Vymahanie Zmeniek pri Osobnom Bankrote: Komplexný Prehľad

Zmenka predstavuje výlučne peňažný nárok na zaplatenie sumy zmenkového veriteľa voči zmenkovému dlžníkovi. V súčasnosti sú najmä rozšírené zmenky, ktoré plnia funkciu zabezpečenia pohľadávky, Najmä z toho dôvodu, že vymôcť pohľadávku na základe zmenky je jednoduchšie.

Úvod do Zmenkového Práva a Jeho Význam

Zmenka, ako cenný papier, predstavuje dôležitý nástroj v obchodnom styku. Jej hlavnou funkciou je zabezpečenie peňažného záväzku, čo zjednodušuje proces vymáhania pohľadávok. V kontexte osobného bankrotu je dôležité pochopiť, ako sa zmenky uplatňujú a aké sú možnosti ich vymáhania.

Čo je to Zmenka?

Zmenka je cenný papier, ktorý obsahuje bezpodmienečný príkaz alebo sľub zaplatiť určitú sumu peňazí v určitom čase a na určitom mieste. Je to nástroj, ktorý sa často používa v obchodnom styku na zabezpečenie platby.

Zmenka a Osobný Bankrot

Osobný bankrot je právny proces, ktorý umožňuje jednotlivcom zbaviť sa svojich dlhov, ak sa nachádzajú v situácii, keď nie sú schopní ich splácať. V takomto prípade je dôležité zistiť, ako sa zmenky uplatňujú a aké sú možnosti ich vymáhania.

Insolvenčné konanie a zmenky

V prípade, že dlžník, ktorý je zároveň zmenkovým dlžníkom, sa dostane do insolvenčného konania (konkurzu alebo reštrukturalizácie), je potrebné, aby zmenkový veriteľ prihlásil svoju pohľadávku zo zmenky do tohto konania. Tým si zabezpečí možnosť uspokojenia svojej pohľadávky v rámci insolvenčného konania.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Vymáhanie Zmeniek

V minulosti bolo možné o zmenkách rozhodnúť zmenkovým platobným rozkazom v skrátenom konaní. Napriek tomu, že úprava zmenkového platobného rozkazu bola odstránená, ešte stále je možné využiť klasický platobný rozkaz. Tieto skutočnosti žalobca preukazuje výlučne zmenkou. Žalobca teda nie je povinný predkladať žiadne iné dôkazy, a tiež nie je povinný opisovať žiadne iné skutočnosti. Teda žalobca je povinný len preukázať, že je oprávneným majiteľom zmenky. Čo vyplýva aj zo samotného faktu, že zmenka je abstraktná (abstraktná znamená, že existuje bez bezprostredného vzťahu ku skutočnosti, a teda nie je potrebné preukazovať existenciu a výšku dlhu.).

Platobný rozkaz

Vydanie platobného rozkazu, a teda skrátené konanie, je na úvahe súdu. Platobný rozkaz predstavuje tzv. skrátené konanie. V prípade vydania platobného rozkazu, tento sa doručí žalovanému spolu so žalobou. V prípade nepodania odporu, má takýto platobný rozkaz vydaný súdom rovnaké účinky ako rozsudok.

Konkurzné Konanie a jeho Vplyv na Zmenky

Konkurzné konanie je proces, ktorý má za cieľ uspokojiť veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku. V tomto konaní sa zistí majetok dlžníka a následne sa rozdelí medzi veriteľov.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou.

(2) Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

(3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom vestníku.

(4) Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou.

Povinnosti osôb v konkurznom konaní

(1) Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods.

(5) Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods.

Náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu

(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada; to neplatí, ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 176 ods.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

(2) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu.

(3) Ak ide o návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorého úpadok sa predpokladá podľa § 11 ods. 3, navrhovateľ nie je povinný dokladať svoju pohľadávku spôsobom podľa odseku 2 písm.

(5) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb.

(7) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojí správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti tak, ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu podľa osobitného predpisu.

Preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu

(1) Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie.

(2) Povinnosť zaplatiť preddavok nemá likvidátor dlžníka, ktorý vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka; ak tieto orgány nie sú ustanovené, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu naposledy.

(3) Povinnosť zaplatiť preddavok nemá navrhovateľ, ktorý doložil pohľadávku podľa § 12 ods. 2 písm. e). Ak súd v tomto prípade po tom, čo dlžníkovi ustanovil predbežného správcu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil, odmenu a výdavky predbežného správcu platí Sociálna poisťovňa.

Začatie konkurzného konania

(1) Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov; súd nemôže odmietnuť návrh len z dôvodu chýbajúcich údajov v prílohách, ktoré nemajú vplyv na posúdenie zákonom ustanovených náležitostí návrhu. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné.

(4) Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie.

Prerušenie konkurzného konania

(1) Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu.

(1) Ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu8a) alebo ak súd začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka, alebo konanie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prebiehajúce konkurzné konanie sa do zastavenia konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie, alebo do zastavenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prerušuje; ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí alebo v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, prerušené konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. To isté platí, ak už prebieha reštrukturalizačné konanie alebo konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a súd ohľadom toho istého dlžníka začne konkurzné konanie. Počas prerušenia konkurzného konania z dôvodu prebiehajúceho konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania, alebo konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii účinky podľa § 14 ods.

(2) Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania.

(3) Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka alebo Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,8a) ak sa preukáže, že vo vzťahu k dlžníkovi sa pripravuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu.8a) Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania.

(4) Ak počas konkurzného konania podľa tejto časti zákona začatého na návrh veriteľa voči fyzickej osobe - podnikateľovi dlžník podá do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok alebo určenie splátkového kalendára podľa štvrtej časti tohto zákona, do rozhodnutia o takomto návrhu sa konkurzné konanie podľa tejto časti zákona prerušuje. Ak súd návrhu dlžníka podľa štvrtej časti zákona nevyhovie, súd v prerušenom konkurznom konaní podľa tejto časti pokračuje; inak sa konkurzné konanie podľa tejto časti zastavuje.

Zastavenie konkurzného konania

(2) Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodne o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Rozhodovanie súdu v konkurznom konaní

2. určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm.
3. c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods.

(2) Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník.

(3) Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

(4) Ak v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu podľa tejto hlavy, súd zistí, že veriteľ doložil pohľadávku spôsobom podľa § 12 ods. 2 a okrem prípadných pochybností o dlžníkovej majetnosti sú splnené aj ostatné predpoklady na vyhlásenie konkurzu a zároveň, že sú splnené predpoklady podľa § 106c ods. 1 písm. b), c), e), f) a g) a nie je zložený preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2, súd vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz podľa desiatej hlavy prvého oddielu. Predbežného správcu v takom prípade neustanovuje.

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

(1) Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví.

(2) Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy. Z preddavku na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy sa platí odmena správcu ustanoveného v konkurze.

(3) Proti uzneseniu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku je oprávnený podať odvolanie každý veriteľ dlžníka.

(4) Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí.

(5) Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Povinnosti predbežného správcu

(1) Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je pre…

Zodpovednosť Konateľa a Spoločníka v S.R.O.

Konatelia s. r. o. vo všeobecnosti za záväzky spoločnosti nezodpovedajú, pretože zákon nezakladá ručiteľský záväzok konateľov voči záväzkom spoločnosti. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že podnikanie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným je taký druh podnikania, kedy je majetok spoločníka a konateľa oddelený od majetku spoločnosti.

Zodpovednosť za škodu

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú konateľom pri výkone funkcie je upravená osobitne, a to konkrétne v §135a ods. 2. Uvedený zodpovednostný vzťah zakladá zodpovednosť za škodu konateľov voči spoločnosti. Pri výkone funkcie sa môže stať, že konateľ spôsobí spoločnosti škodu. Keď konateľ koná za spoločnosť, koná v mene spoločnosti, čiže tieto úkony, ktoré v súvislosti s výkonom funkcie konateľa vykoná, vykoná ako spoločnosť a teda všetky právne vzťahy (aj záväzkové a zodpovednostné), ktoré v súvislosti s týmto konaním vzniknú vznikajú na účet spoločnosti. Ak teda konateľ svojim konaním spôsobí tretej osobe škodu, považuje sa, že túto škodu spôsobila spoločnosť a tá má následne regresný nárok na náhradu škody od konateľa, ktorá jej týmto vznikla konaním konateľa, ktoré nespĺňalo požiadavku konania s dostatočnou odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti. Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.

Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty ustanovený súdom. (§135a ods. 5 Obchodný zákonník). Ak by veriteľ žiadal náhradu škody od spoločnosti a nebolo by možné túto náhradu od spoločnosti získať z dôvodu, že spoločnosť nemá dostatok majetku na jej náhradu, môže si škodu uplatňovať priamo u konateľa.

Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene (konateľ), dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. (§11 ods. 2 Zákon o konkurze a reštrukturalizácii). Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (t. j. konateľ) zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

Malý Konkurz

V prípade ak je spoločnosť v úpadku (a reštrukturalizácia nie je možná alebo účelná), má spoločnosť možnosť podať namiesto návrhu na vyhlásenie klasického konkurzu návrh na vyhlásenie malého konkurzu. Tento spôsob riešenia úpadku je špecifickým druhom konkurzu určeného pre menšie a stredné firmy, ktorých majetok a záväzky v kalendárnom roku nepresiahli viac ako 1 000 000€. V prípade malého konkurzu sú sankcie za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nižšie, resp. sú určené v rozmedzí, pričom presnú sumu určuje vždy súd. Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000€, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur. Pri ukladaní pokuty súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie; súd vychádza z posledných piatich účtovných závierok. (§ 106K ods.

Zabezpečenie Pohľadávok

Okrem vyššie uvedených prípadov môže byť majetok konateľa a spoločníka v s. r. o. Dohodou o ručení sa konateľ (alebo spoločník) zaviaže ako fyzická osoba, že uspokojí pohľadávky zmluvného partnera v prípade ak ich neuspokojí spoločnosť riadne a včas. (§ 303 a nasl. Zmluvou zriadení záložného práva sa zriadi na vec alebo inú majetkovú hodnotu záložné právo - napríklad na nejakú vec, ktorá je v osobnom majetku konateľa alebo spoločníka.

tags: #vymahanie #zmeniek #pri #osobnom #bankrote