
Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok vypratania nebytového priestoru, s dôrazom na legislatívny rámec, práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, a praktické aspekty celého procesu.
Problémy s nájomcami, ktorí po skončení nájomnej zmluvy odmietajú opustiť nehnuteľnosť, sú čoraz častejšie. Tento článok sa zameriava na podmienky vypratania nebytového priestoru, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a judikatúru.
Nájom nebytových priestorov upravuje primárne zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len "Zákon o nájme nebytových priestorov"). Tento zákon sa použije prednostne pri riešení akejkoľvek problematiky nájmu nebytových priestorov. Ak Zákon o nájme nebytových priestorov nerieši nejakú otázku, možno ju vyriešiť použitím Občianskeho zákonníka, a to § 676 až § 684.
Za nebytový priestor sa považuje akýkoľvek priestor, ktorý sa nepoužíva na bývanie (napr. sklad, kancelária).
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o nájme nebytových priestorov: "Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný."
Prečítajte si tiež: Podmienky súdneho poplatku za vypratanie
Zákon o nájme nebytových priestorov automatické predlžovanie nájmu neupravuje. To je ale upravené v Občianskom zákonníku, ktorý sa použije v tomto prípade.
Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka: "Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu."
Nájom nebytového priestoru uzavretý na dobu určitú sa teda môže automaticky predlžovať, ak dôjde súčasne k splneniu týchto podmienok:
Pre nájom, ktorý sa zo zákona automaticky predĺžil, platia rovnaké podmienky, aké platili už počas pôvodného (ešte nepredĺženého) nájmu. Jediný rozdiel je v tom, že ak bol pôvodný nájom dohodnutý na dobu dlhšiu ako jeden rok, nový nájom sa predlžuje maximálne o jeden rok.
Po skončení nájmu má nájomca povinnosť vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie (§ 13 Zákona o nájme nebytových priestorov). Nájomca je povinný vypratať sa z nebytových priestorov, pričom ku splneniu tejto povinnosti nestačí len odstrániť z priestorov veci patriace nájomcovi, prípadne tretím osobám, ktorým nájomca umožnil užívanie nebytových priestorov. Vypratanie priestorov v sebe zahŕňa tiež ich odovzdanie prenajímateľovi tak, aby k nim mal voľný prístup a mohol s nimi ďalej nakladať.
Prečítajte si tiež: Cena vypratania nehnuteľnosti: Čo očakávať?
V prípade, že by nájomca chcel ukončiť predĺžený nájom skôr, než jeho doba uplynie, musí sa na tom dohodnúť s prenajímateľom. Ak by prenajímateľ dobrovoľne nesúhlasil so skorším skončením doby nájmu, môže nájomca nájom vypovedať, avšak len z dôvodov uvedených v § 9 ods. 3 Zákona o nájme nebytových priestorov:
Prenajímateľ má naďalej povinnosť zabezpečovať, aby nájomca mohol nebytový priestor riadne užívať. Všetky dohodnuté podmienky v pôvodnom nájme platia aj pre predĺžený nájom (okrem doby nájmu, ktorá je maximálne jeden rok). Prenajímateľ má právo aj žiadať nájomné od nájomcu.
Ak by prenajímateľ nemal záujem na pokračovaní nájmu a nedokázal by sa rozumne dohodnúť na jeho predčasnom skončení s nájomcom, môže nájom vypovedať iba z nasledovných dôvodov upravených v § 9 ods. 2 Zákona o nájme nebytových priestorov:
Prenajímateľ nesmie vypratať nehnuteľnosť svojpomocne. Takéto konanie by bolo riskantným protiprávnym konaním a prenajímateľ by sa mohol dopustiť trestného činu.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/24/2012 zo dňa 29. 5. 2013: „vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka, ale aj jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva, a najmä ust.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca vypratávaním Hlohovec
Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je teda jasné, že vypratanie nehnuteľnosti, takpovediac „na vlastnú päsť“, by bolo riskantným protiprávnym konaním, ak na to nie sú splnené podmienky. Ak by pri násilnom vysťahovaní došlo k poškodeniu vecí, do úvahy by prichádzala aj občianskoprávna zodpovednosť za náhradu spôsobenej škody.
Alternatívou k súdnemu konaniu je notárska exekučná zápisnica. Ide o notársku zápisnicu, ktorá obsahuje vyhlásenie nájomcu, že v prípade nesplnenia určitých povinností (napr. nezaplatenie nájomného) sa podrobí výkonu rozhodnutia a súhlasí s vyprataním nebytového priestoru. Táto zápisnica môže slúžiť ako exekučný titul na vypratanie nehnuteľnosti, čím sa výrazne skracuje čas potrebný na vypratanie.
Skutočnosť, že nájomca užíval nehnuteľnosť aj po uplynutí doby nájmu sa posudzuje ako bezdôvodné obohatenie, pretože podľa § 451 je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Prenajímateľ má právo požadovať od nájomcu náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku neoprávneného užívania nehnuteľnosti, ako aj úhradu bezdôvodného obohatenia.
Prenajímateľ má zo zákona záložné právo na hnuteľné veci nájomcu, ktoré sa nachádzajú v nebytovom priestore, na zabezpečenie pohľadávok na nájomnom (§ 672 Občianskeho zákonníka).
tags: #vypratanie #nebytoveho #priestoru #podmienky