Vysluhový dôchodok a práca na zmluvu o dielo

Vysluhový dôchodok je špecifický druh dôchodku, ktorý je určený pre osoby, ktoré vykonávali službu v ozbrojených silách, policajných zboroch, hasičských zboroch a iných podobných zložkách štátu. Práca na zmluvu o dielo je forma závislej práce, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom. Tento článok sa zameriava na interakciu medzi týmito dvoma konceptmi, najmä na daňové a odvodové aspekty príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o dielo, ak osoba poberá výsluhový dôchodok.

Autorský zákon a zmluva o dielo

S účinnosťou od 1. januára 2016 platí nový zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý nahradil dovtedy platný zákon č. 618/2003 Z. z. Podľa § 1 ods. 1 AZ je predmetom autorského práva dielo, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a je vnímateľné zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 AZ.

Existujú však aj výnimky, na ktoré sa autorský zákon nevzťahuje. Ide napríklad o:

• text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 AZ,
• územnoplánovacia dokumentácia, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 AZ,
• prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 AZ.

Podľa § 107 AZ zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Podľa § 116 AZ audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho. Podľa § 87 AZ počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie.

Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 1 AZ. Podľa § 91 AZ dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka). Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak.

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov

Zdaňovanie príjmov autorov a umelcov

Ako sa zdaňujú príjmy autorov a umelcov dosiahnuté na základe Autorského zákona s účinnosťou od 1.1.2016? Najskôr sa pozrieme na kľúčové ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ZDP).

Aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP zahŕňajú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Medzi aktívne príjmy patria aj príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

Pasívne príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP.

Zrážková daň podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP sa vyberá z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, ak ide o príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP. Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy. Podľa § 91 ods. 4 AZ na počítačový program, databázu podľa § 131 AZ a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia AZ o zamestnaneckom diele. Je sporné, či by sa preto odmena autora počítačového programu, databázy podľa § 131 AZ alebo kartografického diela mala zdaniť podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP (príjem zo závislej činnosti).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku

Názor autora tohto textu nie je jednoznačný, avšak po množstve diskusií zastávam názor, že takto postavenú definíciu zamestnaneckého diela treba chápať len v kontexte samotného autorského zákona a držiteľa autorských práv. Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide aj v týchto prípadoch o aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max. 20 000 eur.

Sadzby dane a zdravotné poistenie

Ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 (myslia sa hrubé príjmy = tržby, resp. výnosy) za rok 2021 nepresiahnu 49790 eur, tak sadzba dane je 15 %. Naopak, ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 za rok 2021 prekročia 49790 eur, tak sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.

Poistné na zdravotné poistenie sa platí pri sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu. Ak je SZČO uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny, platí polovičnú sadzbu, t.j. 7 %.

Počas roka platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré mu určí zdravotná poisťovňa. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP z daňového priznania za rok 2019. Takto upravený základ dane sa vydelí počtom kalendárnych mesiacov podnikania v roku 2019 a koeficientom 1,486. Preddavok na poistné sa za jednotlivé mesiace roka 2021 vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14 %, resp. 7 %) z vymeriavacieho základu. Ak SZČO za rok 2019 daňové priznanie nepodávala, respektíve ak v roku 2019 nevykonávala činnosť SZČO a príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemala, výšku vymeriavacieho základ, a teda i výšku preddavkov na rok 2021 si určuje sama. Ak SZČO nie je súčasne poistená na zdravotné poistenie ako zamestnanec alebo ako poistenec štátu, platí, že vymeriavací základ je najmenej suma 546 eur (platí počas roka 2021). Preddavok na zdravotné poistenie z minimálneho základu 546 eur je počas roka 2021 suma 76,44 eur mesačne, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je suma 38,22 eur mesačne. Poznámka: V roku 2022 bude minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie suma 566,50 eur.

Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily

Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP z daňového priznania za rok 2021. Takto upravený základ dane sa vydelí koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14%, resp. 7%) z vymeriavacieho základu. Vypočítané poistné sa porovná s preddavkami, ktoré SZČO platila počas roka 2021. Teda je jedno, či budú mať v daňovom priznaní za rok 2021 hrubý príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nulový alebo nie.

Povinné sociálne poistenie

Posudzuje sa pritom hrubý (brutto) príjem v daňovom priznaní, zdaňovaný podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2020 (v prípade podania DP za rok 2019 v riadnom termíne do 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6078 eur. Od 1.2.2021 (v prípade podania DP za rok 2019 v odloženom termíne po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6078 eur. Od 1.7.2021 (v prípade podania DP za rok 2020 v riadnom termíne do 31.3.2021) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6552 eur. Od 1.10.2021 (v prípade podania DP za rok 2020 v odloženom termíne po 31.3.2021) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6552 eur. Od 1.7.2022 (v prípade podania DP za rok 2021 v riadnom termíne do 31.3.2022) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6798 eur. Od 1.10.2022 (v prípade podania DP za rok 2021 v odloženom termíne po 31.3.2022) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6798 eur.

Ak umelec/autor je podľa vyššie uvedeného povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne, môže túto povinnosť ukončiť odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť umelca/autora, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, viď § 21 ods. 4 druhá veta, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Príklad: Pán Adam je umelec - hudobník. Daňové priznanie za rok 2020 podal v riadnom termíne do 31.3.2021. Jeho aktívne príjmy, zdanené podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, presiahli sumu 6552 eur. K 1.7.2021 však pán Adam doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že od 1.7.2021 nevykonáva činnosť. K 1.12.2021 pán Adam doručí do Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, že od 1.12.2021 obnovil činnosť. Od 1.12.2021 mu tak vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni a pán Adam ho bude platiť až do júna 2022.

Pozor, poistné na invalidné poistenie neplatia SZČO, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP z daňového priznania za rok 2021. Takto upravený základ dane sa vydelí 12-timi (bez ohľadu na skutočný počet mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku) a výsledok sa vydelí ešte koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (33,15 %, resp. 29,15 %) z vymeriavacieho základu.

Pasívne príjmy a licenčné zmluvy

V § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy. Môže ísť licenčnú zmluvu za použitie autorského diela - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Ďalej to môže byť licenčná zmluva za použitie zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Ďalej licenčná zmluva za použitie počítačového programu alebo za použitie databázy. Napokon môže ísť o licenčnú zmluva za použitie umeleckého výkonu (viď § 97 ods. 1 AZ).

Podobne ako pri § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa použije pri zdanení § 6 ods. 4 len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60% z príjmu, max. 20 000 eur. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.

Zrážková daň a dohoda s platiteľom príjmu

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa zrážkovou daňou zdania príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Teda napríklad príjmy autora z predaja knihy, príjmy umelca z predaja obrazu, príjmy z vytvorenia počítačového programu, príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 AZ, príjmy z licenčných zmlúv.

Autor/umelec sa podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov však s platiteľom príjmu môže vopred dohodnúť tak (ešte pred vyplatením príjmu), že platiteľ príjmu daň nezrazí - a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch). Pozor, takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Okrem zmluvy o dielo existujú aj iné formy závislej práce, ktoré sa realizujú mimo pracovného pomeru, ako napríklad dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov. Aj pri týchto dohodách je potrebné brať do úvahy daňové a odvodové povinnosti.

Všeobecné princípy:

• Odvody sa vzťahujú na zamestnávateľa aj zamestnanca.
• Odvody sa platia Sociálnej a zdravotným poisťovniam.
• Výška odvodov závisí od rôznych faktorov (napr. sadzieb poistného alebo „oslobodenia“ od časti odvodov, od výšky príjmu, od druhu dohody alebo druhu práce).

Dohoda o pracovnej činnosti:

• V zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, je dohoda o pracovnej činnosti upravená v § 228a až § 228b.
• Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 400 hodín v kalendárnom roku.
• Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce - je potrebné dodržanie výnimočnosti, tzn. že práca nie je určená na nahrádzanie pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou.
• Dohoda o pracovnej činnosti môže v niektorých prípadoch priniesť nižšie odvodové zaťaženie.

Pravidelný a nepravidelný príjem:

• Pravidelný alebo nepravidelný príjem ovplyvňuje výšku odvodov.
• Pri dohodách s pravidelným príjmom sa odmena vypláca pravidelne (mesačne).
• Pri dohodách s nepravidelným príjmom sa odmena vypláca jednorazovo, resp. nepravidelne.
• Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne).

Odvody pri dohodách s pravidelným príjmom:

• Odvody sa platia preddavkovo.
• Po skončení roka nasleduje ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za daný rok.
• Ak zamestnanci skončia dohodu, stávajú sa samoplatiteľmi a musia zdravotné odvody platiť sami.

Odvodová odpočítateľná položka:

• Od 1.1.2023 sa zaviedla odvodová odpočítateľná položka, ktorá znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov a umožní získať vyššiu čistú mzdu.
• Odvodovú odpočítateľnú položku si môže uplatniť len jeden dohodár u jedného zamestnávateľa.
• Výška odvodovej odpočítateľnej položky je 50 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR (50 % z 1 430 eur, čo je priemerná mzda za rok 2023).
• Odvodová odpočítateľná položka platí pre dohodárov aj zamestnávateľov.
• Podmienkou je, že dohodári nie sú študentmi ani dôchodcami.
• Pravidlá pre dohodárov sú podrobnejšie popísané v ďalších častiach článku.

Odvodová odpočítateľná položka u klasických dohodárov:

• Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.

Odvodová odpočítateľná položka u výsluhových dôchodcov v dôchodkovom veku:

• Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (platia len výsluhoví dôchodcovia v dôchodkovom veku) platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
• Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené.

Prehľad odvodov pri dohodách:

• Rozlišujeme dohodu s nárokom na pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Odvody u dôchodcov:

• Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody.
• Ak príjem z dohody presiahne určitú hranicu (napr. 2 400 eur za kalendárny rok), vzniká povinnosť platiť odvody.
• Po dovŕšení veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok je dôchodca povinný platiť zdravotné odvody.

Odvody u študentov:

• Študent, ktorý pravidelne študuje dennou formou štúdia vysokej školy a nedovŕšila 26 rokov, má určité výhody pri platení odvodov.

Zmluva o dielo vs. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zmluva o dielo sa líši od dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v niekoľkých aspektoch. Zmluva o dielo sa zameriava na dosiahnutie určitého výsledku (diela), zatiaľ čo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zameriavajú na výkon určitej činnosti. Zmluva o dielo sa riadi Občianskym zákonníkom, zatiaľ čo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa riadia Zákonníkom práce.

tags: #vysluhovy #dochodok #práca #na #zmluvu #o