fyzickej osoby (napr. Ak rodič starostlivosť o dieťa zabezpečí fyzickou osobou na základe živnosti alebo inou právnickou osobou (napr.
V prípade rodičov, občanov Slovenskej republiky, ktorí zmenia adresu trvalého pobytu mimo územia SR (napr. Rakúsko, Maďarsko), avšak naďalej budú vykonávať zárobkovú činnosť na území SR, aj takíto rodičia majú nárok buď na rodičovský príspevok alebo na príspevok na starostlivosť o dieťa. V prípade, ak rodič žiada o príspevok na starostlivosť o dieťa, táto starostlivosť musí byť dieťaťu poskytovaná na Slovensku. Nárok na dávky sa však už posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ, nakoľko práve legislatíva EÚ umožňuje rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Je potrebné upozorniť však na to, že pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa. A to aj v prípade, ak nie sú manželia, spolu nežijú, príp.
Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Jedná sa napr. o štáty Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia, napr. Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
V uvedených situáciách sa ocitá čoraz viac rodičov, ktorí majú problém zorientovať sa v spleti slovenskej legislatívy a legislatívy EÚ, preto uvádzame najčastejšie otázky, ktoré trápia slovenských rodičov zamestnaných v inom štáte EÚ a odpovede, ktoré môžu pomôcť aj ďalším rodičom v podobnej situácii. Pre úplnosť uvádzame nárok aj na prídavok na dieťa, nakoľko je to rodinná dávka, ktorú vyplácajú všetky štáty EÚ.
Systém sociálneho zabezpečenia, ako ho poznáme v súčasnosti, bol budovaný postupne, pričom jeho základy vznikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Tento systém nezodpovedá súčasným zmeneným spoločensko-ekonomickým podmienkam, ktoré sú charakterizované prechodom na trhové hospodárstvo a neumožňuje pružne reagovať na prebiehajúce ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti. Preto, aby sme si uvedomili nevyhnutnosť prebiehajúcich zmien, treba sa zoznámiť s ich príčinami. Po roku 1989 došlo k zmene spoločensko-ekonomických podmienok, a preto bolo potrebné súbežne s ekonomickou reformou zásadne zmeniť aj oblasť sociálneho zabezpečenia. V 90. rokoch minulého storočia boli v systéme sociálneho zabezpečenia vykonané mnohé úpravy, tieto však danú problematiku neriešili komplexne. Vychádzali z filozofie transformácie sociálnej sféry, ktorá predpokladala vybudovanie trojzložkovej sústavy, základom ktorej je sociálne poistenie, ku ktorému podporne a pomocne majú pôsobiť štátna podpora a sociálna pomoc. V súčasnosti môžeme konštatovať, že po viac ako desiatich rokoch sa podarilo vybudovať systém štátnej podpory a systém sociálnej pomoci (aj keď sa oba systémy v súčasnosti korigujú), pričom základ, t. j. sociálne poistenie, nie je vybudovaný.
Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov, ktorými sú Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, schválená vládou Slovenskej republiky 12. decembra 1995, a Koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike, schválená vládou Slovenskej republiky 9. garancii štátu. Z uvedených dôvodov 29. mája 2002 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý po novom upravil problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Týmto zákonom sa mala realizovať transformácia súčasného systému dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a súčasne mal nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Jednou z hlavných úloh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“) bolo podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe uvedených požiadaviek dochádza v systéme sociálneho poistenia v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 413/2002 Z.
Základom sociálneho systému bude systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je predmetom jedného právneho predpisu - zákona o sociálnom poistení, a to z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia práva sociálneho poistenia. Na rozdiel od zákona č. 413/2002 Z. z. sa nanovo definuje sociálne poistenie, a to ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Zákon o sociálnom poistení definuje základné pojmy sociálneho poistenia. samostatne zárobkovo činnej osoby, ak z tejto činnosti je táto osoba povinne nemocensky poistená a súčasne povinne dôchodkovo poistená. v štátnozamestnaneckom pomere (zákon č. 312/2001 Z. z. v služobnom pomere (napríklad zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v pracovnom vzťahu (nie v pracovnom pomere) k družstvu - ak podľa stanov družstva je podmienkou členstva tiež pracovný vzťah člena k družstvu; v týchto prípadoch môžu stanovy družstva obsahovať úpravu tohto pracovného vzťahu, ktorá nesmie odporovať pracovnoprávnym predpisom, ale môže byť pre člena výhodnejšia; ak by stanovy neobsahovali osobitnú úpravu platia pracovnoprávne predpis}, t. j. ústavným činiteľom (zákon č. 120/1993 Z. z. verejným ochrancom práv, pričom funkciu jeho zamestnávateľa bude plniť Kancelária verejného ochrancu práv (zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. predsedom v…
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka