
Život je príliš krátky na to, aby sme ho trávili v práci, ktorú nemáme radi. Cieľom tohto článku je prebudiť v tebe túžbu objaviť vášeň vo svojom živote, nájsť tvoje poslanie a vydať sa tým správnym smerom.
Určite si už počul o výraze "objav svoju vášeň". Ale čo to vlastne znamená? Ide o naplnenie tvojho života. Je to o tom nájsť v živote niečo, čo miluješ, niečo, čo ťa bude napĺňať zvnútra, poháňať vpred a bude ti to robiť radosť.
V práci trávime minimálne 8 hodín denne, čo je 40 hodín týždenne a približne 160 hodín mesačne (niektorí omnoho viac). Je to príliš veľa času na to, aby sme ho trávili na mieste, ktoré neznášame, v práci, ktorú prinajmenšom nemáme radi, poniektorí dokonca nenávidíme.
"Tam vonku je príliš veľa ľudí, ktorí robia prácu, ktorú nenávidia. Prosím prestaňte!" Dokonca aj tvoje vnútro vie, že toto nie je to, čo by si mal robiť. Kto povedal, čo je správne a čo nie? Kto povedal, čo sa má robiť a čo nie? Ty sám najlepšie vieš, čo robiť chceš a čo nie. Mnoho z nás ešte stále žije a riadi sa podľa zastaraných vzorcov správania. No tak je to nesprávne. Máš predsa iba jeden život. Túto hru si zahráš iba jeden jediný krát.
Každý z nás má niečo, čo ho napĺňa a robí mu radosť. Niečo, čo je ochotný robiť aj zadarmo. Najradšej by si o tom rozprával od rána do večera, každému vo svojom okolí. Nedá ti to spať a ráno ťa to vystrelí z postele. A práve to je tvoja vášeň. A ak náhodou ešte stále nevieš, čo to je, nezúfaj, nie si sám.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Robin Sharma, uznávaný expert na leadership a dosahovanie úspechu, motivačný rečník a spisovateľ radí, čo ti môže na tejto ceste pomôcť. Vo svojej knihe 101 životných rád od mnícha, ktorý predal Ferrari hovorí: "Na vlastnej koži som sa presvedčil, že nestačí len vedieť, čo robiť. Ak chceme žiť život, po akom túžime, musíme podľa toho aj konať."
Základom šťastného života je objavenie vnútorného volania. Práve v dnešnej dobe, ktorá je technicky veľmi vyspelá, niektorí ľudia strácajú kontakt nielen so svojou ľudskosťou, ale aj s vlastným zmyslom života. Robin Sharma upozorňuje na to, že každý človek má v sebe určité nadanie, ktoré čaká, kým ho využijeme na nejaký ušľachtilý cieľ. Všetci sme tu z nejakého jedinečného dôvodu, pre čosi šľachetné, čo umožní, aby sa prejavil náš najvyšší ľudský potenciál, čím zase my obohatíme životy ľudí okolo nás.
Človek nemusí dať výpoveď v práci, aby objavil svoje vnútorné volanie. Stačí vniesť do svojej práce viac zo seba a sústrediť sa na to, čo nám ide najlepšie.
Hrdosť na svojho zamestnávateľa, naplnený pracovný život, motivujúci plat a rovnováha medzi prácou a súkromím je želaný stav každého zamestnanca. Žiješ taký život? Ak je tvoja odpoveď áno, ALE….
Keď žijeme zo dňa na deň, stačí nám, čo máme, robíme, čo sme vždy robili, vieme, čo sme sa naučili v mladosti a spoliehame sa na to, že nám to bude stačiť - sme vystavení osudu a okolnostiam, ktoré sa udejú. Žijeme život, nad ktorým nemáme moc. Ak sa nechceme poučiť na vlastných chybách, učme sa z cudzích.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Pri rozhovoroch s klientmi, ktorí sú nespokojní v práci alebo zvažujú zmenu zamestnania sa opakujú takmer totožne tie isté dôvody nespokojnosti. Nástup do nového zamestnania je stres. Nikoho nepoznáme, nevieme, čo nás čaká. Hlavne nám záleží na tom, aby sme sa utvrdili v tom, že to bolo správne rozhodnutie. Chceme vedieť, kde budeme sedieť, kto budú naši kolegovia, aký bude šéf a čo všetko nové sa musíme naučiť, aby sme rýchle zapadli. OČAKÁVAME - IDEALIZUJEME SI.
Skúšobná doba zbehne, ako nič a postupne prichádza stereotyp. Ak sme mali to šťastie a náš šéf dodržal všetky sľuby, ktoré dal pri prijímacom pohovore - zmena sa podarila. Ak nemal dostatok času, kolektív si hľadí svojich úloh a my sa niekde motáme do počtu, začína nespokojnosť. Vyšší plat nás prestáva motivovať zhruba po 6 mesiacoch a to je polčas doby určitej, na ktorú sa zvyčajne pracovný pomer uzatvára. Ak sa v tomto čase sťažujeme, navštevujeme pracovné portály, začíname ťahať za kratší koniec a zmena zamestnania je na obzore.
Žiadaj, žiadaj, žiadaj - o pomoc, informácie, o vedomosti, o detail, o podrobnosti….Ak prídu akékoľvek pochybnosti, žiadaj v prvom rade o pomoc a spätnú väzbu svojho priameho nadriadeného. Nevie čítať tvoje myšlienky a má na starosti aj iné veci, ako iba teba. Nepreberaj svoju nespokojnosť so svojimi kolegami, manželom/kou, kamarátmi, ale iba so svojim šéfom. Nedomýšľaj si a nenechaj prerásť pochybnosť do problému. Rieš veci v zárodku.
Ak máš obavu z riešenia pochybností so svojim šéfom lebo nevieš ako, vyhľadaj pomoc. Pomôcť ti môže HR partner, mentor, kariérny poradca, kouč alebo psychológ. Pred tým, ako dáš výpoveď, sprav pre svoju situáciu všetko, čo je vo tvojich silách.
Niekedy sa držíme práce dlhšie, než je pre nás zdravé. Hovoríme si, že to zvládneme, že to je len fáza alebo že by bolo horšie začínať odznova. Pravda je však iná. Dlhodobé zotrvávanie v prostredí, ktoré nám neprospieva, dokáže ovplyvniť naše psychické zdravie, výkon, vzťahy aj kvalitu života. Mnohé medzinárodné prieskumy potvrdzujú, že práve neskorá reakcia na varovné signály býva jedným z hlavných dôvodov vyhorenia a poklesu motivácie. Keď presne vieme, na čo si dať pozor, dokážeme konať skôr, než dôjde k nevratným škodám.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Zdravé pracovné prostredie nás má posúvať. Ak však začíname pracovať s pocitom tlaku, frustrácie a straty zmyslu, telo aj myseľ reagujú. Zo zahraničných výskumov vyplýva, že dlhodobý stres v práci je jedným z najčastejších faktorov vedúcich k chronickej únave, problémom so spánkom a poklesu výkonnosti. Ignorovať tieto varovania sa neoplatí.
Prvým krokom je pomenovať, čo nás reálne trápi. Nie každý problém musí znamenať okamžitý odchod. Často pomôže otvorený rozhovor s nadriadeným, úprava priorít alebo zmena spôsobu práce. Dôležité je prestať predstierať, že je všetko v poriadku. Zároveň je zdravé zvážiť aj plán B. Môže ísť o prehľad pracovných možností, zisťovanie trendov v odvetví alebo rozhovory s ľuďmi, ktorí prešli podobnou situáciou.
Zmena práce nie je zlyhaním. Rozhodovanie o odchode býva emocionálne náročné, no odborníci na pracovnú psychológiu upozorňujú, že ignorovanie dlhodobých problémov vedie k zhoršeniu mentálneho zdravia. Práca nemá byť zdrojom utrpenia. Firmy, ktoré chcú udržať ľudí, by mali sledovať prvé signály nespokojnosti a reagovať ešte predtým, než sa dostavia zdravotné a výkonové následky. Kvalitné pracovné prostredie stojí na férovosti, dialógu a reálnej podpore.
Odísť z práce je veľké rozhodnutie. No ak nás prostredie dlhodobo vyčerpáva, potláča a oberá o zdravie, odchod je niekedy tou najlepšou investíciou do nášho budúceho života. Zmena si pýta odvahu.
"No to máš tak, ja to dobre poznám, tiež som počas vysokej školy 5 rokov žmýkal svoje telo a mozog - AIESEC, škola, študentský parlament, neustále som niečo robil, organizoval, bol proaktívny, ale telo aj mozog potrebujú oddychovať a keď ich neustále preťažuješ, tak si to vypýta svoju daň a ty začneš vyhárať."
Je dôležité, aby sme nehovorili iba o syndróme vyhorenia (ako poslednej fáze), ale aby sme ukázali prstom aj na tie predchádzajúce fázy a povedali "Toto nie je OK!" a riešili ich okamžite. Syndróm vyhorenia a jeho príznaky popísal prvýkrát Herbert Freudenberger roku 1974 a odvtedy sa o ňom hovorí stále viac a viac.
21-ročnému Moritzovi Erhardtovi končila stáž v banke a tak drel extra tvrdo, aby si od jesene zaslúžil ponuku na trvalý pracovný pomer. Jeho kolegovia ho volali "superstar" a on nechcel byť svojej povesti nič dlžný a tak pracoval často celý deň aj celú noc, potom sa iba osprchoval, prezliekol a bez spánku pokračoval ďalší deň, vždy až na "hranu", čo ho telo pustí. 15. augusta 2013 našli Moritza Erhardta mŕtveho v kúpelni.
Nassim Nicholas Taleb hovorí príbeh o tom, ako farmár každý deň po dobu 1000 dní ráno nakŕmil moriaka. Ten to už bral ako istotu, že ráno príde farmár a nakŕmi ho, rovnako ako my berieme ako istotu, že sa ráno zobudíme. Na 1001. Taleb toto nazýva "moriakova ilúzia" a vysvetľuje, že "len pretože sme v minulosti ešte nikdy nezomreli, to neznamená, že sme nesmrteľní“. A rovnako len pretože ťa tvoji blízki doteraz ešte neopustili, to neznamená, že ťa nikdy neopustia.
Máš pocit, že pokles energie a motivácie je problém? Pracuj ako diabol! Elon Musk je makač, inšpiratívny človek, niekto by ho nazval génius, alebo blázon, no stále je to frajer a jeho biografia je top kniha, ktorú vrelo odporúčam! Ale pozor, makať 80 až 100 hodín týždenne je jeho recept. Áno, existujú ľudia, ktorí pracovali 80 až 100 hodín týždenne a ktorí nevyhoreli a uspeli. Keď ale budeme vidieť iba tých, uveríme tomu, že sa to dá zvládnuť - oni to dali, ale rád by som videl aj tie hromady ľudí, ktorí kvôli tomu vyhoreli alebo zomreli. Pretože málokto rozpráva o tom, že je prepracovaný, že mu práca kazí vzťahy a zdravie. A vôbec, odkiaľ vieme, že práve tvrdá práca bola ten rozhodujúci faktor u tých, čo to dali? Prečo nikto nehovorí o tom, aký mali talent, aké efektívne / šikovné / unikátne pracovné postupy použivajú alebo koľko mali proste šťastia byť v správnom čase na správnom mieste? Koreluje tvrdá práca za hranice únosnosti s úspechom? U veľa ľudí áno, ale nie u všetkých a na toto zabúdame. Každý sme iný a treba pracovať tak, aby sme nevyhárali, ale boli plnohodnotnými v našej práci a aj mimo nej.
Nasledujúci príbeh opisuje cestu od prvého rozhovoru o vyhorení až po nájdenie naplnenia v práci kouča. Tento príbeh zdieľa osobnú skúsenosť a riešenia, ktoré môžu inšpirovať aj teba.
UŽÍVANIE SI ŽIVOTA - užívať si život tu a teraz, keď som mladý a neodkladať to na “neskôr” (=nikdy). Na smrteľnej posteli si ešte nikdy nikto neprial, aby viac pracoval a neverím ani tomu, že mám teraz “zaťať zuby” a na dôchodku si budem užívať, podľa mňa je to ilúzia, ktorú pochopila už predchádzajúca generácia X a tá naša (gen Y / mileniáli, nar. (pozn.: všimni si, že som absolútne neriešil kvantum ostatných rizikových faktorov, ktoré vyplývajú z vyhárania. Ale tak čo, mal som 24 a aj trošku iné hodnoty ako dnes. Naša teraska na Filipínach na jeseň 2016.
Bol to neustály cyklus, ktorý sa nedal vyhrať a ja už som nechcel chodiť na tie dovolenky ako na “liečenie”, kedy prvý týždeň iba regenerujem, chcel som tak chodiť proaktívne, nech sa necítil lepšie, ale nech sa cítim ešte lepšie. Pozn: kľudne na tomto mieste prestaň čítať. Ak začneš dávať pravidelné dlhšie dovolenky, optimalizuješ svoju prácu a celé to lifehackneš tak, aby si mal dobrý život, tak budeš mať dobrý život! Pomohlo to, ale opäť iba čiastočne, pretože to neriešilo príčinu, len následok. Príčinou bolo, že som chcel som byť všade a “dať to všetko” a že som nerešpektoval to, kým som, aké mám limity a čo ma robí šťastným.
Nečakaným negatívom bolo, že som sa snažil efektívne riešiť všetko, aj vzťahy s kamošmi a blízkymi (ups!!!). Ja som v teórií vedel, že s ľuďmi nesmieš byť efektívny, ale v praxi je ťažké na to nezabúdať. Keď si zvyknutý riešiť 90% života efektívne, je ťažké zrazu cez víkend vypnúť a byť neefektívny. Keď sa “efektivita” otočí proti tebe - mali sme doma top kávovar, aby sme ušetrili čas a mali top kávu, samozrejme som to ňou začal preháňať a menej počúvať signály môjho tela. Tak sme ho predali a nechali si len mlynček a aeropress, aby to nebolo také ľahké si urobiť kávu. Začal som sekať všetko nepodstatné a eliminovať ciele, projekty, úlohy a vychytávky. V tom čase som sa zbavil aj 90% všetkých fyzických vecí a môj život bol super.
Kurva! Tak ja si optimalizujem svoj život, vymakám efektivitu, potom odstránim všetko nepodstatné, aby som zistil, že sa nudím? Z čias 4-hodinového pracovného týždňa, hackol som prácu, hackli sme bývanie, môcť väčšinu dňa nič nerobiť je super, ale len chvíľu, potom je to ultimátna nuda. No a hádaj, čo sa začalo diať?
Nechcel som vyzerať ako ten, čo zlyhal, ten, čo to vzdal. Ani neviem, kde sa to vo mne zobralo, ale bol to moment totálnej zraniteľnosti (spýtal som sa to ako malý psík), priznania, že to nedávam, že sú pre mňa iné dôležitejšie veci a že mám veľký konflikt záujmov. Bezradnosť, zraniteľnosť, úprimnosť - neboj, dobre bude, hlavne hovor veci na rovinu, každý máme v mysli nejaké predsudky, ktoré sú možno úplne vymyslené.
#
tags: #vypoved #zo #zamestnania #citáty #motivácia