Výpočet náhrady príjmu pri PN: Podmienky a postup

V prípade, že sa zamestnanec stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, vzniká mu nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Táto situácia je nepríjemná nielen pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Náhrada príjmu pri dočasnej PN a nemocenské sú vnímané ako náhrada za stratu zárobku počas PN.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto ePN v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2023 už nevystavuje (okrem prípadov, keď lekár nemá prístup k systému ezdravie). Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN povinne pribudnúť aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.

Ako funguje elektronická PN (ePN)?

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. „ePN“ priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Tento systém je vedený v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Sociálna poisťovňa následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim.

Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské

Kto má nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Zamestnanec, ktorý ostal dočasne práceneschopný (PN), má po splnení podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Doba poskytovania náhrady príjmu a nemocenského

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské v roku 2025?

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Výška náhrady príjmu a nemocenského

Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto kalendárneho roka.
• odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej PN, ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň PN: 25% z DVZ
• Náhrada za 4. až 10. deň PN: 55% z DVZ
• Od 11. dňa PN: nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou

Legislatíva

Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Náhradu príjmu počas dočasnej PN upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec povinnosť dodržiavať liečebný režim. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dôležité upozornenia

• Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
• Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.

tags: #vypocet #nahrady #prijmu #pri #pn #podmienky