Záložná zmluva jedným manželom bez vedomia druhého: Skúsenosti a právne aspekty

Pri inštitútoch manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) je ich právna úprava úplne v úzadí v prípade harmonických a bezproblémovo fungujúcich manželstiev. Akonáhle však medzi manželmi začínajú vznikať nezhody, viazne komunikácia, znižuje sa tolerancia a ku slovu sa dostávajú súdy, právna úprava spomínaných inštitútov sa dostáva na povrch. Tento článok sa zameriava na skúsenosti a právne aspekty záložnej zmluvy uzavretej jedným manželom bez vedomia druhého, s prihliadnutím na judikatúru a slovenské právne predpisy.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a podnikanie

V právnickej obci sa doteraz rôznia názory na to, či možno pod „výkonom povolania" niektorého z manželov rozumieť tiež podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obch. Mgr. Ivan Heger sa vo svojom mimoriadne zaujímavom článku Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a samostatne zárobkovo činná osoba prikláňa k názoru, že veci nadobudnuté jedným z manželov ako podnikateľom (z kontextu článku vyplýva, že autor má na mysli veci slúžiace na podnikanie) patria do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože ak by majetok nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva, bol by druhý manžel nepodnikateľ ukracovaný. Heger ďalej uvádza, že je logické a z hľadiska všeobecnej spravodlivosti aj správne, že pokiaľ má manžel - nepodnikateľ participovať na dlhoch manžela - podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať aj na takto nadobudnutom majetku. Za súčasnej slovenskej právnej úpravy je teda podľa nášho názoru dôležité rozlišovať, či ide o veci, ktoré síce boli nadobudnuté jedným z manželov - podnikateľom, ale slúžia jeho podnikaniu, prípadne či slúžia podnikaniu obidvoch manželov, alebo ide o veci, ktoré boli jedným z manželov - podnikateľom síce nadobudnuté, avšak jeho podnikaniu neslúžia.

Najvyšší súd ČR už v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2470/2000 zaujal názor, že predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov je tiež to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov. V ďalšom rozhodnutí sp. zn. V rozsudku z 02. apríla 2002, sp. zn. 22 Cdo 1717/2000 NS ČR uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ OBZ je podnikateľom osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec. K tomuto názoru sa prihlásil Najvyšší súd v množstve svojich rozhodnutí, napríklad sp. zn. 22 Cdo 2545/2003, kde NS ČR taktiež uviedol, že „pre bezpodielového spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah, a to tak, že veci slúžiace výkonu povolania - resp. Na tomto mieste však treba pripomenúť, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov (porovnaj R 42/1972, str.

Súhlas druhého manžela s podnikaním a jeho právne dôsledky

Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa vo viacerých smeroch. Jedným z nich je aj ustanovenie § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Čo sa rozumie pod týmto súhlasom? Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (nie len napríklad spoločných úspor) za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Z toho logicky vyplýva, že súhlas na jednorazové použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na konkrétny podnikateľský účel, sám osebe nie je súhlasom v zmysle citovaného ustanovenia. Ustanovenie § 148a ods. 1 OZ ani iné ustanovenie neuvádza, že súhlas druhého manžela na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve pri začatí podnikania prvého manžela (podnikateľa) vyžaduje písomnú formu. Preto takýto súhlas môže byť urobený ústne alebo aj konkludentne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 23. februára 1999, sp. zn.

Prečítajte si tiež: Založné právo s poznámkou o poradí

Nad citovaným rozhodnutím polemizujú v diele Společné jmění manželů v teorii a v judikatuře, 2. rozšírené vydanie, Praha, ASPI, 2007 jeho autori prof. JUDr. Jan Dvořák, CSc. a JUDr. Jiří Spáčil, CSc., kde uvádzajú, že neexistuje presvedčivý dôvod, prečo by právna úprava nemala pripustiť, aby druhý manžel súhlasil s použitím len určenej časti spoločného majetku pre úplne konkrétny účel podnikania tak, aby v prípade podnikateľského neúspechu manžela nebolo majetkové spoločenstvo manželov ohrozené ako celok (pozri str. 137 citovaného diela).

Riziká podnikania a ochrana nepodnikajúceho manžela

Podnikateľské riziko je vždy neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výkon rozhodnutia na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov.

Už zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v § 16 ods. 2 upravil, že súd na návrh jedného z manželov zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Prípad z aplikačnej praxe

V aplikačnej praxi sa vyskytol tiež prípad, keď okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa aj keď formálne vlastní živnostenský list, živnosť sústavne nevykonáva tak, ako to má na mysli živnostenský zákon, pretože žiaden zisk nedosahuje, neprevádzkuje činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Odvolací súd však konštatoval, že so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 OZ. V danom prípade, teda z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že odporkyňa získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť, v súčasnosti má právnu i faktickú možnosť podnikať, pričom návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podala na to oprávnená osoba, teda manžel, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na splnenie uvedených formálnych predpokladov bolo potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť (rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 27. februára 2007, sp. zn. Podnikateľskou činnosťou je aj činnosť vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia - pozri § 2 Obch. zák. Predpoklad zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov podľa § 148a ods. Zmyslom § 148a ods. 2 OZ je ochrana toho z manželov, ktorý nepodnikal. V prípade, že podnikajú obidvaja manželia, je jeho zmyslom ochrana jedného manžela (žalobcu) voči prípadným negatívnym dôsledkom podnikania druhého manžela (žalovaného), ktorému sa dostáva rovnakej ochrany vo vzťahu k žalobcovi. Z toho vyplýva, že žalobca svojou žalobou podľa § 148a OZ skôr sleduje, aby preventívne zabránil eventuálnym neblahým dôsledkom podnikania žalovaného manžela. Nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom, ktoré už nastalo zo strany jedného z manželov, by napokon bolo dôvodom na zrušenie BSM z iného právneho dôvodu, a to podľa § 148 ods. Je teda prirodzené, že súd návrhu podľa § 148a OZ vyhovie, ak jeden z manželov (žalovaný) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, s ktorou ešte nezačal. Ani názov štvrtej časti živnostenského zákona, v ktorej je upravená možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti (jej tretia hlava), „Zánik živnostenského oprávnenia" nie je dobrým argumentom pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pozastavenie prevádzkovania živnosti nie je zrušením živnostenského oprávnenia v tom zmysle, ako je toto zrušenie v ustanovení § 57 ods. 1 písm. d/ živnostenského zákona, vymedzené, a teda ani formou zániku živnostenského oprávnenia (citované závery vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. 12. 1999, sp. zn. Z doslovného znenia ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa môže na prvý pohľad zdať, akoby úmyslom zákonodarcu bolo podmieniť súdne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na návrh jedného z nich len tým, že druhý manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a akoby už otázka ďalšej existencie tohto oprávnenia bola bez právneho významu. Je to však mylný dojem. Napriek tomu, že doslovné znenie k tomuto výkladu zvádza, je potrebné prihliadnuť na účel predmetného ustanovenia a uvedomiť si jeho podstatu, ktorou je ochrana jedného z manželov (ktorý nepodniká). Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že teda uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať (aj v tejto súvislosti pozri § 147 ods. 1 OZ). V ust. § 148a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka použitý pojem "získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť" treba preto so zreteľom na jeho účel vykladať tak, že sa ním rozumie získanie právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a že na podnikanie oprávnený manžel túto možnosť v čase rozhodovania súdu aj má. Tomu výkladu jednoznačne zodpovedá aj iné slovné spojenie "… Pokiaľ by sa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka malo interpretovať tak, že zákon priznáva právne účinky už samotnému získaniu uvedeného oprávnenia a je z hľadiska daného ustanovenia bez právneho významu otázka neskoršieho zrušenia tohto oprávnenia ako aj otázka, či ten z manželov, ktorý oprávnenie získal podniká alebo nepodniká, bolo by v rozpore s účelom zákona povinnosťou súdu zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj napr. v prípade, že (už) nehrozí žiadna (ďalšia) možnosť negatívneho dopadu v zákone vymedzenej činnosti na žalobcu, pretože žalovaný získané oprávnenie na podnikateľskú činnosť neskôr stratil. Uplatnenie práva toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, domáhať sa podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva je teda ohraničené časovým úsekom, po ktorý má druhý manžel na základe získaného oprávnenia faktickú a právnu možnosť podnikať. So zreteľom na obdobný účel sledovaný ust. § 148 ods. 2 a § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno predchádzajúci výklad zavŕšiť konštatovaním, že rovnako tak, ako nie sú podmienky pre súdne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, že už zanikli v ňom uvádzané závažné dôvody (napr. preto, lebo manžel, ktorého správanie bolo pôvodne v rozpore s dobrými mravmi, sa už správa v súlade s nimi), niet zákonného dôvodu na zrušenie spoluvlastníctva podľa § 148a ods. Na správnosti tohto záveru nemení nič istá rozdielnosť oboch spomenutých ustanovení spočívajúca v tom, že zatiaľ čo pri aplikácii § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri splnení zákonných podmienok môže, ale nemusí vždy zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pretože jeho rozhodnutie závisí od úvahy súdu (pozri slová "môže … zrušiť"), pri aplikácii § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade splnenia tam uvedených zákonných podmienok musí vždy toto spoluvlastníctvo zrušiť (pozri slovo "zruší"). Táto odlišnosť je sprievodným javom zakotvenia už spomenutého vzťahu všeobecnej a osobitnej právnej úpravy a zároveň tiež vyjadrením významu pripisovaného zákonným rizikám podnikateľskej činnosti jedného z manželov na inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon túto možnosť negatívnych dopadov považuje v každom prípade za tak významnú, že pri splnení ostatných podmienok…

Záložná zmluva a jej vplyv na BSM

Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ak jeden z manželov uzavrie záložnú zmluvu bez vedomia druhého, je dôležité posúdiť, či bol na takýto úkon oprávnený. Ak ide o bežnú vec, ktorá slúži na uspokojovanie potrieb rodiny, súhlas druhého manžela sa nevyžaduje. Ak však ide o nakladanie s majetkom značnej hodnoty, je potrebný súhlas oboch manželov. Ak záložná zmluva bola uzavretá bez súhlasu druhého manžela a nešlo o bežnú vec, môže sa druhý manžel domáhať jej neplatnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o záložných zmluvách

Zánik BSM a jeho vyporiadanie

BSM podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniká, okrem iného zánikom manželstva. Podľa názorov odbornej verejnosti Samotné zrušenie spoločnej domácnosti, opustenie spoločnej domácnosti jedným z manželov alebo oddelené hospodárenie manželov nemá za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá aj keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti a so spoločným majetkom hospodária oddelene. Tieto skutočnosti by samé osebe nemohli byť ani dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 OZ. Z tohto možno dospieť k názoru, že aj keď sa jeden z manželov odsťahuje zo spoločnej domácnosti, nemá táto skutočnosť sama o sebe vplyv na trvanie BSM. Ak by jeden z manželov nadobudol veci (nie darom, či dedením), počas manželstva, patrili by tieto do BSM. Výnimku tvoria veci osobnej potreby, či veci slúžiace na výkon povolania. Tie do BSM nepatria. Pokiaľ ide o veci slúžiace osobnej potrebe, sem sa zaraďujú najmä obvykle šatstvo, kozmetické prípravky, zdravotnícke pomôcky a iné predmety obvyklé a primerané osobnej potrebe. Dôležité je posúdiť, či táto vec skutočne aj slúži osobnej potrebe. Podľa môjho názoru elektrospotrebiče nespĺňajú charakteristiku veci slúžiacej osobnej potrebe, a preto patria do BSM. Rovnako je dôležité aj to, z akých prostriedkov budú veci nadobudnuté. Ak by boli napr. spotrebiče kúpené z výlučného majetku jedného z manželov (napr. majetku, ktorý získal darom, či dedením, a preto do BSM nepatrí), nepatrili by tieto veci do BSM, aj keby nespĺňali charakteristiku vecí slúžiacich osobnej potrebe jedného z manželov. Išlo by totiž len o tzv.

Po zániku manželstva tradične nasleduje vyporiadanie BSM, kde si manželia rozdelia svoj majetok. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa § 149 a nasl. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. § 150 Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Príklady z praxe a súdne rozhodnutia

Príklad 1: Požičanie peňazí bez vedomia druhého manžela

Ak manžel bez vedomia manželky zarobil a požičal veľkú sumu peňazí, táto pohľadávka patrí do BSM. Pri vyporiadaní BSM sa zohľadňujú aj pohľadávky, ktoré vznikli počas trvania manželstva. Ak sa manželia nedohodnú, súd rozhodne, komu pripadne pohľadávka a komu iný majetok. Základným pravidlom je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, teda každý má nárok na polovicu hodnoty BSM, ak sa nedohodnú inak alebo ak nie sú dôvody na určenie iných podielov.

Príklad 2: Úver na pozemok pred manželstvom

Ak manželka kúpila pozemok pred uzatvorením manželstva na úver, pozemok je v jej výlučnom vlastníctve a nepatrí do BSM. Predmetom vyporiadania po rozvode v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov budú splátky úveru na tento pozemok, keďže ste ich platili spolu s manželov z prostriedkov patriacich do BSM a manžel je oprávnený žiadať, aby sa mu vrátila jedna polovica uhradených splátok úveru na pozemok, keďže v podstate investoval do cudzej nehnuteľnosti a to napriek tomu, že ste manželia.

Príklad 3: Vzdelanie počas manželstva

Ak manželka počas manželstva získala platené vysokoškolské vzdelanie, vynaložené prostriedky na štúdium sa nepovažujú za súčasť BSM.

Prečítajte si tiež: Všetko o záložných zmluvách na nehnuteľnosti

Príklad 4: Majetok v s.r.o.

Ak je na liste vlastníctva evidovaný dom na SRO, tak vlastníkom je SRO. Tento dom nebude predmetom BSM. Ak sa kúpna cena zaplatila z majetku patriaceho do BSM, môžete ju vymáhať od SRO. Majetok spoločnosti patrí len spoločnosti. Do BSM však môže patrť len hodnota obchodného podielu, ktorý vlastní ako spoločník, jeden z manželov. Pri vyporiadaní by sa táto hodnota brala do úvahy.

Príklad 5: Byt nadobudnutý darovacou zmluvou

Byt, ktorý manžel nadobudol pred manželstvom, zostáva v jeho výlučnom vlastníctve podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Ak boli splátky hypotéky hradené zo spoločných prostriedkov počas manželstva, vzniká manželke nárok na vyrovnanie v rámci vyporiadania BSM. Ide o tzv. investície do výlučného majetku jedného z manželov. Podľa judikatúry má manželka právo požadovať, aby jej manžel nahradil polovicu spoločných prostriedkov, ktoré boli použité na splácanie hypotéky počas manželstva.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu. Časté sú prípady zdedených domov či pozemkov po starých rodičoch, ktoré dedičia nadobudnú do podielového spoluvlastníctva. Ak ste v podobnej situácii a nemáte záujem byť spoluvlastníkom, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, do úvahy pripadá zrušenie podielového spoluvlastníctva. K zrušeniu spoluvlastníctva môže dôjsť:

• Dohodou spoluvlastníkov
• Rozhodnutím súdu

tags: #záložná #zmluva #jedným #manželom #bez #vedomia