
Tento článok sa zaoberá rozsudkom súdu, ktorý ukladá žalovanému určité povinnosti. Vysvetlíme si, čo to znamená, aké sú dôsledky a ako sa môže žalovaný brániť.
Ak sa osoba (žalobca) domnieva, že jej niekto iný (žalovaný) spôsobil škodu alebo porušil jej práva, môže podať na súde žalobu. Súdny proces je formálny postup, v ktorom súd rozhoduje o spore medzi dvoma alebo viacerými stranami. Ak súd rozhodne v prospech žalobcu, vydá rozsudok, ktorý ukladá žalovanému určité povinnosti.
Ak sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostaví na súdne pojednávanie, súd môže vydať rozsudok pre zmeškanie. To znamená, že súd rozhodne v prospech žalobcu bez toho, aby sa zaoberal argumentmi žalovaného.
Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného upravuje § 274 Civilného sporového poriadku (CSP). Súd by mal rozsudok pre zmeškanie voliť len v prípadoch, keď je zjavné, že žalovaný sa nechce na konaní aktívne podieľať, alebo konanie účelovo predlžuje.
Dôležité je zohľadniť predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného, ako napríklad vyjadrenie k veci samej, ako aj nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní. Formalistický výklad § 274 CSP nie je žiaduci, najmä ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu a vo veci sa uskutočnilo viacero úkonov.
Prečítajte si tiež: Dôvody pre odstránenie stavby
Samotný atribút ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania pojednávania je ponechaný na zvážení súdu. Súdy by nemali vyžadovať akýsi ideálny prípad ospravedlniteľnosti, kedy by sporová strana za žiadnych okolností nebola schopná včas ospravedlniť svoju neprítomnosť súdu.
Napríklad, rozsudkom zo dňa 25. októbra 2018 č. k. súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27 752,76 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 11. januára 2017, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozsudok súdu môže žalovanému uložiť rôzne povinnosti, napríklad:
Súdne rozhodnutie by malo byť založené nielen na náležite zistenom skutkovom stave a vydané tak rýchlo, ako je to len možné, ale zároveň by malo byť výsledkom procesu, ktorý je možné charakterizovať ako hospodárny. Hospodárnosťou konania sa predovšetkým rozumie čo najnižšia nákladnosť procesu. Zmyslom zásady hospodárnosti je, aby konanie netrvalo dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné pre zabezpečenie ochrany ohrozených alebo porušených práv, a tým nevznikali stranám zbytočné náklady.
Žalovaný má niekoľko možností, ako sa brániť proti rozsudku súdu:
Prečítajte si tiež: Podmienky vrátenia daru
Ustanovenie § 153c O.s.p. zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie.
Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 153c ods. 1 O.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
Zásada rýchlosti konania priamo súvisí so zásadou hospodárnosti konania. Čím konanie trvá kratšie, tým sú náklady nižšie, a naopak. Zmyslom zásady hospodárnosti je, aby konanie netrvalo dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné pre zabezpečenie ochrany ohrozených alebo porušených práv, a tým nevznikali stranám zbytočné náklady.
V prípade súdneho sporu je vždy vhodné vyhľadať právnu pomoc advokáta. Advokát vám môže pomôcť zorientovať sa v zložitých právnych predpisoch, posúdiť vaše šance na úspech a zastupovať vás pred súdom.
Prečítajte si tiež: Povinnosti zamestnávateľa pri nevyplatení mzdy