Vymeriavací Základ Dôchodkového Poistenia v Slovenskej Republike v Roku 2000 a Aktuálne Informácie

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vymeriavacom základe pre dôchodkové poistenie na Slovensku, s dôrazom na historický kontext roku 2000 a s aktuálnymi informáciami platnými pre rok 2025. Cieľom je objasniť, ako sa vymeriavací základ určuje pre rôzne kategórie poistencov a aký má vplyv na výšku dôchodku.

Úvod do Vymeriavacieho Základu

Vymeriavací základ je kľúčový pojem v systéme sociálneho poistenia. Je to suma, z ktorej sa vypočítavajú odvody na jednotlivé druhy poistenia, vrátane dôchodkového poistenia. Výška vymeriavacieho základu priamo ovplyvňuje výšku budúceho dôchodku poistenca.

Vymeriavací Základ v Roku 2000: Historický Kontext

V roku 2000 platili iné pravidlá pre určovanie vymeriavacieho základu ako v súčasnosti. Dôchodkový systém bol v tom čase ešte v procese transformácie a výpočet dôchodkov sa opieral o zložitejšie vzorce, ktoré zohľadňovali najmä príjmy z posledných rokov pred odchodom do dôchodku. Výška dôchodku sa určila z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku.

Zmeny v Sociálnom Poistení od Roku 2004

Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zásadným spôsobom zmenil systém sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa začala vykonávať sociálne poistenie pozostávajúce zo šiestich samostatných poistných systémov: nemocenského, dôchodkového (starobného a invalidného poistenia), úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia.

Zmeny pre SZČO od Roku 2004

Zavedenie sociálneho poistenia prinieslo viaceré zmeny týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).Podľa súčasnej právnej úpravy mali SZČO povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ak boli zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Povinná účasť vznikla od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za rok 2002 vyšší ako 121 000 Sk, a tým im vznikla aj povinnosť platiť poistné vo výške 4,8 % na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu (minimálne 4 000 Sk, 3 000 Sk, 2 000 Sk mesačne alebo 2 700 Sk mesačne, ak sa poskytla úľava na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a najviac 32 000 Sk mesačne v zmysle zákona č. 274/1994 o Sociálnej poisťovni).SZČO, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, bola podľa zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená do 30. júna 2004, resp. do 30. septembra 2004, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezaniklo skôr podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (napr. dňom zániku oprávnenia prevádzkovať živnosť).Od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 (a pre SZČO, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania do 30. septembra 2004) bol vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie SZČO uvedenej v predchádzajúcom odseku vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003. To platilo pre všetky SZČO povinne zúčastnené na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení do 31. decembra 2003, t. j. aj pre SZČO, ktoré sa v roku 2003 rozhodli pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov (platitelia paušálnej dane). SZČO, ktorá bola účastníkom doplnkového dôchodkového poistenia podľa zákona č. 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000, sa od 1. januára 2004 znížil vymeriavací základ o výšku príspevkov zaplatených na jej doplnkové dôchodkové poistenie, najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny základu dane. SZČO preukázala výšku zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie za rok 2002 potvrdením z príslušnej doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

Podľa § 138 ods. 11 vymeriavací základ bol najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné, t. j. vymeriavací základ od 1. januára 2004 bol v sume najmenej 6 080 Sk mesačne.Podľa § 138 ods. 13 maximálny vymeriavací základ - povinne dôchodkovo poistenej SZČO na platenie poistného na dôchodkové poistenie bol

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30. júna 2004 bude vymeriavací základ najviac 40 533 Sk mesačne),
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
• povinne nemocensky poistenej SZČO na platenie poistného na nemocenské poistenie bol
• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedenapolnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30. júna 2004 bude vymeriavací základ najviac 20 267 Sk mesačne),
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedenapolnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Od 1. januára 2004 sa novoustanovili pre povinne nemocensky poistené a povinne dôchodkovo poistené SZČO sadzby poistného na jednotlivé druhy poistenia a zaviedla sa povinnosť platenia poistného do rezervného fondu pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO.Podľa novej právnej úpravy povinne nemocensky poistená SZČO platila poistné:

• na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,
• povinne dôchodkovo poistená SZČO platila poistné:
• na starobné poistenie 20 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,
• do rezervného fondu 2,75 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom na platenie poistného do rezervného fondu SZČO, ktorá je povinne dôchodkovo poistená do 30. júna 2004, bol vymeriavací základ, z ktorého povinne dôchodkovo poistená SZČO platila poistné na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003; na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu platilo rovnaké obmedzenie, ako na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

Od 1. júla 2004 SZČO (resp. od 1. októbra 2004 SZČO, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou v roku 2003 bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. 12 x 6 080 Sk, teda dosiahol príjem alebo výnos vyšší ako 72 960 Sk (čo sa považuje za vymeriavací základ je uvedené v § 138 zákona o sociálnom poistení).

V prípade, že SZČO nedosiahla príjem zakladajúci povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, mohla sa dobrovoľne poistiť na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie.Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, považovala sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Vymeriavacím základom takejto osoby bola ňou určená suma, pričom na jej určenie platili obmedzenia o minimálnom a maximálnom vymeriavacom základe na platenie poistného na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistenej SZČO a obmedzenia o minimálnom a maximálnom vymeriavacom základe na platenie poistného na dôchodkové poistenie povinne dôchodkovo poistenej SZČO.Dobrovoľne nemocensky poistená osoba platí poistné na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba platí poistné na starobné poistenie 20 % z vymeriavacieho základu a poistné na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu.Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba bola povinná od 1. januára 2004 platiť poistné do rezervného fondu, a to vo výške 2,75 % z vymeriavacieho základu; na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu platilo rovnaké obmedzenie ako na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Poistné na invalidné poistenie neplatila povinne dôchodkovo poistená SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ak:

Prečítajte si tiež: Všetko o výpočte vymeriavacieho základu pre invalidný dôchodok

• mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• splnila podmienky nároku na starobný dôchodok,
• mala priznaný predčasný starobný dôchodok,
• mala priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003 - poistné na invalidné poistenie sa neplatí do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie sú uvedené v § 140 zákona o sociálnom poistení.

Podľa súčasnej právnej úpravy za spolupracujúce osoby vykazovala a odvádzala poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie SZČO. Ak osoba, ktorá do 31. decembra 2003 bola považovaná za spolupracujúcu osobu, a po tomto dni bude dobrovoľne nemocensky alebo dôchodkovo poistenou osobou, bola takáto osoba povinná už sama odvádzať poistné.

Poistenie v Nezamestnanosti od Roku 2004

Sociálna poisťovňa vykonávala od 1. januára 2004 aj poistenie v nezamestnanosti. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti za mesiac december 2003, splatný v mesiaci január 2004 bola SZČO povinná zaplatiť na účet pobočky Sociálnej poisťovne, zriadený výhradne na tento účel. Účty na uvedený účel boli zriadené len na obdobie od 1. januára 2004 do 31. januára 2004. Po tomto období boli zrušené.

Od 1. januára 2004 zanikla SZČO a spolupracujúcej osobe povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Súčasne od uvedeného dňa spolupracujúce osoby strácali zo zákona status spolupracujúcich osôb. Od 1. januára 2004 fyzická osoba, ktorá bola povinná do 31. decembra 2003 platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti ako SZČO a spolupracujúca osoba, mohla byť poistená v nezamestnanosti na báze dobrovoľnosti. Za predpokladu, že sa SZČO alebo osoba, ktorá bola do 31. decembra 2003 považovaná sa spolupracujúcu osobu, rozhodne pokračovať v poistení v nezamestnanosti ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, bolo potrebné, aby sa prihlásila na poistenie v nezamestnanosti, a to podaním prihlášky na tlačive "Registračný list FO" v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu.

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti bola pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu, ktorým bola ňou určená suma. Táto suma však nemohla byť nižšia ako minimálny vymeriavací základ, t. j. od 1. januára 2004 - 6 080 Sk mesačne a nemohla byť viac ako maximálny vymeriavací základ, t. j. v období

• od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30. júna 2004 bol vymeriavací základ najviac 40 533 Sk mesačne),
• od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.Obdobia, v ktorých dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti neplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti sú uvedené v § 140 zákona o sociálnom poistení.

Od 1. februára 2004 SZČO bola povinná odvádzať poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu na účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, vedený vo Všeobecnej úverovej banke, na ktorý v súčasnosti odvádzala poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

Prečítajte si tiež: Vymeriavací základ dôchodcu: Kompletný sprievodca

Ďalšie Povinnosti SZČO od Roku 2004

S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zaviedol nový inštitút, a to "prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti", ktorého vznik sa posudzoval rovnako, ako zánik poistenia a skončenie prerušenia sa posudzovalo rovnako, ako vznik týchto poistení.SZČO sa prerušovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom bola vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj v období od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení.SZČO bola povinná predkladať do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania, vrátane výpisu z opravného daňového priznania; SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania, bola povinná predložiť výpis z daňového priznania do 30.

Vymeriavací Základ v Roku 2025

V roku 2025 sa vymeriavací základ na dôchodkové poistenie určuje podľa aktuálne platnej legislatívy. Dôležité je rozlišovať medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom, ktoré ovplyvňujú výšku odvodov a následne aj výšku dôchodku.

Minimálny Vymeriavací Základ v Roku 2025

Minimálny vymeriavací základ pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu je od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 stanovený vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1.

Maximálny Vymeriavací Základ v Roku 2025

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. predstavuje maximálnu sumu, z ktorej sa za kalendárny mesiac vypočítava sociálne poistenie zamestnancovi aj zamestnávateľovi. Jeho výška je 11-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2025 je maximálny mesačný vymeriavací základ v sociálnom poistení suma 15 730 eur.

Špecifické Situácie a Vymeriavací Základ

• SZČO v Súbehu so Zamestnaním: Samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním resp. neplatí preddavky. Príjmy z dividend oznamuje poistenec na tlačive "Oznámenie o príjmoch", z ktorých sa preddavky neplatia.
• Dobrovoľne Poistené Osoby: Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.
• Osoby, za Ktoré Platí Poistné Štát: Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Podanie prihlášky touto osobou sa nahrádza automatizovaným poskytnutím údajov z ÚPSVaR. Tiež za vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy (od 2. a fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1.

Vplyv Vymeriavacieho Základu na Výpočet Dôchodku

Výška vymeriavacieho základu má priamy vplyv na výpočet dôchodku. Na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec.

Osobný Mzdový Bod (OMB)

Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Osobný vymeriavací základ poistenca, v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubú mzdu, ktorú dosiahol v danom roku.

Podľa § 62 ods. osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.

Všeobecný Vymeriavací Základ (VVZ)

Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárne roky od roku 2002 do roku 2013 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle.

Pri výpočte sumy dôchodku sa ako všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia (t. j. v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok) použije všeobecný vymeriavací základ za predposledný kalendárny rok tohto obdobia. To znamená, že všeobecné vymeriavacie základy posledných dvoch kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia budú totožné.

Solidarita v Dôchodkovom Systéme

Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods.

Naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.

Príklady Výpočtu

Príklad 1: Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13104 €. Osobný mzdový bod pána Alexa za rok 2019 je 12500 € / 13104 € = 0,953907…

Príklad 2: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14532 €. Osobný mzdový bod pani Agnesy za rok 2021 je 45000 € / 14532 € = 3,0967 … Keďže osobný mzdový bod je ohraničený hodnotou 3, do výpočtu dôchodku sa jej započíta hodnota 3.

Vymeriavací Základ Zamestnanca a Mzdové Účtovníctvo v Roku 2025

V mzdovom účtovníctve je východiskovým bodom „príjem zo závislej činnosti“. Najčastejšie ide o hrubú mzdu zamestnanca, ktorý pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ale patria sem napríklad aj odmeny konateľov, platy poslancov, členov volebných komisií a iné. V § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú príjmy zo závislej činnosti rozsiahlym spôsobom vymenované. Tento paragraf však vymenúva aj príjmy, ktoré síce plynú zamestnancovi od zamestnávateľa, ale nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú od dane z príjmov oslobodené.

Pokiaľ ide o príjem zamestnanca, tak pri ňom nie je možné opomenúť minimálnu mzdu, ktorá je v roku 2025 vo výške 816 eur mesačne, resp. 4,69 eura za každú odpracovanú hodinu.

Zdravotné a Sociálne Poistenie Zamestnanca

Zamestnanec i zamestnávateľ platia zdravotné poistenie i sociálne poistenie z tzv. „vymeriavacieho základu“. Vymeriavacím základom je suma, z ktorej sa pri použití príslušného percenta vypočíta zdravotné a sociálne poistenie. Vymeriavacím základom zamestnanca je jeho zdaňovaný príjem zo závislej činnosti. Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca. Zjednodušene povedané, zdravotné a sociálne poistenie sa počíta z hrubej mzdy zamestnanca.

V sociálnom poistení sa uplatňuje maximálny mesačný vymeriavací základ a v zdravotnom poistení naopak existuje minimálny preddavok.

Minimálny Preddavok na Zdravotné Poistenie Zamestnanca

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie zamestnanca je súčet preddavku na zdravotné poistenie zamestnanca a zamestnávateľa zo sumy životného minima platného k 1. januáru. V roku 2025 je výška minimálneho preddavku na zdravotné poistenie zamestnanca 41,08 eura. Ak je súčet skutočného preddavku na zdravotné poistenie zamestnanca a zamestnávateľa nižší ako minimálny preddavok na zdravotné poistenie zamestnanca, preddavok na zdravotné poistenie zamestnanca sa o tento rozdiel navyšuje. Inými slovami povedané, ak sa z dosiahnutej mzdy vypočíta preddavok na zdravotné poistenie zamestnanca a zamestnávateľa dohromady v sume nižšej ako je suma minimálneho preddavku na zdravotné poistenie zamestnanca 41,08 eura, bude musieť rozdiel doplatiť sám zamestnanec.

Suma minimálneho preddavku na zdravotné poistenia zamestnanca 41,08 eura sa pomerne znižuje o tie dni, počas ktorých bol zamestnanec samostatne zárobkovo činnou osobou, poistencom štátu (napríklad starobný dôchodca), osobou so zdravotným postihnutím, vyhlásený za nezvestného alebo sa nepovažoval za zamestnanca (napríklad mal neplatené voľno).

Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov alebo sa na neho vzťahuje niektorá zo situácií uvedených v predchádzajúcej vete, môže sa rozhodnúť, že minimálny preddavok na zdravotné poistenie zamestnanca sa na neho nebude pri výpočte mzdy uplatňovať.

Po skončení roka v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa vyčísli výsledné minimálne zdravotné poistenie zamestnanca ako súčet zdravotného poistenia zamestnanca a zamestnávateľa z 12-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru. Za rok 2025 je to suma 493,17 eura, ktorá sa porovná so súčtom predpísaného poistného poistenca (započíta sa sem teda poistné, ktoré mal platiť napr. ako zamestnanec, SZČO) a predpísaného poistného zamestnávateľa za príslušný kalendárny rok.

#

tags: #vymeriavací #základ #dôchodkové #poistenie #2000 #Slovensko