
Článok sa zaoberá problematikou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, podmienkami jej uplatnenia, zmenami v legislatíve a dopadmi na zamestnancov a zamestnávateľov, vrátane prípadov neplatného skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiacich náhrad miezd.
Nezdaniteľná časť základu dane je suma, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým znížiť aj svoju daňovú povinnosť. Upravuje ich § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti) neumožňuje uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti. Zamestnanci môžu o vykonanie požiadať zamestnávateľa.
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura. Ak základ dane daňovníka dosiahne 69 483,86 eur a viac, NČZD na manželku/manžela je nula, a to bez ohľadu na výšku jej/jeho vlastných príjmov.
Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne, ak o to požiada zamestnávateľa (napr. zamestnanec) uplatniť aj mesačne. Mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti na daňovníka mesačne sa neodporúča, ak zamestnanec dosahuje vyššie príjmy.
Poberateľom dôchodku sa rozumie osoba, ktorá poberá starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok, predčasný starobný dôchodok, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničia, a to aj osoba, ktorej bol dôchodok priznaný spätne alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok. U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka existujú aj ďalšie možnosti zníženia základu dane, napríklad:
Ak základ dane daňovníka dosiahne 69 483,86 eur a viac, NČZD na manželku/manžela je nula, a to bez ohľadu na výšku jej/jeho vlastných príjmov. pre posúdenie nároku na uplatnenie NČZD. príjem manželky/manžela, vrátane tých, ktoré:sú od dane oslobodené (napr. tehotenské, dôchodok, dávky v nezamestnanosti, a pod.),sú zdanené zrážkou (napr. manželku/manžela nepovažujú za vlastný príjem manželky/manžela. pohreb, a pod.).
Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier).
Upozornenie: Od 1.1.2025 sa mení vzor vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka. *Výnimkou sú osoby, ktoré sú k 1.1.2025 poberateľmi dôchodkovej dávky. Dôchodcovia musia preukázať nárok na zníženie základu dane u zamestnávateľa predložením posledného rozhodnutia o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. sobášny list a doklady potvrdzujúce splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na NČZD (napr. nie je povinnosť priložiť doklad o skutočnom vlastnom príjme manželky/manžela, správca dane však môže vyzvať daňovníka na predloženie dokladov (napr. doklad vystavený oprávneným subjektom (napr. dane daňovníka.
V praxi dochádza čoraz častejšie k súdnym sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom z dôvodu uplatňovania nárokov zamestnanca v prípadoch, ak s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak súd rozhodne v prospech zamestnanca, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd podľa § 79 ods. 2 ZP na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa podľa § 80 ZP postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Právoplatné súdne rozhodnutie je zamestnávateľovi doručené po uplynutí viacerých mesiacov, prípadne rokov, odo dňa, keď so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer. Keďže ide o ušlú mzdu (ušlý príjem z pracovného pomeru), ktorá sa vypláca osobe, ktorá zvyčajne už u zamestnávateľa nepracuje, a je to mzda (príjem) za dávnejšie zúčtovacie obdobie, vzniká v praxi pri jej zúčtovaní a vyplatení mnoho nejasností.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Najviac nejasností súvisí s odvodovými povinnosťami podľa ZSP, pretože na základe novely ZSP zákonom č. 310/2006 Z. z., ktorý je účinný od 1. 8. 2006, je zamestnávateľ povinný postupovať v súlade s touto novelou. Podľa § 139a ZSP doplneného zákonom č. 310/2006 Z. z. neplatia pri výplate náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru (podľa § 139a ZSP pri výplate príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi) pri plnení odvodových povinností na sociálne poistenie dva režimy. Z dôvodu, aby poistenec nebol znevýhodňovaný pri svojich nárokoch zo sociálneho poistenia, sa ustanovil režim určenia vymeriavacieho základu a platenie poistného z náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru bez ohľadu na to, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu alebo po jeho skončení. Nižšie uvádzam dva príklady zamestnanca - jeden už u zamestnávateľa nepracuje a druhý zamestnanec sa u zamestnávateľa, ktorý mu vypláca náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, opäť zamestnal. Nejasnosti máme vo výpočte hrubej mzdy, zdanenia, platenia preddavkov na zdravotné poistenie a pod.
Príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Postup pri vyberaní a platení preddavkov na daň sa riadi ustanovením § 35 ods. 3 ZDP. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ postupuje tak, že zamestnancovi zdaňuje iba zúčtovaný, ale nevyplatený príjem zo závislej činnosti, nepostupuje v súlade so ZDP. Vyplatený príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poukázaný zamestnancovi na jeho osobný účet (alebo vyplatený v hotovosti). Nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatní iba vtedy, ak má v mesiaci výplaty zamestnanec u zamestnávateľa podpísané tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov…“ podľa ZDP, teda nezdaniteľnú časť na daňovníka neuplatňuje v príslušnom mesiaci u iného zamestnávateľa.
Ak je v čase vyplatenia príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanec v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi, ktorý mu tento príjem vypláca, vyplatená suma je zdaniteľný príjem, ktorý je vymeriavacím základom zamestnanca na účely platenia preddavku na poistné na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 písm. Ak v čase vyplatenia príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanec nie je v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi, ktorý mu príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru vypláca, tak vyplatená suma síce je zdaniteľný príjem, ale nie je vymeriavacím základom na účely platenia preddavku na poistné na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 4 písm. Príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru zahrnie do úhrnu príjmov zo závislej činnosti vyplatených podľa § 5 ZDP pri vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia za kalendárny rok v tom prípade, ak v mesiaci vyplatenia nebol zamestnancom u iného zamestnávateľa, ale bol poistencom štátu alebo samoplatiteľom.
Na mzdový list zamestnanca v mesiaci, v ktorom zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, zaznamená údaje podľa § 39 ods. 2 ZDP. Ak je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnom pomere, tak jeho mzdový list obsahuje údaje za všetky kalendárne mesiace, počas ktorých trvá zamestnancovi pracovný pomer. Ak zamestnanec u zamestnávateľa nie je v pracovnom pomere, tak jeho mzdový list obsahuje údaje iba za mesiac, v ktorom mu bola vyplatená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru.
Z času na čas dochádza k tomu, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa skončí. Možnosti ukončenia pracovnej zmluvy sú rôzne. Každá z nich má svoje pravidlá a je dobré, aby ich poznal zamestnávateľ i zamestnanec. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru dáva zamestnávateľ, je povinný ho vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú neplatné.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
V tomto prípade ide o skončenie pracovného pomeru na základe obojstrannej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovný pomer sa skončí dňom, na ktorom sa medzi sebou zmluvné strany dohodnú a uvedú ho v dohode. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená v písomnej podobe. Ak to zamestnanec nepožaduje, dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou v nej uvedené byť nemusia. Ak to požaduje, tak v nej uvedené byť musia.
Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v tzv. ochrannej dobe.
Ak nastane niektorý z vyššie uvedených dôvodov, pre ktorý by mohol zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, musí si to pomerne rýchlo premyslieť. Pracovný pomer môže okamžite skončiť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o tomto dôvode dozvedel.
Pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý.
Počas plynutia skúšobnej doby môže ukončiť pracovnú zmluvu tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Môžu tak urobiť aj bez uvedenia dôvodu.
V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný vydať zamestnancom doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad vydá v písomnej forme alebo ak sa so zamestnancom dohodne, v elektronickej forme. Úlohu tohto dokladu plní výplatná listina. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce.
S účinnosťou od 1. 1. 2013 patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa: z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo orgánu. Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
tags: #vypoved #ukoncenie #nezdanitelna #cast #mzdy #podmienky