Význam a definícia vyplácanej sumy dôchodku z DDS v kontexte daňových a legislatívnych zmien

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) predstavuje dobrovoľnú formu dlhodobého sporenia, ktorá je určená pre všetkých, ktorí sa nechcú spoliehať iba na štátny dôchodok. Jednou z hlavných výhod DDS je možnosť získania príspevku od zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vyplácanú sumu dôchodku z DDS, definíciu tejto sumy, daňové aspekty a legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú sporenie na dôchodok a podmienky jeho vyplácania.

Čo je doplnkové dôchodkové sporenie (DDS)?

Doplnkové dôchodkové sporenie je založené na princípe dobrovoľnosti a umožňuje účastníkom získať dodatočný príjem v starobe. Minimálna dĺžka sporenia je 10 rokov a minimálny vek na vyplácanie dávok je 55 rokov. Mesačná výška príspevkov sporiteľa je dohodnutá v účastníckej zmluve.

Príspevky zamestnávateľa do DDS

Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytovať príspevky do DDS v súlade so svojou internou politikou odmeňovania. Výška príspevkov zamestnávateľa je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť za týchto zamestnancov príspevky na DDS povinne, a to najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca alebo príjmu zúčtovaného na výplatu. V iných prípadoch sa výška príspevku zvyčajne pohybuje v rozmedzí 15 až 30 eur, alebo môže byť nastavená ako percento z mzdy.

Legislatívne zmeny v DDS

Zákon č. 318/2013 Z. z. priniesol rozsiahlu novelizáciu zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a súčasne novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tieto zmeny, účinné od 1. januára 2014, mali za cieľ obnoviť význam DDS, znížiť jeho nákladovosť, zvýšiť atraktívnosť a ochranu účastníkov. Medzi hlavné zmeny patrili:

• Zrušenie odstupného a zavedenie predčasného výberu.
• Zmena podmienok vyplácania dávky doplnkového starobného dôchodku.
• Úprava podmienok získania a vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku.
• Zrušenie požiadavky uzatvoriť účastnícku zmluvu s tou istou DDS, s ktorou má zamestnávateľ uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu.
• Zavedenie novej nezdaniteľnej časti základu dane pre príspevky na DDS.

Daňové aspekty príspevkov na DDS

Príspevky zamestnávateľa ako daňový výdavok

Príspevky na DDS platené zamestnávateľom sú upravené v § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta PN po ukončení pracovného pomeru?

Nezdaniteľná časť základu dane pre zamestnanca

Od roku 2014 je zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane pre príspevky na DDS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (§ 11 ods. 10 ZDP). O túto nezdaniteľnú časť je možné znížiť základ dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Maximálna suma príspevkov, ktoré možno uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane, je 180 eur ročne.

Podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane sú:

• Príspevky daňovník zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013, alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019.
• Daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z. z.
• Nárok na zníženie základu dane o túto nezdaniteľnú časť sa preukazuje predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku vystaveného oprávneným subjektom.

Praktické príklady a situácie

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Zamestnanec zaplatil v roku 2024 príspevky na DDS vo výške 120 eur. Môže si znížiť základ dane o túto sumu, ak spĺňa podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti. Ak by zaplatil napríklad 200 eur, mohol by si uplatniť maximálne 180 eur.

Zvýšenie základu dane pri predčasnom výbere

Ak si daňovník uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na DDS a následne mu bol vyplatený predčasný výber, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená.

Účastnícka zmluva s dávkovým plánom

Ak má daňovník uzatvorenú účastnícku zmluvu pred 31. decembrom 2013, ktorej súčasťou je dávkový plán, a nechce ju zmeniť, nemôže si uplatniť zaplatené príspevky ako nezdaniteľnú časť základu dane.

Prečítajte si tiež: Vplyv faktorov na výšku dôchodku

Odstupné a predčasný výber

Odstupné ako dávka z DDS bolo zrušené od 1. januára 2014, ale pre účastníkov, ktorí si ponechali dávkový plán, platia dávky dohodnuté v dávkovom pláne. Nová dávka, predčasný výber, je určená pre účastníkov, ktorí uzatvorili nové účastnícke zmluvy po 31. decembri 2013, alebo pristúpili na nové podmienky účinné od 1. januára 2014.

Podmienky výplaty dôchodku z II. piliera

Peniaze z II. piliera je možné čerpať až po splnení zákonom stanovených podmienok a to na účely výplaty starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Podmienkou na výplatu starobného dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku. Ani pri prípadnom vystúpení sporiteľa z II. piliera (iba v prípade otvorenia II. piliera), kedy klient následne ostáva už len v I. pilieri, nie je možné si z dôchodkového účtu vybrať hotovosť. Aký dôchodkový vek bude platiť vo vašom prípade, si môžete overiť na stránke Sociálnej poisťovne.

Možnosti a pravidlá týkajúce sa 2. piliera sú nasledovné:

• Podmienky súčasnej výplatnej fázy sa budú vzťahovať na dôchodky vyplácané na základe žiadosti o dôchodok z II. piliera podanej najneskôr 31. decembra 2024. Rozhodujúci je dátum podania žiadosti o dôchodok.
• Ak sporiteľ požiada o dôchodok z II. piliera najneskôr 31. decembra 2024 a následne na základe záväznej ponuky dôchodkov z ponukového listu uzatvorí dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo zmluvu o poistení dôchodku, budú sa na neho vzťahovať podmienky súčasnej výplatnej fázy účinnej do 31. decembra 2024.
• Dovŕšili ste dôchodkový vek alebo ste splnili podmienky nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení (získali ste aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia, chýbajú vám najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo ste získali najmenej 40 odpracovaných rokov a súčet súm vášho predčasného starobného dôchodku z I. piliera a II. piliera je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima).
• Súčet súm vašich dôchodkových dávok z I. piliera (predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský alebo vdovecký dôchodok), výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, obdobných dôchodkov z cudziny a doživotného dôchodku z II. piliera je vyšší ako referenčná suma.
• Požiadate o dôchodok z II. piliera najneskôr 31. decembra 2024 vo vašej dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo v Sociálnej poisťovni; ak sporiteľovi ešte nevznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, môže o predčasný starobný dôchodok z II. piliera požiadať až po splnení podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok.
• Na základe záväznej ponuky dôchodkov z ponukového listu uzatvoríte dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Ponuka dôchodkov z II. piliera bude sporiteľovi vyhotovená na základe jeho žiadosti.
• Možnosť jednorazového vyplatenia nasporenej sumy príspevkov z II. piliera zostane zachovaná aj v roku 2024, to znamená bez nutnosti zdanenia vyplatenej sumy príspevkov.

Kto môže vystúpiť z 2. piliera?

Vystúpiť môže iba ten sporiteľ, ktorému po 1. máji 2023 vznikla účasť v II. pilieri automaticky, a to bez ohľadu na to, či si DSS vybral sám (uzatvoril s ňou zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení) alebo mu bola určená Sociálnou poisťovňou. Sporiteľovi, ktorému prvý poistný vzťah vznikol pred 1. májom 2023 a vstúpil do II. piliera dobrovoľne, nemá možnosť z II. piliera vystúpiť.

Sporiteľ, ktorému vznikla účasť v II. pilieri automaticky, môže z neho vystúpiť, ak v lehote 730 dní od vzniku tejto účasti, t .j. od prvého dôchodkového poistenia vzniknutého po 1. máji 2023, doručí Sociálnej poisťovni oznámenie, že nechce byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení. Tlačivo k vystúpeniu z II. piliera platné od 1. mája 2023 bude zverejnené tu: Oznámenie nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier). Účasť na starobnom dôchodkovom sporení následne zanikne spätne od prvého dňa jej vzniku. Sporiteľ tento prejav vôle týkajúci sa jeho výstupu nemôže vziať späť.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o vyplácaní dôchodku

Zmeny vo výplatnej fáze od 1. januára 2025

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení výplatná fáza v zmysle zákona č. 210/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa účinnosť výplatnej fázy posúva z 1. januára 2024 na 1. januára 2025.

Po podaní žiadosti o dôchodok bude môcť sporiteľ poberať dôchodok formou programového výberu z polovice nasporenej sumy po dobu, ktorá bude zodpovedať polovici mediánu hodnôt strednej dĺžky života pre mužov a ženy vo veku sporiteľa. Zostáva zachovaná aj možnosť poberania dôchodku formou programového výberu, kedy sporiteľ môže výplatu nasporenej sumy prispôsobiť vlastným preferenciám.

Podmienkou bude, aby mal sporiteľ dostatočné doživotné zabezpečenie a teda súčet súm jeho doživotne poberaných dôchodkov z I. piliera, prípadne výsluhových dôchodkov, dôchodkov z cudziny a pod., bol vyšší ako tzv. referenčná suma, ktorá predstavuje hodnotu priemerného mesačného starobného dôchodku. Nová výplatná fáza sa bude týkať sporiteľa, ktorý požiada o dôchodok z II. piliera od 1. januára 2025. Ak sporiteľ požiada o dôchodok z II. piliera do 31. decembra 2024, vzťahujú sa na neho súčasné podmienky.

Dôležitosť sporenia na dôchodok

Nie je múdre spoliehať sa iba na dôchodok od štátu. Sporenie na dôchodok má veľký význam. Do dôchodku môžete odísť omnoho skôr a so sporením si viete zabezpečiť pohodlný dôchodok. Jednou z možností, ako si zvýšiť svoj dôchodok, je II. pilier. Výhodou je, že na váš dôchodkový účet v II. pilieri vám prispieva aj štát. Ak si chcete k dôchodku prilepšiť a neviete si vybrať správcovskú spoločnosť alebo fond, poraďte sa s odborníkom.

Vývoj právnej úpravy nezdaniteľných častí základu dane od 1. 1. 2004

V uplynulom období sa táto právna úprava viackrát zmenila. V pôvodnom znení § 11 ZDP, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2004, boli uvedené len dve nezdaniteľné časti - na daňovníka a na manželku (-la) daňovníka. Siedmou novelou ZDP, zákonom č. 659/2004 Z. z., boli s účinnosťou od 1. 1. 2005 zavedené dve nové nezdaniteľné časti:

• príspevky na účelové sporenie podľa osobitného predpisu,
• poistné na životné poistenie.

Desiatou novelou ZDP, zákonom č. 534/2005 Z. z. z 28. 10. 2005 s účinnosťou od 15. 12. 2005, bolo účelové sporenie rozdelené na dve zložky:

• na účelové sporenie na bývanie,
• na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), a to v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk ročne.

Základ dane z príjmov fyzickej osoby už za rok 2005 teda bolo možné v súlade s § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) znížiť o tieto nezdaniteľné časti:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela),
• príspevky na účelové sporenie na bývanie,
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
• poistné na životné poistenie.

Zákonom č. 688/2006 Z. z., dvanástou novelou ZDP, bolo s účinnosťou od 1. 1. 2007 zavedené postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka v závislosti od rastu jeho základu dane. Zjednodušene vyjadrené - čím vyšší základ dane, tým nižšie nezdaniteľné časti. Týmto spôsobom bol do ZDP zakomponovaný prvok solidarity. Tento princíp sa ešte prehĺbil na obdobie dvoch rokov v rámci opatrení prijatých na riešenie dôsledkov celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy.

Aj keď nezdaniteľné časti základu dane sú upravené v § 11 ZDP, po prijatí zákona č. 60/2009 Z. z. výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) daňovníka pre roky 2009 a 2010 vyplývala z § 52g ZDP. Podľa § 52g, obsahujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009, sa na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 ZDP, ale § 52g ods. 1 a 2. Na dva roky došlo k zmene pri výpočte týchto nezdaniteľných súm.

Možno skonštatovať, že táto novela ZDP priniesla pomerne výraznú úsporu na dani občanom s nižšími príjmami, ale nezvýšila daňové zaťaženie občanov s vyššími príjmami. Napr. nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka so základom dane do 15 387,12 eura sa novelou zvýšila z 3 435,27 eura na 4 025,70 eura, t. j. o 590,43 eura (o 17 788 Sk).

Zákonom č. 504/2009 Z. z. bolo do ZDP doplnené nové ustanovenie § 52h ods. 13, podľa ktorého za zdaňovacie obdobie roka 2010 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) sa má použiť životné minimum vo výške 178,92 eura platné k 1. januáru 2009. Pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v roku 2010 sa teda nezdaniteľné časti uplatňujú v tej istej výške ako v roku 2009.

K výrazným zmenám pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane dochádza od 1. 1. 2011. Jednak sa už neaplikuje § 52g ods. 1 a 2 ZDP (išlo o dočasnú právnu úpravu na dva roky), jednak bola prijatá ďalšia novela ZDP, ktorá pomerne výrazne mení § 11 ZDP.

Nezdaniteľné časti základu dane pri výpočte dane za rok 2010

V zmysle § 52g ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 52h ods. 86-násobok životného minima (178,92 €) je 15 387,12 eura. Ak teda základ dane daňovníka za rok 2010 nepresiahol 15 387,12 eura, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“) vo výške 4 025,70 eura.

Príklady

Pani Veselá, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, dosiahla základ dane za rok 2010 vo výške 13 840 eur. Keďže jej základ dane nepresiahol sumu 15 387,12 eura, od základu dane si odpočíta NČZDD vo výške 4 025,70 eura.

Poberatelia dôchodkov a nezdaniteľná časť základu dane

Ako je to v prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. Ide o daňovníkov, ktorí už k 1. 1. resp. im tieto dôchodky boli priznané spätne k 1. 1. Podľa § 11 ods. 7 ZDP sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom ustanovení a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa ods. 2. Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa príslušný rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa ods. 2 a týmto úhrnom dôchodku.

Príklad

Pani Múdra, ktorá má príjmy zo závislej činnosti, poberá už pár rokov starobný dôchodok; jeho úhrn za rok 2010 predstavuje 3 500 €. Daňovníčka dosiahla základ dane 13 640 € (teda menej než 15 387,12 €). Od základu dane sa za týchto okolností odpočíta nezdaniteľná časť vo výške: 4 025,70 € - 3 500 € = 525,70 €.

V prípade dôchodcu - zamestnanca s príjmami podľa § 5 ZDP, zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP v priebehu roka neodpočítava žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ale až v rámci ročného zúčtovania základ dane zníži o vyčíslenú sumu.

Príklad

Páni Smelý, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, poberá tri roky výsluhový dôchodok; jeho úhrn za rok 2010 predstavuje sumu 5 140 €. Daňovník dosiahol základ dane 17 420 € (teda viac než 15 387,12 €).

• Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, základ dane za daný rok si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnom rozsahu (iste, s prihliadnutím na výšku základu dane). Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie si túto sumu neuplatní, resp. uplatní si len príslušný rozdiel, keďže už k 1. 1. bude poberateľom dôchodku.
• Ak daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok podľa právnej úpravy v SR a neskôr mu bude priznaný aj dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, napr. z ČR, takéhoto daňovníka musíme považovať za poberateľa starobného dôchodku. Ak jeho základ dane za rok 2010 nepresiahne 15 387,12 eura, uplatní si nezdaniteľnú časť vo výške príslušného rozdielu (4 025,70 eura mínus úhrn dôchodku).
• Ak daňovník poberá viacero dôchodkov, napr. starobný a vdovecký, na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je dôležitá výška len toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 7 ZDP.
• Je potrebné mať na zreteli, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nezlučuje s dôchodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda neznižuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. štátne sociálne dávky sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. e).
• Keďže invalidný dôchodok nie je v § 11 ods. 7 ZDP výslovne uvedený, daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku, má nárok na uplatnenie NČZDD. Od 1. 1. 2005 je však potrebné prihliadať aj na vek invalidného občana. Podľa § 263 ods. 9 zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, invalidný dôchodok, ktorého poberateľ pred 1. 1. 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov (ak ide o muža) alebo 57 rokov (ak ide o ženu), sa považuje od 1. 1. 2005 za starobný dôchodok. Tento daňovník si za rok 2005 a roky nasledujúce už nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (resp. uplatní si len príslušný rozdiel, ak úhrn starobného dôchodku je nižší ako nezdaniteľná suma).
• Podľa § 293m zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. V období od 1. januára 2008 (na základe novely citovaného zákona) poberateľ invalidného dôchodku, ak nepožiada o poberanie starobného dôchodku, naďalej sa považuje za poberateľa invalidného dôchodku. Je teda dôležitý vek daňovníka a to, kedy a aký dôchodok mu bol priznaný. Ak nemá istotu, či jeho invalidný dôchodok nie je považovaný za dôchodok starobný, zistí si to aj na ústredí Sociálnej poisťovne.
• Ak daňovník zomrie, v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný za príslušnú časť roka podať daňové priznanie. Od základu dane odpočíta nezdaniteľné časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v § 11 ZDP upravená len v ročnej výške, neuplatňuje sa v alikvotných mesačných sumách (s výnimkou vyberania preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP). Ak dedič podá daňové priznanie za príslušnú časť roka, od základu dane odpočíta celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
• Doplnením § 32 odsekom 11 sa s účinnosťou od 1. 1. 2007 zmenilo posudzovanie spätného priznania niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP. V zmysle citovaného ustanovenia daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie a daň doplatí len z tohto dôvodu, správca dane mu neuloží pokutu.
• V § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú upravené situácie, keď sa dávka odníme, zníži, resp. zastaví sa výplata starobného dôchodku. Podľa § 112 ods. 1 citovaného zákona nárok na výplatu starobného dôchodku zaniká dňom smrti poberateľa dôchodku. Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v prípade poberateľa dôchodku podľa § 11 ods. 7 ZDP je rozhodujúcim dátumom 1. január daného zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Ak daňovník bol k 1. 1. 2010 poberateľom starobného dôchodku, nemôže si ani naďalej po zastavení výplaty starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku u svojho zamestnávateľa v roku 2010 uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ celoročný úhrn dôchodku je nižší než suma 4 025,70 eura a základ dane nepresiahne sumu 15 387,12 eura, po uplynutí roka si daňovník môže uplatniť príslušný rozdiel medzi sumou 4 025,70 eura a úhrnom dôchodku v zmysle § 11 ods. 7 ZDP. Zastavenie vyplácania dôchodku v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá na uplatňovanie, resp. neuplatňovanie tejto nezdaniteľnej časti vplyv.

tags: #vyplácaná #suma #dôchodku #dds #definícia