Zákon o mentálnom postihnutí: Komplexný pohľad

Úvod

Ľudia s mentálnym postihnutím sú často vnímaní ako "iní". Táto "inakosť" je konštruovaná spoločenskými normami a ideálmi, ktoré kladú dôraz na mladosť, krásu, bohatstvo, zdravie, vzdelanie a úspech. Avšak, ako tieto normy ovplyvňujú životy ľudí s mentálnym postihnutím? Aké obmedzenia im tieto ideály kladú? Tento článok sa zaoberá problematikou mentálneho postihnutia, jeho definíciami, príčinami, klasifikáciou a prístupmi k podpore ľudí s mentálnym postihnutím.

Definície a charakteristiky mentálneho postihnutia

Väčšina definícií mentálneho postihnutia vychádza z medicínskeho modelu, ktorý zdôrazňuje oslabené kognitívne schopnosti a problémy s adaptáciou na kultúrne požiadavky spoločnosti. Medzi charakteristiky patrí oslabená schopnosť koncentrácie, krátkodobej pamäti, problémy s učením a chápaním komplexných myšlienok. Osoba s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko rozvinuté, ale iné oslabené. Medzi tieto schopnosti patrí komunikácia, sebestačnosť, sociálny kontakt, praktické zručnosti, schopnosť čítať a počítať, pracovať a všeobecná schopnosť a iniciatíva využívať možnosti a žiť nezávisle.

Mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), fyzickým poškodením mozgu v tehotenstve, počas pôrodu alebo v priebehu života, alebo komplexnými psychologickými príčinami. Niektoré definície zahŕňajú len prípady, keď k oslabeniu intelektu došlo v útlom veku, iné zahŕňajú aj osoby, u ktorých ku zníženiu schopnosti došlo do 18 roku veku alebo v ktoromkoľvek veku.

Mentálne postihnutie nie je možné "liečiť", avšak vhodnou výchovou, vzdelávaním a podporou okolia je možné naučiť človeka s mentálnym postihnutím veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil. Podľa Thorovej je mentálne postihnutie vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívne schopnosti znamenajú schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Kognitívne, rečové, pohybové a sociálne zručnosti sú výrazne znížené v porovnaní s priemerom.

Historický kontext a terminológia

V minulosti sa mentálne postihnutie označovalo mnohými pojmami, ktoré sa v priebehu rokov stali dehonestujúcimi a stigmatizujúcimi. V roku 2009 bola zahájená kampaň za "Ukončenie používania slova Retard" s cieľom zvýšiť povedomie o dehumanizujúcich účinkoch tohto slova. Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH10) definuje mentálnu retardáciu ako stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný narušením schopností prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie na Slovensku

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne a môžu pôsobiť v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období. Medzi prenatálne faktory patria fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

V súčasnosti sa mentálne postihnutie klasifikuje podľa stupňa závažnosti, ktorý sa určuje na základe IQ testov a posúdenia adaptívnych schopností. Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definuje mentálne postihnutie ako neschopnosť charakterizovanú obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní. AAIDD identifikuje tri typy inteligencie: pojmovú, praktickú a sociálnu.

Miera podpory

Dôraz sa kladie na mieru podpory, ktorú človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka sa jedná a aké sú jeho potreby. Existujú rôzne typy podpory:

• Občasná podpora: Krátkodobá podpora v prechodných životných situáciách.
• Obmedzená podpora: Časovo obmedzená podpora.
• Rozsiahla podpora: Priebežná podpora potrebná v niektorých prostrediach.
• Úplná podpora: Vysoká intenzita podpory potrebná vo všetkých typoch prostredia a celoživotne.

Individuálny prístup

Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný a potrebuje individuálny prístup. Je dôležité akceptovať ho takého, aký je, a poskytnúť mu takú mieru podpory, ktorá mu umožní začlenenie a sebarealizáciu. Hodnota IQ nám nepovie, aký človek skutočne je. Ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov a emócií.

Agresívne správanie u jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP)

U jedincov so SŤMP sa často prejavuje agresívne správanie, ktoré môže byť spôsobené obmedzenými komunikačnými schopnosťami, citovou depriváciou a nedostatkom pocitu bezpečia v ranom detstve. V niektorých prípadoch jedinec so SŤMP nevie vysvetliť príčiny svojho agresívneho správania.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Príčiny agresívneho správania

• Organické alebo funkčné poškodenie mozgu.
• Neschopnosť vysvetliť príčiny agresívneho správania a vyjadriť pocity a potreby.
• Pridružená duševná porucha.
• Nepohodlné prostredie (hluk, vysoký počet klientov v zariadení).
• Obsah a forma prístupu zo strany iných ľudí.
• Nemožnosť rozhodovať sa.
• Tlak a nutnosť podriadiť sa systému.
• Neschopnosť vyjadriť to, čo chce sám povedať.
• Nenaplnenie základných životných potrieb.
• Nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu, nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov.

Komunikácia s jedincom so SŤMP

Komunikácia s jedincom so SŤMP je špecifická a vyžaduje si trpezlivosť a porozumenie. Je potrebné:

• Poskytnúť komunikačnú podporu.
• Hovoriť konkrétnym spôsobom, ktorý zodpovedá úrovni porozumenia.
• Spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky.
• Všímať si neverbálny prejav.
• Akceptovať jeho vlastné tempo a prejavy správania.
• Navodiť pokojnú atmosféru.
• Brať vážne názory jedinca so SŤMP.
• Nevnášať do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia.
• Nezvyšovať hlas.
• Mať kontrolu nad situáciou a veriť, že situáciu spoločne zvládneme.

Intervencie pri agresívnom správaní

• Nechať jedinca zažiť si negatívnu skúsenosť (s ohľadom na riziká).
• Posilňovať vlastné kompetencie a samostatnosť.
• Učiť jedinca vhodnému spôsobu vyjadrovania.
• Nechať voľnosť vyjadreniam jedinca, aby mohol vyjadriť emócie.
• Odmeňovať adekvátne správanie.
• Využiť reštriktívne opatrenia (fyzické alebo mechanické obmedzenia) v prípade ohrozenia.
• Hospitalizácia v prípade ohrozenia personálu alebo rodiny.
• Dôkladné vyšetrenie a vylúčenie psychiatrických porúch.
• Konzultovať agresívne prejavy s jedincom samotným, jeho rodinou a odborníkmi.
• Preskúmať životné okolnosti klienta a vplyv stresujúcich situácií.
• Zaznamenávať problematické situácie a okolnosti, ktoré im predchádzali, prebiehali a nasledovali.

Príklad z praxe: Martin

Mladý dospelý Martin, ktorý prišiel do domova sociálnych služieb (DSS) na základe rozhodnutia súdu, trpel stredne ťažkým mentálnym postihnutím, fetálnym alkoholovým syndrómom a hlbokou citovou depriváciou z raného detstva. Po tom, čo Martin videl svojich rodičov spolu v DSS, začal zozadu brachiálne napádať personál DSS. Odborníci hľadali príčiny Martinovho správania a skúšali rôzne postupy. Martin bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Počas Martinovej hospitalizácie personál DSS hľadal vhodný odborný a ľudský prístup, aby pre neho nastavil nové podmienky existencie v DSS a umožnil mu socializáciu bez agresívneho správania voči okoliu.

Záver

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá vyžaduje individuálny prístup a porozumenie. Je dôležité akceptovať ľudí s mentálnym postihnutím takých, akí sú, a poskytnúť im takú mieru podpory, ktorá im umožní začlenenie a sebarealizáciu. Agresívne správanie u jedincov so SŤMP je často prejavom frustrácie a neschopnosti komunikovať. Dôležité je hľadať príčiny tohto správania a uplatňovať vhodné intervencie. Cieľom je vytvoriť pre ľudí s mentálnym postihnutím prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne, akceptovaní a majú možnosť rozvíjať svoj potenciál.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

tags: #vysluch #mentalne #postihnutych #zakon