Ukončenie pracovného pomeru dohodou: Podmienky a aspekty

Ukončenie pracovného pomeru je bežnou súčasťou pracovného života, či už ide o iniciatívu zamestnanca alebo zamestnávateľa. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) upravuje rôzne spôsoby ukončenia, pričom dohoda a výpoveď patria medzi najčastejšie. Tento článok sa zameriava na ukončenie pracovného pomeru dohodou, podmienky, nároky a aspekty, ktoré by mali byť zamestnanci a zamestnávatelia oboznámení.

Dohoda o skončení pracovného pomeru: Základné princípy

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, pri ktorom sa zamestnanec a zamestnávateľ spoločne dohodnú na ukončení pracovného pomeru. Je to najjednoduchší spôsob ukončenia, avšak vyžaduje sa súhlas oboch strán. Na rozdiel od výpovede, ktorá je jednostranným právnym úkonom, dohoda predstavuje obojstranne odsúhlasený krok.

Forma a obsah dohody

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne. Z hľadiska právnej istoty a preukazovania na súde v prípade súdneho sporu je vhodné dohodu uzatvárať písomne. Dohoda sa uzatvára v dvoch vyhotoveniach, pričom každá strana si ponechá jedno podpísané vyhotovenie.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou dohody je, popri vyjadrení vôle obidvoch účastníkov rozviazať pracovný pomer touto formou, aj určenie okamihu, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Deň skončenia pracovného pomeru je potrebné v dohode presne špecifikovať. V praxi sa často opakuje otázka, či zamestnanec a zamestnávateľ môžu uzatvoriť takú dohodu o skončení pracovného pomeru, kde deň, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť, predchádza dňu, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku uviedol, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Keďže obidvaja účastníci pracovného pomeru chcú ukončiť pracovný pomer a ich vôľa je zhodná, podľa názoru Najvyššieho súdu SR im právna úprava nekladie žiadne závažnejšie prekážky, či už formálne alebo vecné, pre jej uzavretie. Dohodou je teda možné rozviazať pracovný pomer kedykoľvek a bez akéhokoľvek obmedzenia. Najvyšší súd dospel k záveru, že ak zamestnávateľ a zamestnanec dňa 2. júla 1996 jednoznačne formulovali vôľu ukončiť pracovný pomer dňa 1. júla 1996, nastala jednoduchá právna situácia, a to, že uvedeným dňom bol rozviazaný pracovný pomer medzi účastníkmi tohto pracovnoprávneho vzťahu.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Dôvody skončenia pracovného pomeru musia byť v dohode uvedené, ak sa pracovný pomer končí z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa (napr. zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca). Ak zamestnanec s uvedením dôvodov nesúhlasí, dohodu nemusí podpísať.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Možnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou môže podať zamestnávateľ, ale aj zamestnanec. Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť dohodu podpísať. Ak zamestnanec s dohodou nesúhlasí, pracovný pomer pokračuje ďalej.

Zamestnanec má právo navrhnúť znenie dohody, ktoré mu vyhovuje. Môže diskutovať o podmienkach ukončenia, výške odstupného alebo iných kompenzáciách. Je dôležité, aby dohoda bola výhodná pre obe strany a nedochádzalo k jednostrannému nátlaku.

Rozdiel medzi dohodou a výpoveďou

Medzi skončením pracovného pomeru dohodou a výpoveďou je zásadný rozdiel. Dohoda je obojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje súhlas oboch strán, zatiaľ čo výpoveď je jednostranný právny úkon, pri ktorom stačí doručenie výpovede druhej strane.

Pri skončení pracovného pomeru dohodou je možné dohodnúť sa na rôznych podmienkach, ako napríklad na výške odstupného, termíne skončenia pracovného pomeru a iných náležitostiach. Pri výpovedi je zamestnávateľ povinný dodržiavať výpovednú dobu a zákonné dôvody výpovede.

Odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru

V niektorých prípadoch môže nastať situácia, že zamestnanec alebo zamestnávateľ chce odstúpiť od už podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru. Odstúpenie od dohody je možné len v určitých prípadoch a za splnenia zákonných podmienok.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Dôvody odstúpenia od dohody

Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec alebo zamestnávateľ môže odstúpiť od dohody, ak konal v omyle, ktorý sa týka predmetu dohody alebo okolností, za ktorých bola dohoda uzatvorená. Omyl musí byť podstatný a musí sa týkať skutočností, ktoré boli rozhodujúce pre uzatvorenie dohody.

Ďalším dôvodom na odstúpenie od dohody môže byť nátlak alebo hrozba, ktorou bola jedna zo strán donútená dohodu podpísať. V takomto prípade je dohoda neplatná a možno od nej odstúpiť.

Postup pri odstúpení od dohody

Ak sa zamestnanec alebo zamestnávateľ rozhodne odstúpiť od dohody, musí to urobiť písomne a doručiť odstúpenie druhej strane. V odstúpení je potrebné uviesť dôvod odstúpenia a preukázať, že boli splnené zákonné podmienky na odstúpenie.

Doručením odstúpenia od dohody druhej strane sa dohoda zrušuje a pracovný pomer pokračuje ďalej, akoby dohoda nebola uzatvorená.

Súdna ochrana

Ak zamestnávateľ nesúhlasí s odstúpením od dohody, zamestnanec sa môže obrátiť na súd a žiadať určenie neplatnosti dohody. Súd preskúma, či boli splnené zákonné podmienky na odstúpenie od dohody a rozhodne o platnosti alebo neplatnosti dohody.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Nároky zamestnanca pri skončení pracovného pomeru dohodou

Pri skončení pracovného pomeru dohodou má zamestnanec nárok na určité plnenia zo strany zamestnávateľa. Medzi najdôležitejšie patrí mzda za odpracované obdobie, náhrada za nevyčerpanú dovolenku a odstupné (v niektorých prípadoch).

Mzda a náhrada za dovolenku

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu za odpracované obdobie a náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Výška mzdy a náhrady za dovolenku sa vypočíta podľa platných právnych predpisov a pracovnej zmluvy.

Odstupné

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých podmienok. Nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou upravuje § 76 Zákonníka práce.

Zamestnancovi patrí odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce. Tieto dôvody sa týkajú organizačných zmien na strane zamestnávateľa (napr. zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca) alebo zdravotného stavu zamestnanca (dlhodobá nespôsobilosť na výkon práce).

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume:

• jednonásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na vyššom odstupnom, zamestnávateľ je povinný ho vyplatiť.

Odchodné

Oproti tomu, na odchodné máte nárok, ak vám bol priznaný starobný dôchodok a žiadosť ste podali pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Praktické rady a odporúčania

• Pred podpisom dohody si ju dôkladne prečítajte a zvážte všetky podmienky. Ak nerozumiete niektorým ustanoveniam, poraďte sa s právnikom alebo odborníkom na pracovné právo.
• Nebojte sa vyjednávať o podmienkach ukončenia pracovného pomeru. Máte právo navrhnúť znenie dohody, ktoré vám vyhovuje.
• Ak sa cítite pod nátlakom, dohodu nepodpisujte. Zamestnávateľ vás nemôže nútiť dohodu podpísať.
• Ak máte pochybnosti o platnosti dohody, obráťte sa na súd. Súd preskúma, či boli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie dohody.
• Dbajte na to, aby boli v dohode uvedené všetky dôležité náležitosti. Medzi ne patrí deň skončenia pracovného pomeru, dôvod skončenia (ak to požadujete) a výška odstupného (ak naň máte nárok).
• Ak nesúhlasíte s navrhnutou dohodou, nebojte sa na dohodu nepristúpiť. Ideálnym výsledkom je taká dohoda, ktorá je výhodná pre obe strany, nemalo by teda dôjsť na jednostranný nátlak či už z vašej strany, alebo zo strany vášho zamestnávateľa. Takisto môžete diskutovať o výške mimoriadnej finančnej kompenzácie či odmeny, ktorá nespadá pod zákonom presne vymedzené odstupné podľa § 76 Zákonníka práce ods.

tags: #vypoved #dohodou #odstupenie #podmienky