Nezdaniteľná časť základu dane: Podmienky, ukončenie a výpovede v slovenskom daňovom systéme

Článok sa zaoberá problematikou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, podmienkami jej uplatnenia, zmenami v legislatíve a dopadmi na zamestnancov a zamestnávateľov, vrátane prípadov neplatného skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiacich náhrad miezd.

Úvod do nezdaniteľnej časti základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane je suma, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým znížiť aj svoju daňovú povinnosť. Upravuje ich § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti) neumožňuje uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti. Zamestnanci môžu o vykonanie požiadať zamestnávateľa.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura. Ak základ dane daňovníka dosiahne 69 483,86 eur a viac, NČZD na manželku/manžela je nula, a to bez ohľadu na výšku jej/jeho vlastných príjmov.

Mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti

Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne, ak o to požiada zamestnávateľa (napr. zamestnanec) uplatniť aj mesačne. Mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti na daňovníka mesačne sa neodporúča, ak zamestnanec dosahuje vyššie príjmy.

Vplyv poberania dôchodku na nárok na nezdaniteľnú časť

Poberateľom dôchodku sa rozumie osoba, ktorá poberá starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok, predčasný starobný dôchodok, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničia, a to aj osoba, ktorej bol dôchodok priznaný spätne alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok. U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Príklady z praxe uplatnenia nezdaniteľnej časti

• Príklad 1: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2025. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 25 426,27 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 753,79 eura.
• Príklad 2: Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
• Príklad 3: V roku 2025 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2023 vo výške 680 eur. Za rok 2023 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2023 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2024, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2024 mu nevznikol nárok na jej uplatnenie. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2025, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2025 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025, t. j . 5 753,79 eur.
• Príklad 4: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2025 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku. Vdovský dôchodok sa nezapočíta.
• Príklad 5: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2025 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti. Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku.
• Príklad 6: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

Ďalšie nezdaniteľné časti základu dane

Okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka existujú aj ďalšie možnosti zníženia základu dane, napríklad:

• Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela.
• Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na DDS (3. pilier).

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela

Ak základ dane daňovníka dosiahne 69 483,86 eur a viac, NČZD na manželku/manžela je nula, a to bez ohľadu na výšku jej/jeho vlastných príjmov. pre posúdenie nároku na uplatnenie NČZD. príjem manželky/manžela, vrátane tých, ktoré:sú od dane oslobodené (napr. tehotenské, dôchodok, dávky v nezamestnanosti, a pod.),sú zdanené zrážkou (napr. manželku/manžela nepovažujú za vlastný príjem manželky/manžela. pohreb, a pod.).

Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na DDS (3. pilier)

Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier).

Zmeny vo vyhlásení na uplatnenie nezdaniteľnej časti

Upozornenie: Od 1.1.2025 sa mení vzor vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka. *Výnimkou sú osoby, ktoré sú k 1.1.2025 poberateľmi dôchodkovej dávky. Dôchodcovia musia preukázať nárok na zníženie základu dane u zamestnávateľa predložením posledného rozhodnutia o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. sobášny list a doklady potvrdzujúce splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na NČZD (napr. nie je povinnosť priložiť doklad o skutočnom vlastnom príjme manželky/manžela, správca dane však môže vyzvať daňovníka na predloženie dokladov (napr. doklad vystavený oprávneným subjektom (napr. dane daňovníka.

Neplatné skončenie pracovného pomeru a náhrada mzdy

V praxi dochádza čoraz častejšie k súdnym sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom z dôvodu uplatňovania nárokov zamestnanca v prípadoch, ak s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak súd rozhodne v prospech zamestnanca, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd podľa § 79 ods. 2 ZP na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa podľa § 80 ZP postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Právoplatné súdne rozhodnutie je zamestnávateľovi doručené po uplynutí viacerých mesiacov, prípadne rokov, odo dňa, keď so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer. Keďže ide o ušlú mzdu (ušlý príjem z pracovného pomeru), ktorá sa vypláca osobe, ktorá zvyčajne už u zamestnávateľa nepracuje, a je to mzda (príjem) za dávnejšie zúčtovacie obdobie, vzniká v praxi pri jej zúčtovaní a vyplatení mnoho nejasností.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Odvodové a daňové povinnosti pri náhrade mzdy

Najviac nejasností súvisí s odvodovými povinnosťami podľa ZSP, pretože na základe novely ZSP zákonom č. 310/2006 Z. z., ktorý je účinný od 1. 8. 2006, je zamestnávateľ povinný postupovať v súlade s touto novelou. Podľa § 139a ZSP doplneného zákonom č. 310/2006 Z. z. neplatia pri výplate náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru (podľa § 139a ZSP pri výplate príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi) pri plnení odvodových povinností na sociálne poistenie dva režimy. Z dôvodu, aby poistenec nebol znevýhodňovaný pri svojich nárokoch zo sociálneho poistenia, sa ustanovil režim určenia vymeriavacieho základu a platenie poistného z náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru bez ohľadu na to, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu alebo po jeho skončení. Nižšie uvádzam dva príklady zamestnanca - jeden už u zamestnávateľa nepracuje a druhý zamestnanec sa u zamestnávateľa, ktorý mu vypláca náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, opäť zamestnal. Nejasnosti máme vo výpočte hrubej mzdy, zdanenia, platenia preddavkov na zdravotné poistenie a pod.

Príklady z praxe výpočtu náhrady mzdy

• Príklad 1: Zamestnávateľ neplatne skončil so svojím zamestnancom pracovný pomer dňa 30. 11. 2001. Súd rozhodol, aby zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru vo výške 300 586 Sk. Právoplatnosť rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru je 15. decembra 2006. Podľa usmernenia SP sa príjem z neplatne skončeného pracovného vzťahu rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace 300 586 Sk : 60 mesiacov = 5 009,77 Sk. Príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu za obdobie 11/2001 - 07/2006 v sume 285 556,90 Sk (5 009,77 Sk x 57 mesiacov) nie je vymeriavacím základom zamestnanca. Príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu za obdobie 08/2006 - 10/2006 v sume 15 029,31 Sk (5 009,77 Sk x 3 mesiace) sa posudzuje podľa § 139a ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Na určenie vymeriavacieho základu platí § 138 ods. 10 ZSP.
• Príklad 2: Právoplatnosť rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru je 15. decembra 2006. Príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie 11/2001 - 10/2006 je v sume 300 000 Sk. Príjem za vykonanú prácu za 02/2007 zamestnávateľ zúčtuje v sume 60 000 Sk. Príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu za obdobie 08/2006 - 10/2006 v sume 15 000 Sk (5 000 Sk x 3 mesiace) sa posudzuje podľa § 139a ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Na určenie vymeriavacieho základu platí § 138 ods. 10 ZSP.

Postup pri zúčtovaní a zdaňovaní náhrady mzdy

Príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Postup pri vyberaní a platení preddavkov na daň sa riadi ustanovením § 35 ods. 3 ZDP. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ postupuje tak, že zamestnancovi zdaňuje iba zúčtovaný, ale nevyplatený príjem zo závislej činnosti, nepostupuje v súlade so ZDP. Vyplatený príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poukázaný zamestnancovi na jeho osobný účet (alebo vyplatený v hotovosti). Nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatní iba vtedy, ak má v mesiaci výplaty zamestnanec u zamestnávateľa podpísané tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov…“ podľa ZDP, teda nezdaniteľnú časť na daňovníka neuplatňuje v príslušnom mesiaci u iného zamestnávateľa.

Zdravotné poistenie a náhrada mzdy

Ak je v čase vyplatenia príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanec v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi, ktorý mu tento príjem vypláca, vyplatená suma je zdaniteľný príjem, ktorý je vymeriavacím základom zamestnanca na účely platenia preddavku na poistné na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 písm. Ak v čase vyplatenia príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanec nie je v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi, ktorý mu príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru vypláca, tak vyplatená suma síce je zdaniteľný príjem, ale nie je vymeriavacím základom na účely platenia preddavku na poistné na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 4 písm. Príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru zahrnie do úhrnu príjmov zo závislej činnosti vyplatených podľa § 5 ZDP pri vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia za kalendárny rok v tom prípade, ak v mesiaci vyplatenia nebol zamestnancom u iného zamestnávateľa, ale bol poistencom štátu alebo samoplatiteľom.

Mzdový list a náhrada mzdy

Na mzdový list zamestnanca v mesiaci, v ktorom zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, zaznamená údaje podľa § 39 ods. 2 ZDP. Ak je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnom pomere, tak jeho mzdový list obsahuje údaje za všetky kalendárne mesiace, počas ktorých trvá zamestnancovi pracovný pomer. Ak zamestnanec u zamestnávateľa nie je v pracovnom pomere, tak jeho mzdový list obsahuje údaje iba za mesiac, v ktorom mu bola vyplatená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru.

Skončenie pracovného pomeru: Rôzne možnosti

Z času na čas dochádza k tomu, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa skončí. Možnosti ukončenia pracovnej zmluvy sú rôzne. Každá z nich má svoje pravidlá a je dobré, aby ich poznal zamestnávateľ i zamestnanec. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru dáva zamestnávateľ, je povinný ho vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú neplatné.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Dohoda o skončení pracovného pomeru

V tomto prípade ide o skončenie pracovného pomeru na základe obojstrannej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovný pomer sa skončí dňom, na ktorom sa medzi sebou zmluvné strany dohodnú a uvedú ho v dohode. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená v písomnej podobe. Ak to zamestnanec nepožaduje, dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou v nej uvedené byť nemusia. Ak to požaduje, tak v nej uvedené byť musia.

Výpoveď

Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v tzv. ochrannej dobe.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Ak nastane niektorý z vyššie uvedených dôvodov, pre ktorý by mohol zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, musí si to pomerne rýchlo premyslieť. Pracovný pomer môže okamžite skončiť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o tomto dôvode dozvedel.

Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú

Pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý.

Skúšobná doba

Počas plynutia skúšobnej doby môže ukončiť pracovnú zmluvu tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Môžu tak urobiť aj bez uvedenia dôvodu.

Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru

V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný vydať zamestnancom doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad vydá v písomnej forme alebo ak sa so zamestnancom dohodne, v elektronickej forme. Úlohu tohto dokladu plní výplatná listina. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce.

Odstupné

S účinnosťou od 1. 1. 2013 patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa: z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo orgánu. Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné.

Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní

V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

tags: #vypoved #ukoncenie #nezdanitelna #cast #mzdy #podmienky