
Vymáhanie pohľadávok je bežnou činnosťou, ktorej čelia podnikatelia aj jednotlivci. Ak sa ocitnete v situácii, že vám niekto dlhuje peniaze, je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ako postupovať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vymáhaní pohľadávok právnou cestou, s dôrazom na praktické rady a legislatívny rámec.
Pravidelné sledovanie úhrady pohľadávok je kľúčové. Ak dlžník neuhradí dlh do 14 dní po splatnosti, nie je hneď dôvod na paniku, najmä ak komunikuje s veriteľom. Avšak, ak omeškanie presiahne jeden mesiac, je nevyhnutné začať situáciu riešiť. Čím skôr začnete s vymáhaním, tým väčšia je šanca na úspech.
Veriteľ musí byť schopný preukázať, že dlžník mu peniaze dlhuje. Faktúra sama o sebe nestačí. Dôležitý je dodací list alebo preberací protokol, ktorý potvrdzuje výšku dlhu. Ak plánujete pokračovať v obchodnom vzťahu s dlžníkom, je vhodné zasielať mu písomné upomienky doporučenou poštou. Ak dlžník zásielku neprevezme, môže to naznačovať jeho nezáujem o úhradu dlhu.
Mnohí veritelia sa mylne domnievajú, že pred súdnym vymáhaním dlhu je potrebné zasielať upomienky. To však nie je pravda. Dlh je možné vymáhať súdne aj bez predchádzajúcej upomienky, ak si je dlžník vedomý svojho omeškania. Ak sa rozhodnete posielať upomienky, postačia maximálne dve. Ak dlžník neprevezme ani prvú upomienku, je potrebné konať rázne a začať s vymáhaním dlhu súdne alebo prostredníctvom rozhodcovského konania (ak ste sa na ňom dohodli). Časový rozdiel medzi upomienkami by nemal presiahnuť jeden mesiac.
Úspešnosť vymoženia pohľadávky závisí predovšetkým od bonity dlžníka, teda od jeho majetku a príjmu. Často sa stáva, že veritelia sa stávajú obeťami podvodu, kedy sa dlžníci vopred zbavia majetku a nemajú žiadny príjem, čím sa vymožiteľnosť dlhu znižuje. Nižšie pohľadávky sa zvyčajne vymáhajú ľahšie, pretože pre dlžníka je jednoduchšie zabezpečiť si nižšiu sumu na úhradu dlhu a je menej pravdepodobné, že má viac veriteľov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vymáhaním neoprávnene vyplateného výživného
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa veritelia rozhodnú nevymáhať svoje pohľadávky:
Dôležité je zvážiť, či ide o dlhodobé obchodovanie alebo jednorazový obchod. Rovnako dôležitá je komunikácia s dlžníkom. V každom prípade by veritelia nemali ponechať pohľadávku bez povšimnutia dlhšie ako 2 až 3 mesiace.
Na trhu existujú dve skupiny subjektov, ktoré ponúkajú pomoc pri vymáhaní pohľadávok: vymáhačské spoločnosti a advokátske kancelárie. Advokáti sú zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou.
V minulosti sa stalo, že dlžníci podávali trestné oznámenia na vymáhačské spoločnosti pre vydieranie a nezákonný nátlak. V niektorých prípadoch bolo obvinenie vznesené aj voči samotným veriteľom ako spolupáchateľom. Je preto dôležité dávať pozor na nekalé praktiky niektorých vymáhačských spoločností.
Odmena advokáta sa vypočíta podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. Ak sa dlh podarí vymôcť, veriteľovi sa náklady na vymáhanie pohľadávky vrátia, pretože mu ich súd prizná. Advokát je povinný vrátiť poskytnutú náhradu a nemôže pýtať svoju odmenu dvakrát, pokiaľ sa s klientom nedohodol inak. V takom prípade nemusí vymáhanie pohľadávky advokátom veriteľa nič stáť. Ak sa však dlh nepodarí vymôcť a klient sa s advokátom dohodol na odmene aj v prípade neúspechu, túto odmenu musí uhradiť. Výška odmeny závisí od dohody s advokátom. Obyčajne advokát vykoná dva úkony právnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky. Výška odmeny pri vymáhaní sumy 3-tisíc eur je podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. približne 257,60 eura (8,6 %) v prípade dvoch úkonov právnej pomoci (t.j. po vydanie platobného rozkazu).
Prečítajte si tiež: Konkurzné konanie a vymáhanie dlhov
Problematike sa v slovenskej legislatíve venuje Zákon č. 65/2001 Z. z. Veriteľ má nárok na:
Pred začatím súdneho konania je odporúčané preveriť si dlžníka, čo sa týka platenia daní, stavu spoločnosti a ďalších pohľadávok. V prípade súdneho konania je potrebné predložiť všetky listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú váš nárok (zmluvy, objednávky, faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, upomienky, doručenky a komunikáciu s dlžníkom).
Vymáhanie pohľadávok má svoj postup. Ak dlžník nezaplatí ani po vykonaní rozsudku, súd určí spôsob, ako sa má pohľadávka vybrať. Existujú situácie, kedy je vymáhanie pohľadávok s určitosťou alebo s veľkou pravdepodobnosťou predstavovať premrhané náklady (napr. ak je pohľadávka príliš nízka, spravidla menej ako 500 eur).
Ak veriteľ nechce vynakladať ďalšie finančné prostriedky na vymáhanie dlhu, môže sa pozrieť na iné možnosti. Ak sa mu podarilo dosiahnuť právoplatný súdny rozsudok voči dlžníkovi - eseročke a má exekučný titul, a táto eseročka nemá žiaden majetok a konateľ porušil svoje povinnosti, môže priamo žalovať tohto konateľa a byť úspešný z jeho osobného majetku. Ďalšou možnosťou je novozavedené pravidlo krízy alebo zákazu plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje v období, keď je spoločnosť v kríze. Vtedy sa môže veriteľ domáhať priamo voči štatutárovi ako fyzickej osobe nároku na náhradu škody.
Mzda je základným právom každého zamestnanca. Ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu včas alebo vôbec, zamestnanec má právo konať. Prvým krokom je písomná výzva zamestnávateľovi na vyplatenie dlžnej mzdy. Ak zamestnávateľ nereaguje, nasleduje predžalobná výzva. V krajnom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre.
Prečítajte si tiež: Možnosti vrátenia poplatku NDS
Pohľadávka je najčastejšie spájaná s existenciou zmluvného vzťahu. Bez ohľadu na to, či ide o vzťah písomný alebo ústny, má veriteľ právo požadovať po lehote splatnosti od dlžníka nejakú povinnosť, najčastejšie peňažné plnenie. Okrem zmluvných pohľadávok môžu existovať aj pohľadávky, ktoré nevznikli na základe zmluvného vzťahu (napr. náhrada škody, bezdôvodné obohatenie).
Veriteľ môže realizovať svoje právo celou plejádou prostriedkov. Niekedy stačí predžalobná upomienka, inokedy treba žiadať uznanie dlhu formou notárskej zápisnice či podať návrh na platobný rozkaz. Často sa stáva, že ani právoplatné rozhodnutie súdu a následná exekúcia nenavráti veriteľovi jeho peniaze. Dlžník sa často zbavuje účelovo svojho majetku. Veriteľ má preto okrem občianskoprávnych prostriedkov právo podať na dlžníka aj trestné oznámenie, ak sa domnieva, že existuje podozrenie zo spáchania trestnej činnosti.
Nie je výnimkou, že dlžníci nazvú aj takéto konanie neprimeraným vyhrážaním sa. Právo veriteľa, ak sa uskutočnilo zákonným spôsobom, nemôže byť neskôr akokoľvek sankcionované. Orgány činné v trestnom konaní musia objektívne vyhodnotiť všetky dôkazy, vrátane často účelových tvrdení dlžníkov či obvinení. Na druhej strane, ak dlžník si je istý, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, trestného stíhania sa nemusí obávať. Bude zastavené.
Pokiaľ sa na dlh dostatočne dlho zabudne, dôjde k jeho premlčaniu a prestane existovať. Dlhy však nikdy nezmiznú samy od seba. Pokiaľ sa chcete ich plateniu naozaj vyhnúť, je nutné splniť určité podmienky. Funguje tak, že po uplynutí určitej doby (obvykle troch rokov) už veriteľ nemôže svoju pohľadávku vymáhať právnou cestou. To neznamená, že prestane existovať - len sa stane nevynútiteľnou a je na dlžníkovi, či svoj záväzok splní. K premlčaniu dochádza po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorej má veriteľ možnosť vymáhať svoj nárok. Na Slovensku platí pre väčšinu pohľadávok všeobecná premlčacia lehota tri roky. Nie vždy však dôjde k premlčaniu dlhu po troch rokoch. Okrem všeobecnej premlčacej lehoty totiž existujú aj situácie, keď zákon stanovuje zvláštne premlčacie lehoty, ktoré sú dlhšie alebo kratšie v závislosti od povahy konkrétnej pohľadávky. Na Slovensku sa premlčacie lehoty riadia Občianskym zákonníkom (zákon č. 40/1964 Zb.). Všeobecná premlčacia lehota je tri roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Premlčacia lehota môže byť zmluvne upravená, avšak iba v prípade obchodnoprávnych vzťahov (§ 401 Obchodného zákonníka), kde si môžu strany dohodnúť jej predĺženie alebo skrátenie. Premlčacia lehota pohľadávky sa v niektorých prípadoch môže prerušiť alebo pozastaviť.
Aby mohlo dôjsť k premlčanie záložného práva (presnejšie práva záložného veriteľa na uspokojenie záložnej pohľadávky zo zálohu), najprv musí dôjsť k premlčaniu samotného dlhu. Premlčanie začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať prvýkrát. Pri záložnom práve je väčšinou premlčacia lehota 3 roky, ale pokiaľ je zapísané vo verejnom zozname (napr. v katastri nehnuteľností), platí desaťročná premlčacia lehota. Exekúciu je možné začať iba na základe rozhodnutia súdu, ktorý uzná dlh. Tým dôjde k prerušeniu pôvodnej doby premlčania dlhu a začne bežať nová, stanovená zákonom na 10 rokov.