Výpočet výšky odvodov do Sociálnej poisťovne pri PN

Ak sa zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným (PN) z dôvodu choroby alebo úrazu, vzniká otázka, ako sa táto situácia odrazí na jeho odvodoch do Sociálnej poisťovne. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte výšky odvodov počas PN pre zamestnancov aj živnostníkov na Slovensku.

Práceneschopnosť zamestnanca

Práceneschopnosť zamestnanca nastáva, keď ho ošetrujúci lekár uzná za dočasne práceneschopného a potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) plne nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automaticky prenesie do systému Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

Počas PN zamestnanec o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahrádza zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca ju zamestnávateľ od 1. do 10. dňa PN.
• Nemocenská dávka: Vypláca ju Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN, najviac do 52. týždňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské

Príklad výpočtu pre zamestnanca

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. V tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu za 1. až 3. deň a náhradu za 4. až 10. deň PN od zamestnávateľa a následne nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne od 11. dňa PN.

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN.

Výpočet odvodov počas PN

Ak je živnostník práceneschopný len časť mesiaca, môže si vyrátať tzv. alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

Príklad výpočtu pre živnostníka

V súčasnosti väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 715 eur mesačne pre rok 2025. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 158,01 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 237,02 eura.

Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita

Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.

Čo robiť pri preplatku odvodov?

V prípade, že niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.

Zdravotné odvody počas PN

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.

Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.

Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Zmeny v odvodoch od roku 2026

Od 1. júla 2026 sa mení systém platenia sociálnych odvodov pre SZČO. Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa odvodová povinnosť odvíjala, a zavádza sa nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Nový systém určovania vymeriavacieho základu od 2026

Od roku 2026 sa bude výška vymeriavacieho základu určovať podľa toho, či SZČO dosiahla základ dane vyšší alebo nižší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, pre rok 2026 teda mzda za rok 2024 vo výške 1 524 € a základ dane 9 144 €).

Ak SZČO túto hranicu presiahne, t. j. jej základ dane za rok 2025 bude vyšší než 9 144 €, vymeriavací základ sa určí podľa doterajšieho spôsobu z údajov v daňovom priznaní. Ide o jednu dvanástinu základu dane z podnikania, upravenú koeficientom 1,486, pričom výsledok nesmie byť nižší než zákonom stanovené minimum (v roku 2026 je to 914,40 €) ani vyšší než maximum (16 764 €).

Ak SZČO hranicu 50 % nepresiahne, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu, teda 396,24 €. Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne. Tento režim sa týka najmä malých a vedľajších živností, ktorých príjmy zostávajú nízke.

Minimálne a maximálne odvody v roku 2026

Pre bežné SZČO platí minimálny vymeriavací základ 914,40 €, z ktorého mesačný odvod predstavuje 303,11 €. Maximálny vymeriavací základ je 16 764 €, čo zodpovedá maximálnym odvodom 5 557,26 € mesačne.

Odvodové prázdniny od roku 2026

Od roku 2026 sa mení aj systém tzv. odvodových prázdnin. Novovzniknuté SZČO už nebudú čakať do júla nasledujúceho roka po podaní daňového priznania, ale povinnosť platiť sociálne odvody im vznikne od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať. Ak si teda živnosť založia v marci 2026, prvé odvody zaplatia od 1. septembra 2026.

Odvody SZČO do zdravotnej poisťovne od 2026

Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €. Z toho vyplýva, že minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €), a minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).

Prehľad odvodov v rokoch 2025 a 2026

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad súm sociálnych a zdravotných odvodov pre zamestnancov a SZČO v rokoch 2025 a 2026.

Odvody zamestnanca v roku 2025

Odvody zamestnanca v roku 2026

Odvody zamestnávateľa v roku 2025

Odvody zamestnávateľa v roku 2026

Odvody SZČO v roku 2025

Odvody SZČO v roku 2026

tags: #výpočet #výšky #odvodov #do #sociálnej #poisťovne