Pedagogika mentálne postihnutých: Komplexný pohľad na teóriu a prax

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, vychádzajúc z definícií A. Vančovej a ďalších významných autorov, a zároveň poukazuje na jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť.

Definícia a podstata pedagogiky mentálne postihnutých

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o nenávratný finančný príspevok - podrobný postup

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy. Inovácia edukačného procesu u detí s mentálnym postihnutím predškolského veku je kľúčová pre ich ďalší rozvoj.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek.
• Adolescencia: Príprava na dospelosť, rozvoj sociálnych zručností a pracovných návykov.
• Dospelosť: Podpora samostatného života, zamestnanie a integrácia do spoločnosti.
• Staroba: Zabezpečenie dôstojného života a starostlivosti.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti. Medzi základné princípy patrí:

• Princíp individualizácie: Zohľadňovanie individuálnych potrieb a možností každého jedinca.
• Princíp komplexnosti: Zabezpečenie komplexnej starostlivosti, ktorá zahŕňa edukáciu, (re)habilitáciu a sociálnu podporu.
• Princíp integrácie: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti.
• Princíp partnerstva: Spolupráca s rodinou a ďalšími odborníkmi pri zabezpečovaní starostlivosti o osobu s mentálnym postihnutím.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca. Individuálny výchovno-vzdelávací program je významný prostriedok napomáhajúci integrovanému vzdelávaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Koncepčné a systémové zmeny a trendy v pedagogike mentálne postihnutých po roku 2000

Po roku 2000 nastali významné koncepčné a systémové zmeny a trendy v pedagogike mentálne postihnutých. Tieto zmeny sa týkajú najmä:

Prečítajte si tiež: Zateplenie domu a štátna podpora

• Inklúzie: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti. Integratívna a inkluzívna špeciálna pedagogika kladie dôraz na zabezpečenie rovných príležitostí pre všetkých žiakov.
• Podpory samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívania moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie. Informačno-komunikačné technológie (IKT) zohrávajú dôležitú úlohu vo vzdelávaní jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením.
• Dôrazu na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Inovácie v terminologickom aparáte

Inovácie v terminologickom aparáte pedagogiky mentálne postihnutých sú nevyhnutné pre presné a aktuálne pomenovanie javov a procesov v tejto oblasti. Alica Vančová sa významne podieľala na inováciách v terminologickom aparáte špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých. Terminologický a výkladový slovník špeciálnej pedagogiky je dôležitým nástrojom pre odborníkov v tejto oblasti.

Význam inovácií v procese reformy vzdelávania

Inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu v procese reformy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením. Zmeny a inovácie v procese integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením po roku 2008 priniesli nové možnosti pre ich edukáciu a socializáciu.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Základy pedagogiky ďalších skupín zdravotne znevýhodnených

Alica Vančová a jej kolegovia sa venujú aj základom pedagogiky ďalších skupín zdravotne znevýhodnených, čím prispievajú k rozvoju inkluzívnej špeciálnej pedagogiky.

Prečítajte si tiež: Nová Kúpna Zmluva: Čo potrebujete vedieť v Nových Zámkoch

• Pedagogika viacnásobne postihnutých: Zaoberá sa edukáciou a (re)habilitáciou osôb s kombináciou viacerých postihnutí.
• Pedagogika detí (osôb) s narušenou komunikačnou schopnosťou: Zameriava sa na rozvoj komunikačných zručností u osôb s rôznymi formami narušenej komunikačnej schopnosti.
• Základy pedagogiky sluchovo postihnutých: Špeciálna pedagogika v procese zmien a potreba identifikácie nových vzdelávacích potrieb v podmienkach postgraduálneho vzdelávania.
• Základy pedagogiky zrakovo postihnutých: Aktuálne otázky špeciálnej pedagogiky na Slovensku.
• Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia: Dyslexia na prvom stupni základnej školy a niektoré možnosti jej korekcie.

Celoživotné vzdelávanie a špeciálna pedagogika

Celoživotné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Inovácie v celoživotnom vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov sú nevyhnutné pre zabezpečenie kvalitnej edukácie a podpory týchto žiakov.

Agresívne správanie u jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím: Príčiny a možnosti intervencie

Jedinec so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP) má ťažkosti pri komunikácii s inými ľuďmi. V dôsledku jeho obmedzených komunikačných schopností, citovej deprivácie a nedostatku pocitu bezpečia v ranom detstve sa často prejavuje agresívnym správaním. Príčiny vzniku agresívneho správania u jedinca so SŤMP sú rôzne, a treba ich spolu s týmto jedincom identifikovať.

Príčiny agresívneho správania

Agresívne správanie môžeme podľa Vágnerovej (1999, s.266) definovať ako „porušenie sociálnych noriem. Ide o prostriedok ako dosiahnuť uspokojenie, ktorému stoja v ceste prekážky.“ Takéto konanie môže byť podľa Powersa (2005) namierené proti iným osobám, proti sebe alebo proti majetku a u jedincov so SŤMP sa prejavuje zvieraním, štuchnutím, trhaním vlasov alebo hryzením. Väčšina jedincov s touto diagnózou nepredstavuje zvýšené riziko násilia (Puddicombe, Lunsky, 2007).

Môžeme identifikovať viaceré príčiny vzniku agresívneho správania u jedincov so SŤMP:

• Organické alebo funkčné poškodenie mozgu: Keď dochádza k situáciám, že títo jedinci nedostatočne ovládajú vlastné emócie (Čadilová a kol., 2007).
• Úzkosť: Jedinec so SŤMP nevie vysvetliť tento druh správania a nevie, čo u neho spôsobuje úzkosť, ktorá môže byť vyjadrená sebapoškodzovaním alebo maladaptívnym správaním (Hauser, Silka, 1997).
• Pridružená duševná porucha: Maladaptívne správanie môže byť spôsobené pridruženou duševnou poruchou, následkom čoho je jedinec so SŤMP agresívnejší a ťažšie zvládnuteľný (Buddicombe, Lumsky, 2007).
• Nepohodlné prostredie: Negatívny vplav na agresívne správanie môže mať aj nepohodlné prostredie, v ktorom sa jedinec so SŤMP nachádza (Čadilová a kol., 2007). Niektoré štúdie uvádzajú, že podráždenie je spôsobené hlukom (Nursing Management of Agression, 2011). Podobne aj vysoký počet klientov v zariadení, v ktorom je jedinec so SŤMP, môže spôsobiť jeho väčšiu agresiu.
• Obsah a forma prístupu zo strany iných ľudí: Jedinci so SŤMP sa v mnohých prípadoch nemajú možnosť sami rozhodovať (Platt a kol., 2013).
• Tlak a nutnosť podriadiť sa systému: Agresívne správanie môže byť spôsobené aj v dôsledku tlaku a nutnosti podriadiť sa systému, ktorý predstavujú prísne pravidlá v rámci zariadenia.
• Neschopnosť vyjadriť sa: Dôvodom agresívneho vyjadrenia jedinca so SŤMP môže byť aj neschopnosť vyjadriť to, čo chce sám povedať (Prouty, in Pörtner, 2009).
• Nenaplnenie základných životných potrieb, nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu, nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov: Medzi ďalšie faktory, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú vznik agresívneho správania u jedincov so SŤMP sa zaraďujú nenaplnenie základných životných potrieb, nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu, nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov (Jůn, 2007, Hauser, Silka, 1997, Powers, 2005).

Možnosti intervencie

Komunikácia s jedincom so SŤMP je v dôsledku jeho hendikepu špecifická, čo do obsahu i formy. Poskytnutie komunikačnej podpory tomuto jedincovi je potrebné, keďže porozumenie jeho verbálnym potrebám a želaniam je pre jeho obmedzenú komunikačnú schopnosť limitované. Prejavy agresie sú mnohokrát jediným spôsobom ako sa tento jedinec môže vyjadriť, zviditeľniť a požiadať o pozornosť, ktorej sa mu v ranom detstve nedostávalo, a preto má pocit, že sa mu jej nedostáva dostatočne ani v dospelosti.

• Komunikácia: Podľa ich zistení treba hovoriť s jedincami so SŤMP čo najkonkrétnejším spôsobom, ktorý zodpovedá ich úrovni porozumenia. Pri komunikácii je dôležité spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky, a tiež všímať si neverbálny prejav ako odpoveď a úroveň porozumenia. Podobne je nevyhnutné pozorovať takéhoto jedinca, všímať si jeho prejavy a spôsoby, pretože slovami sa často nevie adekvátne vyjadriť. Akceptovaním jeho vlastného tempa a prejavov správania môžeme porozumieť jeho konaniu a pochopiť ho.
• Preterapia: Vychádzali sme z metódy preterapie, ktorú vytvoril americký psychológ Garry Prouty (in Valenta a kol., 2012). Táto metóda umožňuje navodzovanie kontaktu vzhľadom na konkrétne vnímanie klienta. Prouty a kol. (2005) vo svojom prístupe preterapie vyzdvihuje pozorovanie jedinca s mentálnym postihnutím a podľa jeho vlastných prejavov a ich opakovaním je možné umožniť tomuto jedincovi nadviazanie kontaktu so sebou samým a so svojím životom. Dôsledkom využívania tejto metódy je podľa Valentu a kol. (2012) možné zlepšenie klientovho kontaktu s realitou a jeho zapojenie sa do komunikácie s okolím.
• Pokojná atmosféra: Pri komunikácii s jedincom so SŤMP v priebehu krízovej situácie je podľa Čadilovej a kol. (2007) nevyhnutné navodiť pokojnú atmosféru.
• Rešpekt: Pörtner (2009) vychádza z predpokladov, že je nutné nielen brať vážne názory jedinca so SŤMP, ale aj nevnášať do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia a rešpektovať ho.
• Kontrola a viera: Skúsenosťou v praxi sa osvedčilo pri komunikácii nezvyšovať hlas na jedinca so SŤMP, mať kontrolu nad situáciou a veriť, že situáciu spoločne zvládneme.
• Reštriktívne opatrenia: V prípade, že vyššie uvedené spôsoby nezabránia zvládnuť krízovú situáciu, je nutné ako uvádza Čadilová a kol. (2007), využiť reštriktívne opatrenia. Treba uviesť, že ide o fyzické alebo mechanické obmedzenia. Fyzické obmedzenie jedinca so SŤMP má prednosť pred mechanickými zásahmi (zvieracia kazajka) a užitím liekov.
• Hospitalizácia: Správanie, ktorým takýto jedinec ohrozuje personál alebo rodinu, si môže vyžadovať jeho hospitalizáciu. Treba, aby bol jedinec so SŤMP dôkladne vyšetrený (Unpublished author, 2007). Rovnako je nutné vylúčiť alebo potvrdiť prítomnosť psychiatrických porúch, ktoré by mohli byť príčinou agresívneho správania.
• Farmakoterapia: Lieky upokoja jedinca so SŤMP, ale je úlohou personálu, ktorému je tento jedinec zverený, aby efektívne posúdil príčinu správania, zhodnotil podstatné problémy, pravdepodobnosť recidívy, spoznal varovné príznaky krízovej situácie a navrhol opatrenia na zníženie frekvencie agresívneho správania (Hauser, Silka, 1997, Powers, 2005).
• Konzultácie: Podľa Pörtner (2009) treba konzultovať agresívne prejavy jedinca so SŤMP s ním samotným, jeho rodinou a ďalšími odborníkmi.
• Preskúmanie životných okolností: Powers (2005) na základe svojej štúdie navrhuje zaoberať sa preskúmaním životných okolností klienta, a aj vplyvom stresujúcich situácií (v prípade Martina zmena spolubývajúceho, smrť v rodine), ktoré sa vyskytli a mohli vyvolať agresívne správanie.
• Zaznamenávanie problematických situácií: Sobek (2008) odporúča zaznamenávať rôzne problematické situácie, ktorým je jedinec so SŤMP vystavený. Zmapovanie týchto okolností (kedy, kde, s kým a pri čom prebehli), čo im predchádzalo, ako prebiehali, a čo po nich nasledovalo, vo významnej miere ovplyvňuje možnosti ako predísť podobným situáciám v budúcnosti a na základe nadobudnutých skúseností vhodnejšie reagovať.
• Odmeny: Adekvátnemu správaniu sa podľa Čadilovej a kol. (2007) jedinec so SŤMP môže naučiť. Ak dokáže zareagovať iným vhodnejším spôsobom, treba ho odmeniť tým, čo je pre neho skutočnou odmenou. Odmeny môžu redukovať množstvo problematického správania a počet agresívnych prejavov, a zároveň zvyšovať pravdepodobnosť žiaduceho správania (Nursing Management of Agression, 2011).
• Voľnosť vyjadreniam: Ďalšou z intervencií pri prevencii vzniku agresívneho správania je učiť jedinca so SŤMP vhodnému spôsobu vyjadrovania. Pörtner (2009) podporuje príležitosť nechať voľnosť vyjadreniam jedinca so SŤMP, vďaka čomu môže vyjadriť emócie, ktoré vznikajú, prijať ich a nepotláčať.

tags: #otázky #Vancová #pedagogika #mentálne #postihnutí