Materská a PN na Slovensku: Ako sa navzájom ovplyvňujú?

Narodenie dieťaťa je významná udalosť, ktorá si vyžaduje dočasný odchod zo zamestnania pre matku, prípadne otca. Hoci rodina čelí zvýšeným výdavkom, zároveň jej vypadne jeden príjem, ktorý čiastočne nahrádzajú dávky od štátu. Jednou z týchto dávok je materské, ktoré je dávkou nemocenského poistenia poskytovanou z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, kde poznáme dve výšky, výška materského nie je u každej ženy rovnaká, závisí od jej zárobku. Často sa objavujú otázky ohľadom vplyvu práceneschopnosti (PN) na materskú dovolenku, a to najmä v kontexte zmien, ktoré nastali v posledných rokoch.

PN počas materskej a rodičovskej dovolenky

Rodičia na rodičovskej dovolenke nemajú nárok na PN, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak už počas materskej dovolenky vedia, že budú potrebovať ísť na PN, majú sedem dní od skončenia materskej, aby o PN požiadali. V prípade jednorodiča, ktorý počas poberania materskej ochorie, platí pravidlo, že materská má prednosť pred nemocenským, ak sa napriek ochoreniu vie rodič o dieťa naďalej starať. Ak jednorodič vážne ochorie a jeho zdravotný stav mu bráni v starostlivosti o dieťa, dochádza k prerušeniu materskej a nastupuje nemocenské. Dôležité je, aby v tomto prípade starostlivosť o dieťa prebral niekto iný - druhý rodič, starí rodičia a podobne.

Vplyv PN na výpočet materskej

Výška materskej sa počíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie sa určuje v závislosti od toho, kedy začalo konkrétne nemocenské poistenie matky, resp. otca. Ak nemocenské poistenie začalo k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Ak nemocenské poistenie zamestnanca začalo k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak nemocenské poistenie zamestnanca začalo po 1. januári kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Ak nemocenské poistenie začalo po 1.1.2019, rozhodujúce obdobie je rok 2019.

V prípade, ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ (predpokladaný vymeriavací základ) sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak je predpokladaný vymeriavací základ vyšší ako tzv. maximálny DVZ, použije sa maximálny DVZ.

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých

Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. predpokladaný vymeriavací základ).

Modelové situácie a príklady

Príklad 1: Pani Zora je na materskej od 16.6.2020. Pracovný pomer začal pred 1.1.2019 (pred 1. V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ (súčet za celý rok) pani Zory vo výške 8600 eur.

Príklad 2: Pán Vincent je na materskej od 2.6.2020. Jeho pracovný pomer začal 16.12.2019 (teda po 1.

Príklad 3: Pán Miloš je na materskej od 2.8.2020. Predtým bol zamestnaný nepretržite niekoľko rokov u iného zamestnávateľa. Od 1.5.2020 do 1.8.2020 (od vzniku aktuálneho nemocenského poistenia do dňa pred nástupom na materské) sa poistné platilo za 93 kalendárnych dní.

Príklad 4: Pani Tamara nastupuje na materské 1.9.2020. Problémom je, že pani Tamara bola od 20.8.2020 do 31.8.2020 s vážnymi zdravotnými problémami na PN - za tieto dni sa poistné neplatilo.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

Príklad 5: Pani Ema nastupuje na materské 1.12.2020. Od 1.7.2019 do 30.6.2020 bola pani Ema povinne nemocensky poistená ako SZČO. Od 1.8.2020 jej začal pracovný pomer.

Príklad 6: Pani Tatiana pracuje u súčasného zamestnávateľa od 2.9.2019. Vo februári 2020 otehotnela a od 5.4.2020 ju zamestnávateľ z dôvodu tehotenstva preradil na inú prácu v súlade s § 162 ZP. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu, sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

Zvýšenie materskej pomocou dobrovoľného poistenia

Analytik Jozef Mihál poukazuje na možnosť zvýšenia materskej pomocou dobrovoľného nemocenského poistenia. Modelová situácia, ktorú uvádza, opisuje pani Noriku, ktorá sa po skončení štúdia zamestnala a následne zistila, že je tehotná. Rozhodla sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie a určila si vymeriavací základ vo výške 2 422 €. Následne bola vypísaná na PN až do nástupu na materskú. Vďaka tomuto kroku mohla poberať nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia a neskôr aj tehotenské.

Mihál zdôrazňuje, že pri tehotenskom sa výška dávky z dobrovoľného nemocenského poistenia určuje logicky rovnakým spôsobom, ako sa určuje materské. Pani Norika tak mohla získať vyššiu materskú vďaka dobrovoľnému poisteniu.

Dôležité upozornenia a rady

• Podmienka 270 dní nemocenského poistenia: Pre vznik nároku na materské je dôležité splniť podmienku 270 dní nemocenského poistenia za posledné dva roky pred nástupom na materskú.
• Zmena zamestnávateľa: Pri zmene zamestnávateľa je potrebné sledovať, ako sa určí rozhodujúce obdobie pre výpočet materskej.
• Prerušenie poistenia: Ak dôjde k prerušeniu poistenia (napríklad z dôvodu evidencie na úrade práce), môže to ovplyvniť výpočet materskej.
• Dobrovoľné poistenie: V prípade, že spĺňate podmienky, zvážte možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia pre zvýšenie materskej.

Kontroly a sankcie

Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu počas PN. Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr upozorňuje, že počas PN nie je možné pracovať z domu. Porušenie liečebného režimu môže viesť k pokutám, ktoré majú väčšinou výchovný charakter (okolo 20 eur). Pri opakovanom porušení sa však pokuty môžu pohybovať aj v stovkách až tisíckach eur a Sociálna poisťovňa môže vyplácanie PN zastaviť.

Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok

Zmeny v sociálnom poistení a ich dopad

Od januára 2026 sa očakávajú zmeny v dávkach z nemocenského poistenia v dôsledku rastu priemernej mzdy. Viac peňazí by mali dostať ľudia počas práceneschopnosti, rodičia na materskej či otcovskej dovolenke, ženy poberajúce tehotenskú dávku alebo zamestnanci na ošetrovnom.

tags: #vyska #materskej #a #pn