Vymazanie poznámky o trestnom konaní z katastra: Podmienky a postupy

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú bežnou súčasťou právnej praxe. Hoci sa zdajú byť jednoduché, ich minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť ex lege môžu spôsobovať komplikácie. Tento článok sa zameriava na podmienky a postupy vymazania poznámky o trestnom konaní z katastra nehnuteľností v kontexte vecných bremien.

Zriadenie vecného bremena zmluvou

Zmluva je jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien. Podľa Občianskeho zákonníka ide o dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Dôležité je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh.

Forma zmluvy

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje písomná forma, inak je zmluva absolútne neplatná. Písomná forma sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. K písomnej forme zmluvy sa vyžadujú aj úradne osvedčené podpisy účastníkov.

Obsah zmluvy

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a prípadne ďalších osobitných predpisov. Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Viaceré vecné bremená jednou zmluvou

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť príslušné ustanovenia Katastrálneho zákona, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu.

Prečítajte si tiež: Výmaz záložného práva: Postup krok za krokom

Časový odstup medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad

Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. Návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

Prekážky vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciou je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.

Zmena v oprávnených nehnuteľnostiach

Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena.

Zmena v osobe oprávneného alebo povinného

Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb.

Prečítajte si tiež: VFA vzor – žiadosť o výmaz

Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle Občianskeho zákonníka dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Subjekty vecného bremena

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu.

Vecné bremeno a spoluvlastníctvo

Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť, pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka Občianskeho zákonníka - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu.

Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov.

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy.

Prečítajte si tiež: Postup pri výmaze spoločnosti

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem, neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné.

Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka konať všetci podieloví spoluvlastníci spoločne.

Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j. vecné bremeno in personam).

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy).

Obchodná spoločnosť

V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s Obchodným zákonníkom je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle Obchodného zákonníka robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.

Konkurz

Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné.

Pozemkové spoločenstvo

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách. Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi.

Obec

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva zo zákona o majetku obcí. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva zákon o majetku obcí. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami.

Duplicitný zápis vlastníctva a poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra

História evidovania nehnuteľností a vlastníckych práv k nim je v podmienkach Slovenskej republiky pomerne problematická. Časté legislatívne zmeny, neprededenie nehnuteľností a nedôslednosť zápisov do vtedajšej pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností majú za následok rôzne komplikácie. Jednou z takýchto komplikácii je duplicita zápisu vlastníckeho práva.

Duplicitný zápis vlastníctva je stav, keď je k jednej nehnuteľnosti zapísaných viacero vlastníkov, alebo v prípade podielového spoluvlastníctva je súčet spoluvlastníckych podielov k jednej nehnuteľnosti viac ako 1/1. Hlavnú zásluhu na vzniku duplicitného vlastníctva má najmä historická právna úprava, v dôsledku ktorej mal zápis práv k nehnuteľnostiam do pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností v rokoch 1951 až 1992 iba deklaratórne účinky.

Ak orgán katastra zistí, že niektorej z nehnuteľností svedčí duplicitné, resp. viacnásobné vlastníctvo, je povinný o tejto skutočnosti informovať. Robí to tak, že na liste vlastníctva - v časti B zapíše tzv. poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra.

Predmetná poznámka má obmedzujúci charakter, čo znamená, že osoby, v prospech ktorých svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nemôžu s nehnuteľnosťou disponovať (nemôžu ju napr. previesť, či zaťažiť vecným bremenom alebo záložným právom).

Postup katastra pri doručení listiny

Ak je na kataster doručená listina, ktorá sa zapisuje vkladom (napr. prevodová zmluva), príslušný okresný úrad vkladové konanie preruší a účastníkov konania vyzve, aby predložili (a) súdne rozhodnutie, z ktorého vyplýva, ktorý z duplicitných vlastníkov je skutočným vlastníkom alebo (b) aby podali na súd žalobu o určenie vlastníckeho práve a jej podanie preukázali.

Ak je na kataster doručená záznamová listina, postup okresného úradu záleží od toho, či listina vychádza z údajov katastra alebo nie. Ak je napr. doručený exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva a týka sa osoby vlastníka, ktorý je aktuálne zapísaný na liste vlastníctva, tak kataster takúto listinu zapíše.

Ak je napr. doručené uznesenie o dedičstve, ktoré sa však nedotýka osoby vlastníka aktuálne zapísaného na liste vlastníctva, orgán katastra záznam nevykoná.

Ak je na kataster doručená listina na zápis poznámky, okresný úrad takúto poznámku bez ďalšieho zapíše.

Možnosti odstránenia duplicitného zápisu

Duplicitný zápis vlastníctva je síce neželaným, avšak riešiteľným javom. Možnosti nápravy sú tri a každá má svoje pozitíva aj negatíva.

Dohoda duplicitných vlastníkov

Duplicitní vlastníci môžu uzavrieť dohodu, v ktorej určia, ktorí z nich bude výlučným vlastníkom nehnuteľnosti alebo aká bude výška sporných spoluvlastníckych podielov, prípadne spornú časť pozemku odčlenia geometrickým plánom a určia, kto je vlastníkom novovytvorenej parcely. Dohoda býva spravidla uzavretá ako nepomenovaná zmluva alebo ako dohoda o urovnaní.

Dohoda musí obsahovať náležitosti podľa Katastrálneho zákona a identifikáciu nehnuteľnosti. Podpisy účastníkov dohody musia byť úradne overené. Na zápis dohody do katastra nehnuteľností je potrebné podať návrh na vklad a zaplatiť správny poplatok.

Súdne konanie o určenie vlastníckeho práva

V prípade, ak sa duplicitní vlastníci nevedia dohodnúť, je nutné, aby niektorý z nich podal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva. Právoplatné rozhodnutie orgán katastra zapíše záznamom, čím sa odstráni duplicita. Neplatí sa tu správny poplatok ako je to v prípade dohody, avšak je potrebné zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby a prípadné trovy konania. Spory o určenie vlastníckeho práva bývajú zložité a časovo náročné, preto treba počítať s tým, že tento spôsob odstránenia duplicity bude zdĺhavý.

Oprava chyby v katastrálnom operáte

Osobitnú úpravu odstránenia duplicity predstavuje inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte upravený v Katastrálnom zákone. Podmienkou je, že v katastri nehnuteľností už existuje poznámka o duplicitnom, resp. nejde o opravu chyby podľa Katastrálneho zákona.

Konanie o oprave chyby sa začína na návrh alebo z podnetu samotného orgánu katastra. Návrh môže podať ten, koho práva sú duplicitným zápisom dotknuté, musí obsahovať náležitosti podľa Katastrálneho zákona a podpisy navrhovateľov musia byť v tomto prípade úradne overené. Správny poplatok sa za podanie takéhoto návrhu neplatí.

Ak okresný úrad zistí duplicitu zápisu z vlastnej činnosti, postupuje tak, že dotknutým vlastníkom zašle oznámenie o začatí katastrálneho konania, uvedenie v ňom na základe akých skutočností ide o duplicitný zápis, navrhne spôsob odstránenia duplicity a vyzve vlastníkov, aby na kataster zaslali písomný súhlas s overenými podpismi, pokiaľ s navrhovaným spôsobom odstránenia duplicitného zápisu súhlasia.

Bez ohľadu na to, či orgán katastra koná na návrh alebo z úradnej povinnosti, je povinný rozhodnúť do 30 dní, v odôvodnených prípadoch do 90 dní odo dňa začatia konania.

tags: #vymazanie #poznámky #o #trestnom #konaní #z