
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jedným z najradikálnejších spôsobov ukončenia pracovného pomeru, ktorý prichádza do úvahy iba v špecifických a zákonom stanovených situáciách. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ okamžite ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, a na súvisiace aspekty, ako sú lehoty, náležitosti a možné právne dôsledky.
Slovenský Zákonník práce upravuje okamžité skončenie pracovného pomeru v § 68 a § 69. Je dôležité si uvedomiť, že ide o výnimočný inštitút, ktorý si vyžaduje prísne dodržiavanie zákonných podmienok. Nedodržanie týchto podmienok môže viesť k neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Zákonník práce v § 68 ods. 1 definuje dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Ide o prípady, keď zamestnanec:
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Zákonník práce chráni určité skupiny zamestnancov pred okamžitým skončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s:
Výnimkou je zamestnankyňa na materskej dovolenke a zamestnanec na rodičovskej dovolenke, s ktorými zamestnávateľ nemôže skončiť pracovný pomer ani výpoveďou.
Podľa § 70 Zákonníka práce musí zamestnávateľ urobiť okamžité skončenie pracovného pomeru písomne. V písomnom oznámení musí skutkovo vymedziť dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie musí byť doručené druhému účastníkovi v ustanovenej lehote, inak je neplatné.
Zákonník práce nevylučuje, aby počas trvania skúšobnej doby bol pracovný pomer skončený aj iným spôsobom skončenia pracovného pomeru, než skončením v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ tak môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer počas trvania skúšobnej doby aj okamžitým skončením, ak sú na to splnené zákonné dôvody.
Ak zamestnanec dostal od zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré považuje za neplatné, môže sa domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde podľa § 77 a nasl. Zákonníka práce. Ak súd rozhodne, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné a zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Zamestnávateľ je v takom prípade povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce daná prekluzívna lehota, a to dva mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Je dôležité, aby bola žaloba doručená súdu v uvedenej lehote.
Zákonník práce v § 69 upravuje aj podmienky, za ktorých môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer. Zamestnanec tak môže urobiť, ak:
V týchto prípadoch sa pracovný pomer končí okamžite, teda v momente doručenia písomného oznámenia zamestnávateľovi. Zároveň musí byť dôvod jasne uvedený a nemôže byť dodatočne menený. Tento spôsob skončenia je možné uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode dozvedel.
Ukončenie zmluvných vzťahov patrí k bežnej podnikateľskej praxi. Situácie, kedy podnikatelia zvažujú predčasné ukončenie zmlúv so svojimi obchodnými partnermi, nie sú nijak neobvyklé. Nezodpovednosť dodávateľa, vady tovaru, neskoré platenie faktúr a mnohé ďalšie skutočnosti môžu v podnikateľských vzťahoch viesť až k ukončeniu zmluvy.
V prípade odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej samotného počiatku - na zmluvu sa potom hľadí tak, akoby ani neexistovala. Dôsledkom tohto spôsobu ukončenia zmluvy je preto povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili podľa ustanovení občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (ak spôsob vrátenia plnení nešpecifikuje samotné odstúpenie). Odstúpením od zmluvy nezaniká nárok strany na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako v prípade odstúpenia. Výpoveď sa teda nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede (zmluva existovala a bola dovtedy platná). Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.
Zatiaľ čo odstúpenie od zmluvy je možné pri zmluvách uzatvorených na dobu určitú aj neurčitú, vypovedať možno len zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť (napr. opakované dodávky tovaru).
Právny poriadok stanovuje, že ak bola zmluva uzatvorená písomne, aj výpoveď zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy musí byť vykonané písomne, inak sa na takýto úkon hľadí ako na neplatný. Ak však uzatvoríte zmluvu po telefónne (objednáte si tovar ústne), rovnakou formou môžete od zmluvného vzťahu odstúpiť.
tags: #vypoved #s #okamzitou #platnostou #od #zamestnavatela