Psychopédia: Pedagogika mentálne postihnutých

Psychopédia je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Mentálna retardácia: Oligofrénia a Demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Debilitu (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.
• Imbecilitu (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.
• Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku

V každom meste existujú osobitné a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti. Pedagogika mentálne postihnutých, nazývaná aj psychopédia, je špeciálno-pedagogická vedná disciplína, ktorá sa venuje výchove a vzdelávaniu osôb so zníženými schopnosťami.

Prečítajte si tiež: Súčasný stav komunitnej starostlivosti

Mierna duševná zaostalosť (debilit) s IQ 50-70 znamená, že deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne, navštevujú špeciálne školy. Rozlišujeme eretickú formu (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy).

Stredne ťažká duševná zaostalosť (imbecilita) s IQ 35-49 predstavuje výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných a obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky, pričom jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.

Ťažká duševná zaostalosť (idiocia) s IQ 20-34 a hlboká duševná zaostalosť (hlboká idiocia) s IQ menej ako 20 znamenajú, že ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, prenatálne (počas tehotenstva) alebo spôsobené ožiarením.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

Populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jedným nadpočetným chromozómom u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú aj na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu, napodobňujú a dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Prečítajte si tiež: Celiakia a štátna pomoc

Pedagogika ako vedný odbor v sústave pedagogických vied

Pedagogika je veda o výchove človeka. Skúma jej podstatu a zákonitosti, objasňuje ciele, metódy a ďalšie prostriedky výchovy a na základe zovšeobecnených empirických skúseností stanovuje pedagogické zásady pre organizáciu a riadenie výchovnej činnosti. Je to veda, ktorá skúma zákonitosti výchovy (výchovného procesu) a rozpracúva teórie výchovy (výchovy a vzdelávania) človeka vo všetkých etapách ľudského života (Pedagogika - z gr. pojmu paidagogos - vedenie, výchova detí, Pais = dieťa, agóge = vedenie).

Predmetom pedagogiky je analyzovať celý rad špecifických výchovných a vzdelávacích javov z hľadiska výchovu podmieňujúcich vonkajších a vnútorných činiteľov s osobitným zreteľom na realizáciu cieľov výchovy stanovených spoločnosťou. Výchova a výchovný proces je mnohostranný a široko podmienený, jeho účinnosť a výsledok závisí od pôsobenia viacerých činiteľov.

Základné znaky pedagogiky ako vedného odboru:

• má svoj predmet výskumu
• má svoje metódy
• má svoj vedecký jazyk, svoju terminológiu

Vo vývoji vedného odboru pedagogika sú 3 vývojové etapy:

• Empirická etapa - prevažujú skúsenosti z VV praxe, je vybudovaná na individuálnych skúsenostiach, ktorým ale chýba zovšeobecnenie
• Deskriptívna etapa - formujú sa zásady, pravidlá, pokyny pre VV prax, vytvára sa systém
• Kauzálna etapa - pedagogická teória dosahuje vedeckú systematizáciu svojich kategórií

Vznik pedagogiky ako vedy

Aj keď je pojem pedagogika pomerne starý, neoznačovala sa ním hneď výchovná a vzdelávacia činnosť. Bolo to najmä z dôvodu, že pedagogika ako samostatná veda o výchove neexistovala. Otázky výchovy a vzdelávania sa skúmali v rámci filozofie.

Prečítajte si tiež: O Komunitnej Starostlivosti v Michalovciach

Neskôr vplyvom rozvoja kresťanstva sa vytvára nová náboženská výchova, ktorá sa opiera o filozofické názory antiky a učenie Tomáša Akvinského. Dominantou bolo riešenie vzťahu rozumu a viery. Tomu zodpovedalo aj vytvorenie nového obsahu vyučovania - sedem slobodných umení. Súčasne s náboženskou výchovou sa utvára aj tzv. rytierska výchova.

Prelom v názoroch na výchovu prinieslo obdobie humanizmu a renesancie, ako aj nová prírodovedná filozofia, založená na vnímaní. Predstaviteľmi tejto filozofie sú Descartes, Locke, Bacon. V pedagogike to boli Rabelais, Moore, Campanella, Komenský.

K osamostatneniu pedagogiky ako samostatnej vedy došlo až v novoveku, keď v období priemyselných revolúcií dochádzalo k diferenciácii vied. Predstaviteľmi boli Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Owen. Od 19. storočia, najmä zásluhou J.H. Herbarta sa pedagogika vymedzuje ako veda opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami.

Sústava a členenie pedagogických vied

Systém pedagogických disciplín rešpektuje horizontálne a vertikálne členenie. Horizontálne členenie pedagogiky prihliada na špecifický obsah pedagogickej disciplíny:

1. všeobecné základy pedagogiky
2. metodológia pedagogiky
3. teória výchovy
4. teória vyučovania a vzdelávania
5. teória vyučovania jednotlivých učebných predmetov
6. teória organizácie a riadenia školy
7. pedagogika voľného času
8. špeciálna pedagogika
9. dejiny pedagogiky
10. porovnávacia pedagogika
11. andragogika
12. technológia vzdelávania

Vertikálne členenie pedagogiky vychádza z vekového obdobia objektu výchovy:

• pedagogika predškolského veku
• pedagogika školského veku
• andragogika a gerontopedagogika

Delenie podľa špecifickosti jednotlivých pedagogických disciplín - bežné, praktické hľadisko:

• pedagogika
  • všeobecná
  • predškolského veku:
    • detské jasle
    • materská škola
  • školského veku:
    • mladšieho
    • stredného
    • staršieho
  • teória vyučovania (didaktika)
  • metodika
  • dejiny pedagogiky
  • špeciálna pedagogika

Delenie podľa tzv. školského hľadiska:

• PEDAGOGIKA
  • predškolská:
    • detských jasieľ
    • materských škôl
  • školská:
    • elementárnych tried
    • stredoškolská
    • vysokoškolská
  • špeciálna
  • mimo vyučovacia:
    • rodinnej výchovy
    • detských a mládežníckych organizácií
    • výchovných zariadení
  • pedagogika dospelých
  • mimoškolská:
    • pedagogika sociálnych zariadení
    • pedagogika vojenská a ďalšie

Základné, hraničné a aplikované vedné disciplíny pedagogiky sú obsiahnuté v tzv. integrujúcom hľadisku: Pedagogické vedy sa podľa tohto hľadiska delia nasledovne:

1. ZÁKLADNÉ
   • všeobecná pedagogika: zaoberá sa všeobecnými základmi pedagogiky, skúma spoločenskú funkciu výchovy, otázky cieľov výchovy, objasňuje základné pedagogické pojmy, stanovuje biologické a psychologické podmienky výchovy, zaoberá sa školskými sústavami, výchovno-vzdelávacími inštitúciami, všeobecnými metodologickými problémami pedagogiky, snaží sa o systematizáciu a interpretáciu základných pedagogických javov a zákonitostí
   • didaktika = teória vzdelávania a vyučovania: objasňuje podstatu výchovno-vzdelávacej činnosti, zaoberá sa otázkami obsahu, foriem, didaktických prostriedkov, učebných pomôcok a ich efektívnym využívaním vo výchovno-vzdelávacom procese, skúma organizáciu vyučovacieho procesu, vyučovacie koncepcie a vzťahy medzi vyučujúcimi a vyučovanými
   • teória výchovy: skúma a objasňuje výchovné javy v užšom slova zmysle, zameriava sa na úlohy, obsah, metódy, formy a prostriedky zložiek výchovy, zaoberá sa otázkami organizácie detského kolektívu, mimotriednou a mimoškolskou prácou a spoluprácou s rodinou
   • dejiny pedagogiky: náuka o vývoji pedagogických ideí, školských sústav a ostatných vzdelávacích a výchovných útvarov, analyzuje zákonitosti výchovy z hľadiska podmienenosti výchovy ekonomickými a politickými podmienkami určitého spoločnosti, zaoberajú sa dielom a životom významných pedagogických mysliteľov, vysvetľujú vývoj svetového pedagogického myslenia a národných pedagogických tradícii.
   • metodológia: zaoberá sa klasifikáciou a používaním metód v pedagogickom výskume, štúdiom teoretických princípov na popis, analýzu a objasnenie pedagogických javov a zákonitostí
   • porovnávacia pedagogika: zaoberá sa porovnávaním pedagogických ideí, výchovno-vzdelávacích systémov a školských sústav v jednotlivých štátoch
   • andragogika: výchova a vzdelávanie dospelých v kontexte celoživotného učenia sa
   • technológia vzdelávania: zameraná na projektovanie a objektivizovanie technologických postupov, ktoré umožnia optimálne riadiť a organizovať učenie v pedagogických situáciách
2. HRANIČNÉ
   • sociálna pedagogika: stojí na hranici pedagogiky a sociológie.
   • kybernetická pedagogika: jej predmetom je aplikácia zákonov kybernetiky na výchovné javy.
   • Ekonómia výchovy a vzdelávania
   • Školská štatistika
   • Teória organizácie a riadenia školy
   • Školský manažment
   • školské zdravotníctvo a školská hygiena a iné…
3. APLIKOVANÉ
   • školské:
     • predškolská pedagogika: zaoberá sa problematikou výchovy deti predškolského veku,
     • pedagogika ZŠ
     • stredoškolská pedagogika
     • vysokoškolská pedagogika
     • špeciálna pedagogika - Teória formovania jedinca s určitým špecifickým zameraním, zaoberá sa výchovou a vzdelávaním narušených, postihnutých jedincov
     • predmetové didaktiky - teórie vzdelávania a výchovy v jednotlivých odboroch
   • mimoškolské:
     • pedagogika voľného času resp. pedagogika výchovných zariadení pedagogika mládežníckych a detských organizácií: jej úlohou je skúmať celý komplex výchovných problémov, ktoré sú charakteristické pre dobrovoľnú organizáciu detí a mládeže, skúmajú sa otázky cieľov, obsahu, metód a organizačných foriem, zaoberá sa i históriou detských a mládežníckych hnutí.
     • Mimoškolská pedagogika
     • Pedagogika masovokomunikačných prostriedkov
     • Športová pedagogika
     • Náboženská pedagogika
     • vojenská pedagogika: rozpracúva teoretické a metodologické otázky výchovy vojakov, skúma špecifické zvláštnosti výchovy vojakov.
     • pedagogika rodinnej výchovy: všíma si problematiku pôsobenia rodín a vývin vychovávaných subjektov, a to v interakcii s výchovnými inštitúciami, najmä však so školou. Rodina pôsobí na rozvoj všetkých čŕt osobnosti žiaka - potreba skúmať rodinné prostredie.
     • a iné…

Vzťah pedagogiky k iným vedám

V sústave vied pedagogika patrí k humanitným, spoločenským vedám, resp. vedám o človeku. Komplexnosť výchovnej problematiky vedie k úzkemu spojeniu pedagogiky s inými vedami. Takáto úzka spolupráca je príznačná pre súčasné vedecké bádanie v mnohých oblastiach a je osobitne významná u takých odborov, kde sú skúmané javy zložito podmienené faktormi prírodnými i sociálnymi, ako je to práve vo vedách pedagogických.

Snahou pedagogiky je, aby sa výchova realizovala v súlade s prirodzenosťou človeka a umožňovala jeho vývoj. Opiera sa pritom o výsledky rôznych vied, sleduje vedeckotechnický pokrok, pokrok v kultúre.

Pedagogika a filozofia: Filozofia je veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývoja prírody, spoločnosti a myslenia. Ich úzku spojitosť dokazuje fakt, že sa pedagogika rozvíjala v rámci filozofie. Všetky významné filozofické smery výrazne ovplyvnili i pedagogické teórie. Výchova bola predmetom záujmu mnohých filozofov: Platón, Aristoteles, Demokritos, E. Roterdamský, J. Locke, Descartes, Rousseau, Diderot, Kant, Herbart, Spencer. Každá disciplína čerpá zo všeobecných zákonitosti filozofie a prináša jej konkrétny materiál ku zovšeobecňovaniu. Filozofia je významná nielen pre pedagogickú teóriu, ale i pedagogickú prax. Pomáha lepšie sa orientovať v najvšeobecnejších otázkach spoločenského života a adekvátnejšie aplikovať výchovné ciele a zásady v každodennej praxi. Filozofia umožňuje pedagogike hlbšie preniknúť do podstaty výchovných javov, vidieť ich v spoločenskej podmienenosti a biologicko-psychologickej učenosti. Filozofiu výchovy = hraničná disciplína medzi pedagogikou a filozofiou, zaoberá sa skúmaním a rozvíjaním najvšeobecnejších základov pedagogiky, zhromažďuje teoretický materiál k vymedzeniu cieľov výchovy, podieľa sa na vhodnom výbere obsahu učiva. Etika = veda o mravnosti, mravných hodnotách, je teóriou morálky. Etické smery v minulosti výrazne ovplyvnili základné chápanie cieľov výchovy a funkciu pedagogiky. Pedagogika vychádza z etiky pri stanovení cieľov a pri konkretizácii požiadaviek a noriem mravnej výchovy. Logika = veda o možných spôsoboch, formách a stavbe myslenia, o správnom a presnom formulovaní myšlienok, ako aj o vyvodzovaní dôsledkov opierajúcich sa o logické analýzy. Pedagogike poskytuje pomoc pri riešení metodologických problémov, pri vymedzovaní obsahu vzdelania, pri stanovovaní didaktických princípov a zásad. Poznanie zásad logiky pomáha učiacemu sa rešpektovať a uplatňovať správne zásady myslenia, adekvátne vyjadrovať a formulovať vlastné myšlienky. Estetika - veda o všeobecných vzťahoch človeka ku skutočnosti a o vnímaní umenia. História - vysvetľuje pedagogické javy v hlbších súvislostiach s ekonomickým, sociálnym, politickým a kultúrnym vývojom spoločnosti. Filozofia spoločnosti - ako formy sociálno -ekonomickej spoločnosti ovplyvňujú teóriu výchovy a výchovnú prax

Pedagogika a psychológia: Psychológia je najvýznamnejšia pomocná veda pedagogiky, lebo skúma a analyzuje duševné stránky rozvoja osobnosti, čím pomáha pedagogike poznávať objekty výchovy a umožňuje jej adekvátnejšie aplikovať zámerné vplyvy na žiaka. Všetky pedagogické teórie, smery a prúdy sa rozvíjali v úzkom kontakte s rozvojom psychologických teórií. Obe vedy majú spoločný skúmaný objekt = poznávanie a formovanie osobnosti človeka. Všeobecná psychológia = skúma duševné javy človeka, prežívanie a správanie, zisťuje zákonitosti duševných procesov, poskytuje všeobecné a konkrétne poznatky na analyzovanie výchovno-vzdelávacích javov, najmä poznatky o podstate poznávacích procesov (pocity, vnemy, predstavy, myslenie, pamäť, pozornosť, city, vôľa). Vývinová psychológia = analyzuje celkový (duševný, telesný, fyziologický). Život človeka z hľadiska genézy, vývoja a zrenia - od jeho počiatkov až po ukončenie. Formuluje typické znaky jednotlivých vekových období, čím umožňuje všestrannú modifikáciu organizácie výchovného prostredia. Na základe vývinových znakov vytyčuje obsah a metódy vzdelania a výchovy, celkovú organizáciu zámerného pôsobenia. Vytvára predpoklady na rešpektovanie zásady vekových osobitostí. Psychológia osobnosti = skúma všeobecné, duševné vlastnosti (záujmy, sklony, schopnosti, nadanie, temperament, charakter). Poznanie žiaka je jednou zo základných podmienok úspešnej výchovy a vyučovania. Pedagogická psychológia = skúma psychické základy výchovy, t.j. duševné javy a zákonitosti vznikajúce u jednotlivca alebo skupiny vo výchove Sociálna psychológia = skúma zákonitosti správania a činnosti ľudí podmienené ich príslušnosťou k sociálnym skupinám. Konkrétnejšie zisťuje, ako sa jednotlivec v spoločenských podmienkach rozvíja a ako sa správa.

Pedagogika a sociológia: Sociológia veda o zákonoch vývoja a štruktúry spoločnosti, prispieva k analýze a poznávaniu sociálneho prostredia, v ktorom sa proces výchovy uskutočňuje. Pedagogika v súčasnosti preberá mnohé metódy sociológie (ankety, testy, sociometria). Sociológia poskytuje teórii výchovy a výchovnej praxi materiál potrebný pre rozbor a usmerňovanie výchovného pôsobenia. Pomáha identifikovať vplyv prostredia. Sociálna pedagogika = skúma problémy rodinnej výchovy, študuje procesy utvárania kolektívu, detí a mládeže a sociálne procesy, ktoré v nich prebiehajú. Sociológia výchovy - zaoberá sa sociálnymi aspektmi výchovy, funkciami výchovy v spoločnosti, v danej kultúre

Pedagogika a prírodné, spoločenské a technické vedy: etnografia: veda o dejinách, spôsobe života a kultúre ľudí určitého národa, národopis. demografia: populačná veda založená na štatistike, poskytuje prehľad o rozvoji vzdelávacích trendov a rôznych vekových skupín v populácii. technické vedy a architektúra: podieľajú sa na vytváraní pedagogického prostredia biologické vedy: skúmajú človeka ako súčasť živej prírody, poskytujú pedagogike poznatky o celkovom telesnom stave, premenlivosti jednotlivých telesných znakov vzhľadom k prostrediu. Umožňujú lepšie porozumieť výchovným zásahom a problémom. lekárske vedy: teórie telesného a mentálneho defektu, chorôb a ich príčin hygiena: zaoberá sa vplyvom prostredia na zdravie človeka

Výchova, dedičnosť, prostredie - faktory rozvoja jedinca

Náš život sa odohráva v konkrétnej spoločnosti, v ktorej je každý človek už od narodenia ovplyvňovaný vo svojom vývoji endogénnymi a exogénnymi faktormi: výchovou, dedičnosťou a prostredím.

Výchova

Je základným pojmom pedagogickej teórie aj pedagogickej činnosti, ktorá je zameraná na formovanie osobnosti. Má individuálnu a sociálnu funkciu a je ovplyvnená vnútornými i vonkajšími podmienkami. Výchovu považujeme za najpodstatnejšiu podmienku vývinu. Definujeme ju ako zámerné celoživotné pôsobenie podnetmi z prostredia k dosiahnutiu určitých, relatívne trvalých žiaducich zmien v správaní sa jedinca. Je to cieľavedomé formovanie životnej činnosti, aktivity. Zámernosť pôsobenia je špecifikom výchovy, ktorý je určený cieľmi výchovy a výchovnými prostriedkami v procese výchovy.

Proces výchovy je komplex vnútorných a vonkajších činiteľov, ktoré v interakcii ovplyvňujú vývin osobnosti v zmysle vytýčených výchovno-vzdelávacích cieľov.Proces výchovy je determinovaný 3 základnými stránkami výchovy:

• normatívna stránka výchovného procesu - vymedzuje zákl. požiadavky, ciele, obsah, metódy výchovy…
• exogénna…

PMP ako disciplína ŠP a súvzťažné vedy

ŠP je systémom vedeckých poznatkov o špecped. javoch a procesoch, a ich interakciách. PMP ako súčasť ŠP je systémom vedeckých poznatkov o MP, o osobách s MP, o ich špeciálnych (edukačných) potrebách, o ich výchovnej rehabilitácii a jej zákonitostiach. Predmet ŠP: edukácia postihnutých, narušených a ohrozených. Predmet PMP: edukácia MP PMP sa ako vedný odbor zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied. ŠP je pre PMP základným východiskovým odborom.

Súčasné vedecké chápanie pedagogiky, jej význam pre budúcu profesionálnu orientáciu učiteľa

Systém pedagogických vied, príbuzné vedy a ich vzájomné vzťahy. Význam pedagogiky pri formovaní osobnosti. Predmetom pedagogiky je výchova, teda pedagogika je veda o výchove človeka. Termín pedagogika je gréckeho pôvodu utvorený od slova paidagogos (pais - dieťa, agein - viesť). Pedagogika je úzko spätá s praktickou výchovou. Pojmy pedagogika a výchova nemožno zamieňať, pedagogika je teória, výchova je cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na utváranie osobnosti a humanizáciu človeka.

Pedagogika ako každá veda vzniká z praktických potrieb, nastoľovaných spoločenským vývinom, spojeným s nutnosťou pripravovať človeka pre život a k účasti na tvorbe materiálnych a duchovných hodnôt. V každej dobe má pedagogická teória a myslenie svoj špecifický charakter, ktorý je spätý so stupňom spoločenského rozvoja, s rozvojom poznania, kultúry, duchovného a materiálneho života spoločnosti.

V minulosti bola pedagogika často považovaná za užitú alebo aplikovanú vedu rôznych vied, napr. za užitú etiku, užitú aplikovanú psychológiu, sociológiu a pod. Pedagogika popisuje a zovšeobecňuje pedagogickú skúsenosť, a to ako bezprostrednú, získanú v pedagogickej praxi, tak i vyjadrenú v rôznych materiáloch (prameňoch, dokumentoch), alebo odrážajúcu sa v literatúre. Jej úlohou je objasnenie vzájomných vzťahov medzi výchovnými procesmi, v spätosti s inými javmi napr. Pedagogika má teda aj kauzálny charakter. V súčasnosti sa pedagogika rozvíja predovšetkým skúmaním výchovných javov. Skúma aj odhaľuje zákonitosti priebehu výchovných javov a usiluje sa o poznanie spoločenských procesov, čiže pedagogika má aj výskumný, zisťujúci charakter. Na základe týchto výskumov pedagogika formuluje normy, zásady a pravidlá praktického postupu v pedagogickej činnosti v oblasti výberu cieľov, obsahu, foriem, metód a prostriedkov výchovy. Takto má pedagogika aj normatívny charakter. Ani národný ráz pedagogiky nie je zanedbateľný. Vo výchove, školstve každého národa sa odrážajú aj špecifické národné zvláštnosti (sociálne, historické, demografické, ekonomické, duchovné, kultúrne a náboženské). Úlohou pedagogiky ako vedy je systematizovať a spracúvať pedagogickú empíriu a skúmať zákonitosti výchovno-vzdelávacích javov, skúmať, za akých podmienok, akými prostriedkami možno úspešne plniť výchovné ciele.

Sústava pedagogických vied

O pedagogike sa hovorí od 19. storočia. Pedagogické vedy delíme na základné, aplikované a hraničné.

1. Základné
   • Všeobecná pedagogika má 3 časti:
     • Základy pedagogiky - charakterizujú najzákladnejšie pedagogické pojmy
     • Didaktika - zaoberá sa najzákladnejšou podstatou vzdelávacieho procesu = teória vyučovania (metódy, formy, zásady, prostriedky výchovy)
     • Teória výchovy - metodika výchovnej činnosti.
   • Dejiny pedagogiky - zaoberajú sa historicko-spoločenským hľadiskom výchovy a vzdelávania, školstva od najstaršej doby. Dejiny delíme na národné a svetové.
   • Porovnávacia pedagogika - porovnáva základné školské systémy v rôznych krajinách. Výsledky možno využiť.
   • Metodológia pedagogiky - rieši otázky vedeckého výskumu vo výchovno-vzdelávacom procese, zaoberá sa metódami, prostriedkami, technikami vedecko-výskumnej praxe.
2. Podľa inštitúcií v ktorých sa uskutočňuje:
   • Pedagogika rodinného života
   • Pedagogika detských a mládežníckych organizácií
   • Pedagogika školská - 1 stupeň, 2 stupeň, SŠ, VŠ
   • Špeciálna Pedagogika: zaoberá sa problémami vo výchovno-vzdelávacom procese postihnutých detí.
     • polygofrenopedagogika - zaoberá sa mentálne a duševne retardovanými deťmi
     • tyflopédia - zrakovo postihnuté deti
     • surdopédia - sluchovo postihnuté deti
     • somatopédia - telesne postihnuté deti
     • logopedia - rečovo postihnuté deti
3. Hraničné - tu sa zaraďuje:
   • filozofia výchovy - zaoberá sa skúmaním a rozvíjaním najvšeobecnejších metodologických otázok pedagogiky. Pomocou nej vymedzujeme určitý cieľ v určitej etape vývoja.
   • pedagogická psychológia - poskytuje pre pedagogiku množstvo poznatkového materiálu.
   • ekonomická výchova a vzdelávanie - možno ju chápať ako špeciálnu ekonomickú disciplínu zaoberajúcu sa vzťahmi vzdelania a ekonomiky.

#

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutych #vypracovane #otazky