
Nervozita medzi vojakmi a policajtmi rastie v súvislosti s možnými zásahmi do ich sociálnych výhod. Najnovšie návrhy rezortu financií by sa mohli dotknúť už súčasných príslušníkov, čo vyvoláva obavy o ich budúce zabezpečenie. V tejto situácii je dôležité preskúmať podmienky výsluhového dôchodku v americkej armáde, ako aj širšie aspekty sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zložiek.
Výsluhové dôchodky predstavujú špecifický systém sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorý sa líši od bežného systému sociálneho poistenia. Tento systém je založený na princípe odmeňovania za dlhodobú a rizikovú službu štátu. Vzhľadom na špecifické podmienky výkonu služby v ozbrojených zložkách, ako sú zvýšené zdravotné riziká a obmedzenia v civilnom zamestnaní, je tento systém považovaný za dôležitý motivačný faktor pre udržanie kvalifikovaných a skúsených príslušníkov.
Minister financií Ivan Mikloš navrhuje škrty, ktoré by ozbrojené zložky pocítili už od budúceho roka, a to bez obmedzení. Žiada, aby sa navrhované zmeny týkali nie novoprijatých príslušníkov, ale novopriznaných dávok. Navrhuje aj viac ako polovičné zníženie odchodného či zákaz pracovať pre poberateľov výsluhového dôchodku. Ministerstvo obrany považuje úplné rušenie výhod za nereálne. Galko preto zatiaľ presadzuje svoju miernejšiu úpravu škrtov výhod. Teda aby mali vojaci a policajti nárok na výsluhových dôchodok až po dvadsiatich rokoch služby, na odchodné, navyše znížené, by mali mať nárok až po desiatich rokoch v službe namiesto piatich. Po opakovanom vstupe do ozbrojených síl sa navyše podľa Galka budú odslúžené roky počítať odznova.
K zásadnejším zásahom sa prikláňa aj ministerstvo práce. Minister práce Jozef Mihál uviedol, že je zástancom toho, aby silové zložky nemali osobitný sociálny systém. Premiérka Radičová uviedla, že „o úplnom zrovnoprávnení premýšľa“. Poslanci sú zatiaľ opatrnejší. Martin Fronc (KDH) hovorí, že súčasné podmienky sociálnych dávok príslušníkov silových rezortov považuje za príliš štedré. Proti rušeniu výhod vystúpili aj opoziční exministri obrany a vnútra. Jaroslav Baška (Smer) označil podobnú víziu za ohrozenie bezpečnosti, Robert Kaliňák (Smer) ho považuje za prejav neodbornosti a tvrdí, že je to jeden zo základných motivačných faktorov, ktorý má svoju históriu. Prezident Zväzu vojakov Michal Bohunický označil podobné návrhy za scestné.
Ministerstvo financií sa pri argumentácii potreby rušenia výhod odvoláva na štátny rozpočet. Príslušníci silových rezortov totiž namiesto Sociálnej poisťovne odvádzajú dávky na osobitné účty, ktorých stav hodnotí ako neudržateľný. Ministerstvo obrany bude svoj účet len v tomto roku dotovať sumou 95,5 milióna eur.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov
Minister financií Peter Kažimír podmienil vypustenie návrh o zdanení výsluhových dôchodkov ako ostatných príjmov tým, že šéfovia rezortov vnútra a obrany predložia svoj vlastný návrh, ako stabilizovať systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek. Cieľom je stabilizovať osobitný účet, pričom chcú garantovať istoty súčasným vojakom, ako aj novo prijatým. Navrhujú preto nasledovné riešenia:
Na osobitný účet, z ktorého sú každý mesiac vyplácané dôchodky vojakom ide z odvodov vojakov 60 miliónov eur ročne, ale celková suma dôchodkov, ktorú musí rezort každoročne vyplatiť je až 160 miliónov eur, čo znamená, že z rozpočtu ministerstva obrany sa každoročne osobitný účet dotuje sumou približne 100 miliónov eur. Medziročne sa však tento výpadok medzi príjmami a výdavkami zvyšuje o ďalších 8 až 9 miliónov eur.
K navrhovaným zmenám boli zorganizované desiatky stretnutí s vojakmi v činnej službe, ako aj s výsluhovými dôchodcami. Najviac výhrad k uvedeným návrhom zmien majú výsluhoví dôchodcovia, čo je pochopiteľné, pretože ich sa budú zmeny dotýkať najviac. Navrhované zmeny v dôchodkovom systéme sú potrebné, lebo súčasný stav nie je udržateľný.
V ozbrojených silách sa často stáva, že pri súčasnej možnosti odchodu do výsluhového dôchodku, čo je 15 rokov, môže byť poberateľom takéhoto výsluhového dôchodku relatívne veľmi mladý človek. Aj s ohľadom na túto skutočnosť chcú dosiahnuť dlhšiu dobu činnej služby a tým dosiahnuť to, aby sa profesia vojaka stala celoživotným povolaním. Navyše, práve neskorší odchod do dôchodku je jedným zo systémových opatrení, ktoré pomôžu zabrániť ďalšiemu nárastu deficitu osobitného účtu. Návrh zakladá systém „zásluhovej“ postupnosti - čím viac rokov má vojak odslúžené, tým skôr má možnosť odísť do výsluhy.
Mechanizmus zostane zachovaný. Výpočet dôchodku sa mení aj keď zatiaľ nie sú definitívne rozhodnuté presné detaily. Predbežne však bude pre nových vojakov zmenený ako spôsob pripočítavania percent za odslúžené roky určujúce percentuálnu výšku zo základu pre výpočet na výsluhový dôchodok, tak sa bude zvyšovať aj počet ročných služobných platov, z ktorých sa bude výsluhový dôchodok vypočítavať. To znamená, že kým doteraz bol pre výpočet základu braný do úvahy najlepší z posledných desiatich rokov, do budúcna sa bude brať do úvahypriemer platov z viacerých rokov služby. Pre aktívnych vojakov bude takéto opatrenie odstupňované podľa toho, kto bude mať koľko odslúžených rokov pri nadobudnutí právoplatnosti novelizácie zákona do praxe.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku
Zasadzujú sa za to, aby sa nároky na výsluhový príspevok zachovali pre tých, ktorí už splnili podmienky na jeho poskytovanie. Zároveň navrhujú mechanizmus pre súčasne slúžiacich profesionálnych vojakov postupne prejsť na nové podmienky. Pre nových vojakov posunú aj roky služby potrebné na vznik nároku na výsluhový príspevok.
V súčasnosti má nárok na odchodné každý po dovŕšení 5 - teho roku služby. Navrhujú túto hranicu vzniku nároku na odchodné posunúť až na hranicu 13 rokov služby. Toto je ďalšie opatrenie, ktorým sa usporia výdavky vyplácané z osobitného účtu.
V novelizovanom zákone navrhujú znížiť dávky nemocenského u vojakov aj policajtov v prípade, že ich choroba nesúvisí s výkonom ich povolania. Podobne aj pri úrazoch, ktoré ak vzniknú v súvislosti s výkonom služby nesmú ísť na úkor výšky príjmu zraneného vojaka či policajta. Ak sa však stanú mimo výkon služby budú posudzované inak a ich príjem sa adekvátne zníži.
Armáda má získať možnosť prepustiť vojaka, ktorý bude šoférovať auto pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky aj mimo služby. Ďalším novým dôvodom na prepustenie sa stane strata alebo neoprávnená manipulácia s informáciami, ktoré obsahujú osobné údaje. Okrem toho sa má sprísniť aj klauzula zákona o prepustení zo služobného pomeru, ak vojak opakovane porušil základné povinnosti. Teraz platí, že vojak môže prísť o prácu, ak predpisy poruší opakovane v priebehu šiestich mesiacov - po novom sa má táto sledovacia doba predĺžiť na 12 mesiacov.
Vojak v takom prípade stráca nárok na odchodné a nárok na výsluhový dôchodok mu vznikne až po dovŕšení veku starobného dôchodku. Podľa novely sem má patriť aj neúplné alebo nepravdivé uvedenie údajov o majetkových pomeroch, porušenie liečebného režimu počas dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu, či neospravedlnená neprítomnosť v službe najmenej päť dní v kalendárnom roku.
Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily
V prípade aktivačného príspevku sa to týka napríklad premiestnených vojakov. Ak bol profesionálny vojak premiestnený v záujme služobného úradu, vyplatia mu aj tzv. pomernú časť príspevku, ak ho však premiestnia na vlastnú žiadosť, nárok na tento doplatok stratí. Vojakovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu služby, vyplatenie pomernej časti príspevku pozastavia. Ustanovuje sa aj povinnosť vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť, ak profesionálny vojak skončí služobný pomer pred uplynutím doby ustanovenej zákonom. Podobne sa dopĺňa povinnosť uhradenia nákladov spojených s prehlbovaním kvalifikácie, ak profesionálny vojak skončí služobný pomer pred uplynutím doby štvornásobku dĺžky prehlbovania kvalifikácie.
Ďalšou zmenou je návrh, aby vojaci nemali nárok na náhradu cestovného na návštevu rodiny počas dočasnej práceneschopnosti, čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky, náhradného voľna, služobného voľna, preventívnej rehabilitácie, a to okrem dní nástupu a ukončenia návštevy rodiny.
Čatárom podľa návrhu predlžujú maximálnu dĺžku služby v tejto hodnosti na 20 rokov. Poručíkom a nadporučíkom sa zas predĺži z päť na šesť rokov maximálna doba, počas ktorej môžu mať tieto hodnosti a potom musia prejsť konkurenčným výberom na vyššiu hodnosť. Budú sa však môcť vyjadriť, či s predĺžením súhlasia. Vedúci služobného úradu získa právo udeliť výnimku, aby vojak slúžil ďalej aj po uplynutí maximálnej doby služby, najdlhšie však do 55 rokov fyzického veku.
Vojaci vyslaní na zahraničné misie získajú istotu, že na miesto, kde s nimi armáda po návrate počíta, nezaradia iného vojaka. Podľa návrhu sa takéto funkcie budú považovať za obsadené. Vojaci po odchode z armády stratia možnosť preplatenia nevyužitých výstrojných bodov, ktoré každoročne dostávajú.
Mnohí policajti, ktorí čelia podozreniam, poberajú výsluhový dôchodok, pretože zo zboru odišli skôr, ako sa nimi začali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Podľa zákona totiž policajti strácajú nárok na výsluhu iba vtedy, keď sú prepustení z dôvodu, že ich ďalšie pôsobenie v polícii by škodilo dobrému menu zboru, alebo boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin.
Keď polícia pri akcii Agentúra začiatkom roka zadržala bývalého vyšetrovateľa NAKA Mária Šranka, už bol neprávoplatne odsúdený v kauze drogovej mafie takzvaných kolotočiarov zo Serede. V uznesení súdu sa objavila aj informácie o príjmoch obvineného bývalého elitného policajta. Ten mal totiž poberať výsluhový príspevok vo výške 348 eur.
Služobný zákon hovorí jasne, ak bol policajt prepustený pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie pôsobenie by polícii škodilo, dostane len polovicu výsluhového príspevku, na aký by mal inak nárok. O polovicu sa výsluhový príspevok kráti aj takému policajtovi, ktorý bol prepustený po tom, ako bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.
Zákon neplatí v prípade, ak policajt vyzlečie uniformu z vlastného rozhodnutia skôr, ako by ho stihli prepustiť, či právoplatne odsúdiť. Šrank napríklad podal podľa našich informácií žiadosť do civilu ešte v roku 2019, pár mesiacov po zadržaní v kauze Kolotočiari.
Policajti, hasiči a záchranári majú svoj vlastný systém sociálneho zabezpečenia do ktorého sami prispievajú. Ich príspevky sú vyššie, než odvody ľudí, ktorí si šetria na dôchodky v civile. Na svoj osobitný systém sú nesmierne citliví. Akékoľvek zmienky o zmene či zrušení tohto systému vždy vyvolávajú nervozitu aj vlny odchodov do civilu. Ministerstvo vnútra rázne odmietlo, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia je právom neodmysliteľnou súčasťou práce policajtov, ale aj hasičov, či horských záchranárov.
Sociálny fond, z ktorého rozpočtu je výsluhový dôchodok vyplácaný je zastabilizovaný a v dobrej kondícii.
Ministerstvo obrany a vnútra si platí aj svetové hviezdy, olympijských medailistov. Ide o dedičstvo minulosti, ktoré funguje dodnes. Kedysi museli chlapci chodiť na základnú vojenskú službu. Aby športovec nestratil dva roky svojej kariéry kdesi pri delostrelcoch, vytvorilo Československo pri ministerstve obrany systém Armádnych stredísk vrcholového športu Dukla a pri ministerstve vnútra Športové kluby polície. V nich si odslúžili vojenčinu tak, že trénovali a chodili na súťaže. Keď sa osvedčili a mali perspektívu, po skončení základnej služby im armáda ponúkla podpísanie zmluvy a stali sa profesionálnymi vojakmi. Ale v uniforme boli len akože, lebo sa venovali výhradne športu. Čím mali lepšie výsledky, tým im vojsko prepožičalo vyššiu hodnosť a dalo lepší plat.
Každá vláda má totiž vo svojom programe ako jednu z priorít podporu športu, a keďže armáda má vybudované podmienky v stredisku Dukla, rieši štát zamestnávanie niektorých reprezentantov práve cez vojsko. Ide predovšetkým o „menšinové“ športy, nie je v tom zarátaný futbal a hokej, ktoré sú skôr vec biznisu. V súčasnosti je v Dukle 83 platených športovcov, z toho máme 62 vojenských miest - osem trénerov a 54 športovcov. Zvyšní sú občianski zamestnanci. V armáde majú zaradenie ako inštruktor športu.
Každý športovec, ktorý ide do uniformy, musí prejsť klasickým prijímačom. Štyri týždne absolvuje vojenskú prípravu v Martine - streľby, kurz prežitia, pochodovanie, nástupy na buzerplaci, ranné rozcvičky. Musia splniť kritériá regrutačného strediska, čiže okrem psychotestov, fyzických testov aj prijímač. Všetci začínajú ako vojaci prvého stupňa, potom druhého stupňa, neskôr je slobodník, čatár a podobne. Športovec však môže byť iba poddôstojník, najvyššia hodnosť je nadrotmajster.
Nadrotmajstrom je napríklad Jozef Gönci, ktorý patrí medzi historicky najlepších strelcov na svete. Rovnakú hodnosť má trojnásobný majster sveta vo vzpieraní Martin Tešovič. Naopak, vodácka hviezda Michal Martikán vojakom nie je, v Dukle ho zamestnávajú ako občianskeho pracovníka.
Platy vojakov športovcov sa začínajú na 500 eurách hrubého mesačne. Gönci má približne 1 000 eur plus 30-percentný príplatok za výsledky. Každý vojak má navyše príspevok na bývanie 200 eur. Najlepšie platení duklisti sú nevojaci - Michal Martikán a Elena Kaliská (obaja olympijskí víťazi vo vodnom slalome), ktorí dostávajú mesačne okolo 1 600 eur hrubého.
Policajnú uniformu majú dvaja profesionálni športovci. Strelec Ján Fabo a rýchlostný kanoista Róbert Erban. Jeho šéf Marián Kukumberg hovorí, že systém zabezpečenia športovcov v „silových“ rezortov je podobný vo všetkých vyspelých európskych krajinách. V jeho stredisku je okrem policajtov Erbana a Faba 42 občianskych zamestnancov, ktorých platia ako „inštruktorov športu“. Základné platy sú 600 eur hrubého, špičkoví športovci majú tisíc a šiesti najlepší majú do 1 600 eur.
Každoročne sa financie pokúša zrátať Ľubomír Dobrík z Asociácie telovýchovných jednôt a klubov. Podľa neho ide zo štátneho rozpočtu na šport tento rok 44,66 milióna eur. Z toho sú platení reprezentanti, tréneri, sekretárky, papiere do tlačiarní, prenájmy športovísk. Ďalšie peniaze dá zo svojej rezervy vláda a premiér.