
Dlhodobá choroba alebo úraz môžu výrazne zasiahnuť do finančnej stability jednotlivca. Na Slovensku existuje systém nemocenského poistenia, ktorý má za cieľ zabezpečiť príjem poistenca počas jeho dočasnej práceneschopnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach, ich výpočte, podmienkach nároku a ďalších dôležitých aspektoch.
PN, teda dočasná pracovná neschopnosť, nastáva, keď zamestnanec alebo poistenec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Lekár pri zistení pracovnej neschopnosti vystaví Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Dávka nemocenské sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca mu patrí náhrada príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa PN preberá vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa.Od 1. januára 2026 nastane zmena, kedy zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa.
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu počas dočasnej PN za kalendárne dni, počas ktorých je zamestnanec uznaný za dočasne PN, najviac však po dobu 10 kalendárnych dní. Výška náhrady príjmu je upravená zákonom č. 462/2003 Z. z. a závisí od priemerného zárobku zamestnanca. Od 1. januára 2026 sa toto obdobie predlžuje na 14 kalendárnych dní.
Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom vyplatení
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ. DVZ sa určí z rozhodujúceho obdobia, t. j. spravidla z predchádzajúceho kalendárneho roka.
Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.
PN sa vypláca maximálne 52 týždňov.
Na to, aby mal poistenec nárok na nemocenské, musí splniť niekoľko podmienok:
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku
Počas PN je potrebné dodržiavať určité postupy a predkladať potrebné dokumenty.
Počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
Dodržiavanie liečebného režimu znamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie a invalidný dôchodok
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Nemocenské dávky ako je nemocenské, ošetrovné, materské, tehotenské, sú splatné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Zákon termíny výplat nestanovuje. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci.
Dávky zo sociálneho poistenia sa vyplácajú buď na účet poistenca v banke, alebo v hotovosti prostredníctvom pošty na jeho adresu určenú v žiadosti o dávku. Ak klient nemá bankový účet, dostáva dávku cez poštový poukaz rovnako zo Sociálnej poisťovne.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Ak poistenec si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet.
Od 1. januára 2026 začne Sociálna poisťovňa vyplácať PN-ku od 15. dňa. Obdobie ePN, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ, sa od nového roka predlžuje z 10 na 14 dní trvania práceneschopnosti. Vyplýva to z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2026.
Platí nasledovné:
Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady. Znamená to, že ak ePN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.
Od začiatku roka 2026 sa mení výška viacerých dávok vyplácaných zo systému nemocenského poistenia. Ide o nemocenské, materské, otcovské, tehotenské, ošetrovné aj vyrovnávaciu dávku. Zvýšenie súm je priamym dôsledkom rastu priemernej mzdy za minulý rok, ktorá dosiahla 1 524 eur a ovplyvňuje maximálny denný vymeriavací základ. Práve z tohto základu sa počítajú horné hranice jednotlivých dávok. Vyššia priemerná mzda automaticky znamená vyššie maximá, z ktorých následne vychádzajú výpočty Sociálnej poisťovne. Zmena sa dotkne zamestnancov, živnostníkov aj dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Hoci sumy pôsobia štedro, v praxi na ne dosiahne len menšia časť poistencov.
Nemocenská dávka sa aj naďalej vypláca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Za prvé tri dni patrí poistencovi 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa je to 55 percent. Od januára 2026 tak maximálna denná suma za prvé tri dni dosiahne 25,05 eura a od štvrtého dňa 55,11 eura. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov a počas celej doby môže Sociálna poisťovňa kontrolovať zdravotný stav.
Pri tridsaťdňovej práceneschopnosti môže maximálna dávka dosiahnuť 1 563,20 eura, pri mesiaci s 31 dňami ide o 1 618,30 eura. Ide však o horné hranice, ktoré sú viazané na veľmi vysoké príjmy. Reálne vyplatené nemocenské závisí od mzdy konkrétneho poistenca. Zamestnanec s hrubým mesačným príjmom 1 300 eur by pri 31-dňovej PN dostal dávku vo výške niečo vyše 690 eur.
Ak by však bola práceneschopnosť spôsobená alkoholom alebo omamnými látkami, Sociálna poisťovňa môže dávku znížiť až na polovicu. Na dosiahnutie maximálneho nemocenského musí poistenec zarábať najmenej 3 048 eur mesačne.
Od januára sa zvýši aj maximálna výška ošetrovného. Dávka sa počíta ako 55 percent denného vymeriavacieho základu a vypláca sa už od prvého dňa potreby starostlivosti. U zamestnancov vychádza z hrubej mzdy, u živnostníkov a dobrovoľne poistených z ich vymeriavacieho základu.
Denná suma môže po novom dosiahnuť najviac 55,11 eura. Keďže krátkodobé ošetrovné sa vypláca maximálne 14 kalendárnych dní, horná hranica dávky bude viac ako 771 eur.
Väčšina poistencov však na túto sumu nedosiahne. Zamestnanec s hrubým mesačným príjmom 1 200 eur získa pri dvojtýždňovej ošetrovnej dovolenke niečo málo cez 300 eur. Živnostník, ktorý si platí minimálne odvody, dostane približne 180 eur.
Aj pri ošetrovnom tak platí, že rast maximálnych súm vyplýva zo zvyšovania priemernej mzdy, no reálny dopad pocítia najmä ľudia s vyššími príjmami alebo vyšším vymeriavacím základom.
Tehotenská dávka funguje na Slovensku štvrtý rok a jej výška je ohraničená minimom aj maximom. V súčasnosti sa denná suma pohybuje od 9,40 eura do 14,10 eura, čo pri mesačných výplatách znamená rozpätie od približne 282 do 437 eur v závislosti od počtu dní v mesiaci.
Od januára 2026 sa tieto hranice posunú. Najnižšie mesačné tehotenské bude 300,70 eura pri 30-dňovom mesiaci a 310,70 eura pri 31 dňoch. Maximálna suma dosiahne 451 eur, respektíve 466 eur. Skutočne priznaná dávka sa však počíta z vymeriavacieho základu ženy a predstavuje najmenej desať a najviac 15 percent tohto základu.
Tehotenské môžu poberať zamestnankyne, živnostníčky aj dobrovoľne poistené ženy. Vypláca sa od začiatku 13. týždňa tehotenstva a podmienkou je aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.
Rast vymeriavacieho základu sa prejaví aj pri materskej dávke. V súčasnosti je maximálna suma pri 30-dňovom mesiaci 2 115,70 eura a pri 31 dňoch 2 186,20 eura. Ak niekto zarába 1 400 eur mesačne, jeho materská dosiahne približne 1 035,70 eura pri 30 dňoch a 1 070,20 eura pri 31-dňovom mesiaci. Nárok na dávku majú len poistenci, ktorí mali v posledných dvoch rokoch aspoň deväť mesiacov nemocenské poistenie.
Materskú zvyčajne poberá matka od šiesteho týždňa pred pôrodom, spravidla 34 týždňov. Pri samoživiteľkách ide o 37 týždňov a pri narodení dvoch a viac detí až o 43 týždňov. Otec môže materskú čerpať spravidla 28 týždňov, prípadne dlhšie v zákonom stanovených prípadoch.
Zvyšuje sa aj otcovská dávka, ktorá sa vypláca počas najviac 14 kalendárnych dní. Od januára 2026 dosiahne maximálne 75,16 eura na deň, čo znamená približne 1 052 eur za celé obdobie. Na túto sumu by však otec musel zarábať 3 048 eur mesačne alebo platiť odvody z rovnakej sumy. Otec s príjmom 1 200 eur dostane za otcovské voľno približne 415 eur.
Súčasťou systému nemocenského poistenia je aj vyrovnávacia dávka. Tá patrí výlučne tehotným zamestnankyniam alebo ženám počas materstva, najneskôr do konca deviateho mesiaca po pôrode, ktoré museli byť z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradené na inú prácu.
Nárok vzniká vtedy, ak je pôvodná práca zakázaná tehotným ženám alebo matkám podľa zákona, prípadne ak podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo, zdravie ženy alebo materstvo. Podmienkou je, že žena po preradení dosahuje bez vlastného zavinenia nižší príjem ako predtým.
Vyrovnávaciu dávku môže poberať len zamestnankyňa, ktorej pracovnoprávny vzťah trvá a ktorá je na inú prácu skutočne preradená.
tags: #vyplácanie #sociálnych #dávok #počas #PN #na