
Výsluhový dôchodca je osoba, ktorá po splnení určitých podmienok získala nárok na výsluhový dôchodok, ktorý je špecifickou formou dôchodkového zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zborov a vojakov. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je výsluhový dôchodca považovaný za poistenca štátu, a na zmeny v sociálnom poistení, ktoré ovplyvňujú túto skupinu osôb. Analyzuje tiež dopady týchto zmien na ich postavenie v systéme zdravotného a sociálneho poistenia na Slovensku.
Sociálna poisťovňa pravidelne informuje o zmenách v sociálnom poistení, ktoré vstupujú do platnosti k 1. januáru daného roka. Tieto zmeny sa dotýkajú rôznych oblastí, vrátane výpočtu vymeriavacieho základu pre SZČO, poistného pre dohodárov a postavenia pracujúcich dôchodcov, vrátane výsluhových.
Od 1. januára nastali zmeny v platení poistného na invalidné poistenie pre pracujúcich výsluhových dôchodcov. Bývalý profesionálny vojak, ktorý je výsluhovým dôchodcom a dosiahol dôchodkový vek (nad 62 rokov), sa zamestnal v súkromnej bezpečnostnej službe. V takomto prípade ani on, ani jeho zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie.
Postavenie poberateľov výsluhových dôchodkov sa pri platení poistného zrovnoprávnilo s ostatnými zamestnancami, ktorí sú dôchodkovo poistení po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku. Pracujúci dôchodcovia, vrátane výsluhových, majú rovnaké podmienky ako ostatní zamestnanci.
Fyzické osoby pracujúce na základe dohôd (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), tzv. dohodári, podliehajú od 1. januára novým pravidlám. Pre posúdenie povinností je dôležité, či má dohodár právo na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov
Pre dohodárov, ktorým vznikla dohoda pred 1. januárom a trvá aj po 31. decembri, platí pre zamestnávateľa predĺžená lehota na prihlásenie dohodárov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. len na dôchodkové poistenie, a to najneskôr do 31. januára. Táto lehota neplatí pre dohody, ktoré vzniknú po 31. decembri.
Zákon o zdravotnom poistení definuje, kto je verejne zdravotne poistený. Verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na Slovensku, ale poberá starobný, invalidný, vdovský, vdovecký, sirotský alebo výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, ak nie je zdravotne poistená v cudzine a nie je verejne zdravotne poistená na Slovensku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti.
Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Pre osoby s trvalým pobytom na Slovensku zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až h) zákona o zdravotnom poistení. Pre osoby bez trvalého pobytu zaniká dňom zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 3.
Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 3 písm. j) zákona o zdravotnom poistení. Zmenu zdravotnej poisťovne je možné vykonať vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka, pričom prihlášku je potrebné podať najneskôr do 30. septembra.
Štát platí poistné za svojich poistencov, medzi ktorých patria napríklad nezaopatrené deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, študenti do 26 rokov (denní aj externí) do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa, a ak už skôr nezískali vzdelanie II. stupňa, študenti denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku
Medzi ďalšie kategórie poistencov štátu patria:
Poistenec je povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni pri preukazovaní skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) zákona o zdravotnom poistení. Ďalej je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. a) až v) do ôsmich dní.
Zamestnancom je na účely zákona o zdravotnom poistení fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení a má nárok na príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z.
Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení. Do vymeriavacieho základu vstupujú príjmy zdaňované podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. Z príjmu zdaňovaného podľa §7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. sa do vymeriavacieho základu zahrňuje len príjem plynúci z výkonu činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok. V súlade s § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na starobný dôchodok, ak získala najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia a dovŕšila dôchodkový vek.
Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily
Ak je SZČO súčasne poistencom štátu a poberateľom starobného dôchodku, má výhodu, že pri určení vymeriavacieho základu sa na neho nevzťahuje povinnosť zvýšiť vymeriavací základ na tzv. minimálny základ. Ak však dosiahne v ročnom zúčtovaní vymeriavací základ vyšší ako určitá suma (napr. 3153 eur za rok 2020), nebude za neho štát platiť poistné.