
Tento článok sa zaoberá konceptom probatio diabolica, jeho definíciou, dôkazným bremenom a aplikáciou v právnej praxi. Skúma, ako sa tento princíp prejavuje v rôznych oblastiach práva, od civilného sporového konania po správne delikty, a ako ovplyvňuje rozhodovanie súdov.
Probatio diabolica, latinsky "diabolský dôkaz", je právny princíp, ktorý sa týka dôkazného bremena a nemožnosti preukázať negatívnu skutočnosť. V podstate ide o situáciu, keď je od strany sporu požadované, aby preukázala, že niečo neexistuje alebo sa nestalo. Takýto dôkaz je z povahy veci nesplniteľný, pretože nemožno dokázať niečo, čo neexistuje.
V civilnom sporovom konaní platí, že žalobca je povinný preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Žalovaný je zasa povinný preukázať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Avšak, ak by súd požadoval od žalobcu, aby preukázal neexistenciu určitej skutočnosti, dostal by sa do situácie probatio diabolica.
V súvislosti s probatio diabolica sa často hovorí o negatívnej dôkaznej teórii. Táto teória hovorí, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. V takýchto prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu.
V rozhodnutiach o správnych deliktoch je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej.
Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena
Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenými právnymi princípmi.
Obligatórnymi znakmi disciplinárneho deliktu veterinára sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Objektom je právom chránený záujem, ktorý je deliktom ohrozený alebo porušený. Objektívna stránka je tvorená konaním alebo opomenutím zodpovedného subjektu, negatívnym následkom tohto konania alebo opomenutia a príčinnou súvislosťou medzi konaním alebo opomenutím a vzniknutým následkom. Subjektom je veterinárny lekár, ktorý sa dopustil disciplinárneho previnenia. Subjektívna stránka je vnútorný psychický vzťah subjektu k svojmu konaniu (zavinenie).
V súdnej praxi sa objavujú názory, že pre naplnenie zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa vyžaduje preukázanie vzniku negatívnych následkov zásahu. Naproti tomu stojí argumentácia, že pre vznik zodpovednosti postačuje objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby.
Podľa ustálených názorov je každé nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, za predpokladu, že je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Právnická osoba nemá spravidla objektívne dostupné možnosti ako zistiť a preukázať reálny vznik ujmy. Preto sa na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby.
Príkladom aplikácie probatio diabolica je rozhodnutie CAS (Športový arbitrážny súd) vo veci Ariosa c. Club Olimpia. CAS sa zaoberal náhradou nemajetkovej ujmy spôsobenej hráčovi zo strany klubu. CAS konštatoval, že je správne požadovať dôkazy na preukázanie vzniku a výšky škody, avšak v tomto prípade ide o škodu spôsobenú vo vnútornej sfére, ktorá sa v hmotnom svete nemusí prejaviť, čím je dokazovanie mimoriadne sťažené. CAS výslovne uviedol, že „žiadať hmotné dôkazy o nehmotnej škode môže byť považované za nemožné“, čo je známe ako probatio diabolica.
Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene
CAS vyriešil tento prípad v prospech hráča tak, že namiesto predloženia dôkazu aplikoval na skutkový stav rozumovú úvahu. Na základe už zistených a preskúmaných okolností CAS ďalej uvažoval, či by každej normálnej osobe za rovnakých skutkových okolností, spôsobilo konanie Klubu stavy úzkosti a neistoty, a teda, či možno nemajetkovú ujmu dovodiť len prirodzenou úvahou.
Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody