Nepeňažný Príjem a Bezúročná Pôžička: Definícia a Daňové Dopady

Úvod

Nepeňažný príjem zamestnanca je často diskutovanou témou v oblasti daní z príjmov. Zamestnanci totiž okrem bežného platu často dostávajú rôzne benefity, ktoré nemajú peňažnú formu. Napriek tomu, aj tieto benefity podliehajú dani v zmysle zákona o dani z príjmov. Medzi tieto benefity patrí napríklad aj poskytnutie bezúročnej pôžičky zamestnancovi.

Definícia Príjmu Podľa Zákona o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov definuje príjem ako peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Z tejto definície vyplýva, že zdaňuje sa aj nepeňažný príjem a s výnimkami sa takýto príjem oceňuje trhovými cenami.

Podľa § 5 zákona o dani z príjmov je príjmom zamestnanca nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. Môže ísť o rôzne druhy príjmov, ako napríklad dary na vianočnom večierku, zaplatenie komerčného poistenia za zamestnanca, uhradenie poplatku za licenciu, poskytnutie bezúročnej pôžičky zamestnancovi, poskytnutie ubytovania a podobne.

Bezúročná Pôžička ako Nepeňažný Príjem

Poskytnutie bezúročnej pôžičky zamestnancovi je považované za nepeňažný príjem. Pre zamestnanca sú v tomto prípade úroky, ktoré nemusí zamestnávateľovi uhradiť, nepeňažným príjmom. Tento príjem musí byť zamestnancovi zdanený. Výška nepeňažného príjmu sa vypočíta ako rozdiel medzi štandardným trhovým úrokom a úrokom, na ktorom sa dohodli zmluvné strany (v prípade bezúročnej pôžičky nulovým úrokom).

Príklad

Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi pôžičku vo výške 10 000 €. Dohodli sa, že poskytnutá pôžička bude bezúročná. V tomto prípade sú pre zamestnanca úroky, ktoré nemusí zamestnávateľovi uhradiť, nepeňažným príjmom, ktorý musí byť zdanený.

Prečítajte si tiež: Pôžička od spoločníka bez úroku: Daňové dopady

Pôžička vs. Úver

V bežnej reči sa pojmy pôžička a úver často používajú ako synonymá, avšak v práve existuje medzi nimi rozdiel:

• Pôžička (Zmluva o pôžičke): Upravuje ju Občiansky zákonník. Je to reálna zmluva - platí, až keď peniaze reálne odovzdáte. Môže byť bezúročná.
• Úver (Zmluva o úvere): Upravuje ju Obchodný zákonník. Je to konsenzuálna zmluva - platí už podpisom (banka sa zaväzuje, že peniaze poskytne). Je vždy úročená.

V podnikaní sa stretávame s úvermi od bánk a pôžičkami (napr. od spoločníkov). Je to forma cudzieho kapitálu (financovania).

1. Ak si beriete pôžičku (úver): Je to váš záväzok (dlh). Do nákladov si účtujete len úrok, nie splátku istiny.
2. Ak dávate pôžičku: Je to vaša pohľadávka (majetok).

Pôžička od Spoločníka s.r.o.

Jednou z možností, ako môže spoločnosť s ručením obmedzeným rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov, prípadne od inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Negatívom tohto spôsobu substitúcie vlastných zdrojov môže byť celkový nepriaznivý pohľad na spoločnosť (požičiavaním si od spoločníkov a iných osôb sa prehlbuje zadlženie spoločnosti, čo nebudí dôveru v jej solventnosť a ukazuje na jej momentálnu ekonomickú neúspešnosť).

Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená ustanovením § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na súkromnoprávne rozdiely medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere, ktorá je upravená v § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. V praxi sa niekedy vyskytuje mylný názor, že spoločník môže so spoločnosťou uzavrieť len zmluvu o úvere. Dôvodom má byť fakt, že vzťah spoločníka a spoločnosti sa riadi treťou časťou Obchodného zákonníka - v tejto časti je úprava zmluvného typu zmluvy o úvere.

Podľa § 261 ods. 6 písm. b) Obchodného zákonníka platí, že ak je niektorá zo strán zaviazaná pri svojej podnikateľskej činnosti a je zapísaná do obchodného registra, spravujú sa vzťahy medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti vždy Obchodným zákonníkom, hoci by išlo o vzťahy, ktoré inak upravuje Občiansky zákonník. S prihliadnutím na uvedené nemožno zjednodušene povedať, že všetky vzťahy spoločníka a spoločnosti podliehajú tretej časti Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku. Pretože tretia časť Obchodného zákonníka neupravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke, možno pochopiteľne uzavrieť medzi týmito osobami zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Tento vzťah sa môže v otázkach neupravených v § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka spravovať treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka).

Prečítajte si tiež: Nepeňažný príspevok: podrobný rozbor

Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a spoločnosťou s ručením obmedzeným, pokiaľ sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa teda riadi celá Občianskym zákonníkom, t. j. napr. aj vo veciach premlčania práva alebo vo veciach splnenia záväzku peňažnej povahy. Podľa § 262 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že uvedená pôžička sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Urobili by tak z toho dôvodu, že úprava v Obchodnom zákonníku sa pre zmluvné strany javí lepšou, resp. výhodnejšou.

Ak sú predmetom pôžičky peniaze, je zmluva o pôžičke do určitej miery podobná zmluve o úvere. Z porovnania podstatných častí zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že zmluva o pôžičke a zmluva o úvere sú rôzne zmluvné typy. Rozdiel je aj v spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), z hľadiska právnej teórie teda ide o zmluvu reálnu. Zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou veriteľ preberá záväzok na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech za úrok peniaze na určitú dobu. Z vymedzenia zmluvy o pôžičke teda vyplýva, že k nej nemožno uzavrieť dodatok, ktorým by bola navýšená istina.

Z daňového hľadiska nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere žiadny zásadný rozdiel. Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa a na strane dlžníka nie sú výdavky na splátky pôžičiek, resp. úverov daňovým výdavkom [§ 21 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov].

Bezúročná Pôžička pre s.r.o.

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka a z právnej úpravy vzťahov spoločníka a spoločnosti podľa Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku, t. j. pôžičku bez dohodnutých úrokov. Bezúročnú pôžičku môže s. r. o. poskytnúť aj akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba.

Možno konštatovať, že dlžníkovi, ktorému je poskytnutá bezúročná pôžička, môže vznikať určitý majetkový prospech. Zákon o dani z príjmov v zásade rešpektuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v danom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak spoločník alebo iná osoba poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, zákon o dani z príjmov takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úroku v čase a mieste plnenia.

Prečítajte si tiež: Ubytovanie od Zamestnávateľa: Dane a Odvody

Ak by naopak bezúročnú pôžičku poskytla spoločnosť, napr. svojim zamestnancom, v spoločnosti sa ani v tomto prípade nezvyšuje základ dane. Pokiaľ by bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti.

Obmedzenia pri Poskytovaní Pôžičiek

Pri poskytovaní pôžičiek existujú určité obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať:

• Zákaz platieb v hotovosti: Podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov je zakázané poskytnutie pôžičky v hotovosti, ak suma prevyšuje 5 000 eur. Toto obmedzenie neplatí v prípade núdzového stavu a mimoriadnej situácie.
• Úplný zákaz poskytnutia pôžičky s. r. o. v hotovosti: Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, spoločník alebo konateľ s. r. o. nemôžu s. r. o. poskytnúť pôžičku alebo úver v hotovosti. Prípustný je len bezhotovostný spôsob, t.j. prevodom na bankový účet.
• Pôžičky medzi závislými osobami: Pri pôžičkách medzi závislými osobami je potrebné dodržiavať princíp transferového oceňovania podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. To znamená, že úroky by mali byť stanovené na úrovni, aká by bola obvyklá medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Ak sú úroky stanovené nižšie, daňový úrad môže základ dane z príjmov zvýšiť o rozdiel medzi trhovými a dohodnutými úrokmi.

Úroky z Pôžičky

Ak spoločník spoločnosti poskytne pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť. U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom úrok prijal. Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti).

K zdaneniu úrokového výnosu na základe predpisu (napr. prijatím úroku na bežný účet) dochádza bez ohľadu na to, či si poskytovateľ pôžičky uplatňuje pri svojich príjmoch z kapitálového majetku preukázateľne vynaložené výdavky alebo nie. Spoločník zahrnie prijatý úrok do čiastkového základu dane podľa § 7 zákona o dani z príjmov v hrubej výške (nemôže uplatniť žiadne výdavky) a zdaní ho v daňovom priznaní sadzbou dane 19 %, resp. 25 %. Úrok z poskytnutej pôžičky nepodlieha zdaneniu daňou vyberanou zrážkou (napr. ak by úrok plynul fyzickej osobe od banky).

Daňová Uznateľnosť Úrokov

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok, ktorý je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom (§ 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Tak ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov].

Príjmy zo Zdroja na Území SR plynúce Zahraničnej Osobe

Ak spoločnosti poskytne pôžičku spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území SR. Zákon o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 považuje za príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z úverov a pôžičiek, ktoré sa podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňujú daňou vyberanou zrážkou.

Inštitút vyberania dane zrážkou je upravený v § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia pre spoločnosť platí všeobecná povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca. Ak tieto príjmy budú od 1. marca vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane vo výške 35 %.

Vo vzťahu k štátom, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Príjmy z úverov a pôžičiek spadajú do rámca zdaňovania tzv. úrokov spravidla podľa Článku 11 príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v SR, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v SR sú úroky od dane oslobodené. Podmienkou na uplatnenie tohto „oslobodenia“ úrokov podľa zmluvy je preukázanie rezidencie daňovníka. Preukázanie rezidencie je podmienkou aj pri akomkoľvek inom uplatnení príslušnej medzinárodnej zmluvy, t. j. aj pri uplatnení nižšej sadzby dane z príjmov zo zdrojov na území SR.

Oslobodenie od Dane pre Právnické Osoby z EÚ

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 13 ods. 2 písm. f) ZDP, ktorý oslobodzuje od dane úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek plynúcich zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (EÚ), od tuzemskej právnickej osoby alebo stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ.

Transferové Oceňovanie pri Pôžičkách medzi Závislými Osobami

V prípade, že pri poskytnutí pôžičky sú veriteľom a dlžníkom zahraničné závislé osoby, potom podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov je pri poskytnutí úročenej pôžičky potrebné vyčísliť aj prípadný rozdiel, o ktorý sa úrok dohodnutý medzi týmito dvoma závislými osobami líši od úroku používaného medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch.

tags: #nepenazny #prijem #bezurocna #pozicka #definicia