
Výpočet dôchodku je komplexný proces, ktorý zohľadňuje rôzne faktory, aby spravodlivo odzrkadľoval pracovnú históriu a príspevky jednotlivca do systému sociálneho poistenia. Tento článok sa zameriava na podmienky a roky, z ktorých sa vychádza pri výpočte dôchodku na Slovensku, s odkazom na zákon o sociálnom poistení.
Základným kameňom výpočtu dôchodku je osobný vymeriavací základ (OVZ). Podľa § 62 zákona o sociálnom poistení sa OVZ vypočíta pre každý rok poistenia. V prípade zamestnanca ide zjednodušene o jeho hrubú mzdu dosiahnutú v danom roku. Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Pre lepšie pochopenie si výpočet OVZ ukážeme na príklade. Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €. Pre výpočet osobného mzdového bodu (OMB) sa jeho OVZ porovná s všeobecným vymeriavacím základom (VVZ) za daný rok. V roku 2019 bol VVZ stanovený na 13104 €. Výpočet OMB pána Alexa za rok 2019 vyzerá nasledovne:
12500 € / 13104 € = 0,953907…
Tento výsledok predstavuje osobný mzdový bod pána Alexa za rok 2019.
Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské
V prípade, že poistenec mal v danom roku súbežne viacero zamestnaní, ako napríklad pani Adriana v roku 2019, všetky jej príjmy sa spočítajú a použijú na výpočet OVZ.
Pri výpočte dôchodku sa používa aj všeobecný vymeriavací základ (VVZ). Ide o priemernú hrubú mzdu na Slovensku za daný rok. VVZ sa používa na porovnanie príjmov jednotlivých poistencov a ich valorizáciu. Pri samotnom výpočte dôchodku nie je možné poznať VVZ za rok, v ktorom poistenec odchádza do dôchodku.
Osobný mzdový bod (OMB) je kľúčový prvok pri výpočte dôchodku. Vyjadruje pomer osobného vymeriavacieho základu (hrubej mzdy) poistenca v danom roku k všeobecnému vymeriavaciemu základu (priemernej mzde v hospodárstve) v tom istom roku. OMB sa vypočíta za každý rok dôchodkového poistenia.
Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa osobitne vypočítava OMB za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok. Tento výpočet sa realizuje tak, že sa osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia vydelí všeobecným vymeriavacím základom zisteným za dva kalendárne roky dozadu.
Príklad: Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14. novembra 2023. V roku 2022 dosiahol osobný vymeriavací základ 15000 € a v roku 2023 dosiahol osobný vymeriavací základ 14500 €. Pri výpočte jeho dôchodku sa zohľadní aj OMB za rok 2022, ktorý sa vypočíta s použitím VVZ za rok 2021 (dva roky dozadu).
Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita
Princíp solidarity sa prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). To znamená, že aj keď niekto zarábal výrazne viac ako priemer, jeho OMB za daný rok nemôže presiahnuť hodnotu 3.
Príklad: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ 45000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14532 €. Výpočet by vyzeral nasledovne:
45000 € / 14532 € = 3,0967 …
Napriek tomu, že výsledok je vyšší ako 3, jej osobný mzdový bod za rok 2021 bude obmedzený na hodnotu 3.
Doba dôchodkového poistenia je ďalším dôležitým faktorom pri výpočte dôchodku. Zohľadňuje sa celkový počet rokov, počas ktorých bol občan poistený, a to buď prostredníctvom zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo dobrovoľného poistenia.
Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?
Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení štát platí poistné na dôchodkové poistenie za určité osoby, napríklad za osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke. V roku 2023 štát platil poistné za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.
Štát tiež platí poistné za poberateľov invalidných dôchodkov. Výška vymeriavacieho základu sa líši v závislosti od toho, či ide o poberateľa plného alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Poberanie invalidného dôchodku má vplyv na výpočet budúceho starobného dôchodku. Doba poberania invalidného dôchodku sa zohľadňuje ako doba dôchodkového poistenia. Podľa § 278 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak bol občan poberateľom invalidného dôchodku pred rokom 2004, obdobie poberania invalidného dôchodku sa mu započítava do doby dôchodkového poistenia.
Príklad: Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006 a pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. V oboch prípadoch sa im doba poberania invalidného dôchodku započíta do doby dôchodkového poistenia pre výpočet starobného dôchodku. Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003, a taktiež sa jej táto doba zohľadní.
Do doby dôchodkového poistenia sa započítavajú aj tzv. náhradné doby poistenia. Ide o obdobia, kedy občan nepracoval, ale bol poistený z iného dôvodu, napríklad počas štúdia, výkonu civilnej služby alebo poberania nemocenských dávok.
Podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.
Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve.
Doba evidencie na úrade práce sa tiež môže započítavať do doby dôchodkového poistenia, avšak za určitých podmienok.
Príklad: Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1. januára 2003 do 30. júna 2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003 mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu. Do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku.
Rozdiely v príjmoch počas pracovného života majú priamy dopad na výšku priznávaného dôchodku. Vyššie príjmy znamenajú vyšší osobný vymeriavací základ a tým aj vyšší osobný mzdový bod, čo sa následne odrazí na vyššom dôchodku.
Príklad: Hrubý príjem pani Boženy za rok 2019 dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14400 €. Hrubý príjem pani Bohumily za rok 2019 dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13200 €. 13200 € / 13104 € = 1,0074 … čo je o 0,0916 menej ako u pani Boženy. Tento rozdiel v príjme sa prejaví aj v rozdielnej výške ich dôchodkov.